Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

oddeliť -ľ! dok. odobrať ako časť od niečoho, čo bolo spojené; rozložiť na ohraničené časti: o. plevy od zrna i fraz. zlé od dobrého; o. slová čiarkami; zvukovo o. izby od seba izolovať; vojna ich o-la rozdelila;

nedok. oddeľovať

// oddeliť sa odísť, osamostatniť sa od celku, odpojiť sa, odlúčiť sa: dvojica sa od skupiny o-la;

nedok. oddeľovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
oddeľovať ‑uje ‑ujú nedok.; oddeľovať sa

oddeľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok.


oddeľovať sa -ľuje sa -ľujú sa -ľuj sa! -ľoval sa -ľujúc sa -ľujúci sa -ľovanie sa nedok.

oddeliť -lí -lia oddeľ! -lil -liac -lený -lenie dok. 1. (čo (od čoho)) ▶ vytvoriť istú (miestnu) hranicu, miestny predel, rozdeliť, osamostatniť: o. stavebnú parcelu od susednej plotom; o. od seba manželské váľandy; v reštauráciách oddeľujú fajčiarsku časť od nefajčiarskej; Ale aspoň sme oddelili naše bývanie a hosťovské izby [...]. [M. Fartelová]; Deliaca čiara z Jalty oddelila zo stredoeurópskeho regiónu Rakúsko [...]. [A. Hykisch]; V samote, na jej suchej skyve, / od plytčín hĺbku oddelil. [M. Rúfus] uvedomil si, aké sú skutočné hodnoty
2. (čo (od čoho; čím)) ▶ narušiť jednotu, celistvosť nejakého celku odčlenením jeho jednotlivých častí: o. od seba zlepené časti obálky; o. slová čiarkami; časti koncertu sú oddelené hovoreným slovom; zubami oddelila kus nite od zvyšku; Musíš sliepku rozporciovať, oddeliť jednotlivé časti, poumývať a dať variť. [D. Dušek]; Po stole porozkladala pár fotografií a dve oddelila. [D. Dán]
3. (koho, čo (od koho, od čoho)) ▶ na istý čas odlúčiť niekoho od niekoho iného, niečo od niečoho iného, rozdeliť, rozdvojiť: o. od seba bitkárov, bijúce sa psy; teraz násnič neoddelí; osud ich od seba oddelil
4. (čo od čoho) ▶ uvedomiť si rozdielnosť v porovnaní s niečím iným a zaujať k tomu osobný postoj, odlíšiť: nemohla o. sex od lásky; Ale pamäť má dobrú. Osobne si myslím, že aj značné rozlišovacie schopnosti, takže poľahky oddelí dôležité od nedôležitého. [L. Ballek]; Môže sa však stať aj to, že informácií, možností je veľa a máme problém oddeliť dobré od nevhodného. [Ses 2002]
5. (čo od čoho) ▶ odlúčiť niečo od niečoho iného podľa určitých meradiel, roztriediť, pretriediť: o. kvalitné ovocie od poškodeného; o. hrach od šošovice; Podal som mu peniaze. Prerátal ich, oddelil od nich sto dolárov a vrátil mi zvyšok. [B. Šikula]
fraz. oddeliť plevy od zrna/kúkoľ od pšenice rozlíšiť dobré od zlého, užitočné od škodlivého
nedok.oddeľovať


oddeliť sa -lí sa -lia sa oddeľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok. 1. (od čoho/z čoho; do čoho) ▶ prestať byť súčasťou celku a porušiť tak jeho jednotu, súdržnosť, celistvosť, odčleniť sa: družica sa oddelila od rakety; semeno, odnož sa oddelí od rastliny; srvátka sa už oddelila od tvarohu; niektoré útvary sa oddelili do samostatných ústavov; Z kútika oka sa jej oddelila slza a skĺzla jej po líci dolu. [M. E. Matkin]; Liptovská župa vznikla neskôr – oddelila sa zo Zvolenskej veľžupy (spolu s Turcom a Oravou) až v 14. storočí. [P. Dvořák]
2. (od koho, od čoho) ▶ prerušiť zväzky, väzby s niekým, s niečím; odísť, odpojiť sa od niekoho, od celku; syn. odlúčiť sa, odčleniť sa: na rohu ulice sa oddelil od kamarátov; trojica pretekárov sa oddelí od peletónu; od politickej strany sa oddelila radikálna skupina odtrhla; Treba sa celkom oddeliť od ožralcov. Aj keby som mal žiť celkom bez ľudí, bez krčiem, bez spoločnosti. [R. Sloboda]
nedok.oddeľovať sa


oddeľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok. 1. (čo (od čoho)) ▶ vytvárať istú (miestnu) hranicu, istý predel, deliť, rozdeľovať: o. dámske a pánske toalety; izby od seba oddeľovala úzka chodba; bránička s plotom a úzkou záhradkou oddeľuje dom od cesty; Ďalší nízky plôtik oddeľuje od dvora s trávnikom kuríny, cárok pre husi a kačice, zajačník a bahnisko [...]. [A. Baláž]; Veľké drevené priečky oddeľovali jednotlivé sedenia. Ak chce vidieť, kto kde sedí, bude sa musieť prejsť po celom podniku. [O. Štefánik]; ... desať centimetrov oddeľuje končeky prstov pravej ruky od zlatej hodinkovej retiazky... [P. Jaroš]
2. (čo (od čoho; čím)) ▶ narúšať jednotu, celistvosť nejakého celku; odčleňovať jeho jednotlivé časti: mená v zátvorke oddeľujeme čiarkami; zreteľne o. slabiky; hutníci oddeľujú jednotlivé kovy; o. nožom kusy torty porciovať; o. kúsky cesta, dávať na ne lekvár a robiť šatôčky krájať, odkrajovať; o. od seba dve spojené oblátky; Na Vianoce mama upiekla kapra. Oberám kosti, oddeľujem tmavú rybaciu kožu [...]. [A. Bartková]
3. (koho (od koho, od čoho)) ▶ na istý čas odlučovať niekoho od niekoho iného, osamostatňovať, vzďaľovať niekoho od ostatných ľudí, od niečoho: o. chlapcov od dievčat v internáte; technický rozvoj postupne oddeľuje človeka od prírody; bitkárov museli zakaždým o. policajti; Unavený som počúval, ako mi vykladá o všetkých príčinách, ktoré ju od manželstva postupne oddeľovali, odcudzovali. [K. Lászlová]
4. (čo od čoho) ▶ uvedomovať si rozdielnosť v porovnaní s niečím iným a zaujímať k tomu osobný postoj, odlišovať: o. podstatné od nepodstatného, pravdu od klamstva, fakty od výmyslov; Boh hýbe viečkom, ktoré otvára i skrýva. / Oddeľuje a spája oba svety. / V jeden svet. [J. Buzássy]; Hevierov lyrický hrdina oddeľuje svetlo od tmy, dobro od zla, pondelok od utorka, dáva veciam a javom mená, abstrahuje. [Rb 1985]
5. (čo od čoho) ▶ odlučovať niečo od niečoho iného podľa určitých meradiel, napr. vhodné od nevhodného, roztrieďovať, pretrieďovať: o. červavé ovocie od nečervavého; o. cícer od prímesí hliny
fraz. oddeľovať zrno od pliev/kúkoľ od pšenice rozlišovať dobré od zlého, užitočné od škodlivého
dok.oddeliť


oddeľovať sa -ľuje sa -ľujú sa -ľuj sa! -ľoval sa -ľujúc sa -ľujúci sa -ľovanie sa nedok. 1. (od čoho/z čoho; do čoho) ▶ prestávať byť súčasťou celku a porušovať tak jeho jednotu, súdržnosť, celistvosť, odčleňovať sa: mäso pečieme, až kým sa nezačne o. od kosti; kôstka marhule sa dobre oddeľuje od dužiny; ďasná mu krvácajú a oddeľujú sa od zubov; Malý Dunaj sa oddeľuje od hlavného toku Dunaja v Bratislave; niektoré husi sa oddeľujú z kŕdľa; Čosi hovorila s meravo zaklonenou hlavou, videl, ako sa jej hýbu pery, ako sa oddeľujú od seba a zase spájajú [...]. [J. Puškáš]; Narušená bola aj statika južnej veže, ktorá sa začala oddeľovať od pôvodného traktu kaštieľa. [HN 2008]
2. (od koho, od čoho) ▶ prerušovať, rušiť zväzky, väzby s niekým, s niečím; odpájať sa od niekoho, od celku; syn. odlučovať sa, odčleňovať sa: v oblasti je zakázané o. sa od turistickej skupiny; chlapec sa intelektom výrazne oddeľuje od spolužiakov líši sa; Vymyslel si o ňom, že sa oddeľuje od kolektívu a že nadáva na lekárov, teda demoralizuje. [R. Sloboda]
dok.oddeliť sa

preberať 1. prezerať kus po kuse a dávať od seba vhodné od nevhodného • triediťroztrieďovaťpretrieďovať: colník preberá pašované predmety; preberať, triediť, roztrieďovať ovocie, fazuľuoddeľovať (čo bolo spojené): oddeľuje plevy od zrnahovor. zastaráv.: sortírovaťsortovať (podľa druhu, veľkosti a pod.): sortíruje tovar

