Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj ssj ma

odhryznúť -e -ú -zol dok. zahryznutím oddeliť: o. (si) kus koláča, o. z jablka

expr. nikto mu z → nosa neo-e;

nedok. odhrýzať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odhryznúť ‑e ‑ú ‑zol dok.

odhrýzať -za -zajú -zaj! -zal -zajúc -zajúci -zaný -zanie, odhryzávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, odhryzovať -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zujúci -zovaný -zovanie nedok. (čo (z čoho); z čoho) 1. ▶ (obyč. o zvieratách) pevným zasekávaním zubov do niečoho a ich stisnutím oddeľovať danú časť od celku (a tým ho obyč. poškodzovať): kačice ponárajú hlavu a odhrýzajú vo vode z rastlín; potravu morčatá odhryzávajú rezákmi; medvede odhryzávajú kusy kôry zo stromov; žuvacie svaly sa uplatňujú pri reči, odhryzávaní a prežúvaní; Tieto larvy okrem likvidácie listov [repky] ich aj odhryzujú a zaťahujú do zeme. [RN 2012]
2. i odhrýzať si, odhryzávať si, odhryzovať si ▶ zubami oddeľovať časti jedla a jesť: o. (si) z chleba, z krajca, z jablka; z rožka odhrýza veľké kusy; pomaly (si) odhrýza z koláča; kúsky chleba neodhrýzame, ale odlamujeme a vkladáme do úst; Volent odhryzoval klobásu a chlieb. [L. Ballek]; Vynechávajú [voly] ostricu, žltými zubami odhryzávajú pri koreni zelené lístky. [Š. Hanuščin]
3. expr. ▶ zmenšovať, uberať z niečoho, obyč. nenápadne, skryto, často i nečestným spôsobom, prisvojovať si, odkrajovať: o. zo štátneho majetku; banky vám z nasporených prostriedkov budú o. poplatky; Ako strašne musí tento človek trpieť, zožiera si dušu a nezmyselne si odhrýza zo svojho života. [L. Ťažký]; pren. zmena klímy odhryzuje z arktických pobreží spôsobuje, že sa zmenšujú
dok.odhryznúť, k 2 iodhryznúť si


odhryznúť -zne -znú -zni! -zol -zla -znúc -znutý -znutie dok. 1. (čo (z čoho); z čoho) ▶ (obyč. o zvieratách) pevným zaseknutím zubov do niečoho a ich stisnutím oddeliť danú časť od celku (a tým ho obyč. poškodiť): aligátor takmer odhryzol ošetrovateľovi pravú ruku; [mala] oči zvieraťa v lese, čo si