2. venovať sa nejakému problému a zo všetkých strán ho posudzovať • zaoberať sazapodievať sa: na hodine dejepisu preberali veľkomoravské obdobie; v parlamente sa zaoberali, zapodievali privatizáciouskúmaťpreskúmavať: skúmať, preskúmavať národnostné otázkyprerokúvať (oficiálne) • pertraktovať (dôkladne): už druhý deň prerokúvajú, pertraktujú návrh zákonaprediskutúvaťexpr.: pretriasaťpreklepávať (často kriticky): doma všetko prediskutúvajú, pretriasajúexpr. prepierať (so zlým úmyslom): prepierajú posledné udalostiprecvičovať (dôkladne niečo preberať, obyč. učebnú látku) • hovor. ventilovať (preberať obchádzané otázky)

3. byť prieberčivý • vyberať: dievka dlho preberala, vyberala, až sa nevydala; preberať si, vyberať si v jedle

4. vracať zo spánku do stavu bdenia al. z mdlôb do stavu vedomia • prebúdzaťbudiťzobúdzať: nasilu preberá, prebúdza, budí dieťakriesiť (z bezvedomia): preberá, kriesi omdletého vodou

5. p. hrať 1 6. p. tancovať 7. p. kopírovať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

oddeliť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho od čoho, od koho) odlúčiť, odňať niečo od niečoho, od niekoho, rozlúčiť, rozdeliť niečo, čo bolo spolu: o. plevy od zrna; Oddelil hromádku peňazí. (Jil.) Oddelil od ženy muža. (Fr. Kráľ) Bernolák (katolíkov) od češtiny oddelil. (Vlč.)

2. (koho) dať niekomu podiel, vydeliť: Oddelili ho na tanier. (Kuk.) Sviečkovicu nepredložila celú tým žrútom, ale oddelila ich na zvláštnej miske. (Jégé);

nedok. oddeľovať, -uje, -ujú i oddieľať, -a, -ajú

|| oddeliť sa (od koho, od čoho) odlúčiť sa, odtrhnúť sa: Hneď zatým ona oddelila sa od nich. (Tim.) Od hôrky oddelil sa akýsi tmavý tieň. (Jil.) Keď sa mať oddelila, nevesta vše prišla ju opáčiť. (Taj.);

nedok. oddeľovať sa i oddieľať sa


oddeľovať, oddeľovať sa p. oddeliť

oddeľovať nedok.
1. csl odoberať ako časť od niečoho, čo bolo spojené, vyčleňovať, odlučovať: Kveťinovú zahradu o_dzeľeňinovej oďďeluje živí plot (Návojovce TOP); Musel oddzeluvad dobré kusi od zlích (Bošáca TRČ); Jag hodzinu bul f_pecu (chlieb), tag zme ho popocahovaľi, jeden od druheho oddzeľovaľi a zaž_eščig hodzinu šedzel (Kokšov-Bakša KOŠ)
2. dávať niekomu podiel, vydeľovať: Aj z ídu̯em ho odzelovali (Brodské SKA)


oddeľovať sa nedok. odpájať sa od celku, odlučovať sa: Ke_ca oďeľovalo vlákno ot pazdera, tag boľi (konope) dobrie (Detva ZVO); Volakedi to tag bolo, že sa tí bohatí ot tích chudobňejšíh, bédňejšíh odďeluvali (Lapáš NIT)

odďeľowať odďeľowať

Zvukové nahrávky niektorých slov

oddeľovať: →speex →vorbis
cez prieliv, ktorý oddeľuje travers le détroit qui sépare
ho oddeľuje od ostrova le sépare de l'île de
kanála, ktorý oddeľuje ostrov conduit qui sépare l'île
ktorá oddeľuje tie dva qui sépare ces deux
oddeľuje dva veľké ostrovy sépare les deux grandes îles
oddeľuje tie dva malé sépare ces deux petites
od susedných ostrovčekov oddeľuje séparait des îlots voisins
telom, ktoré ich oddeľovalo corps qui les séparait
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu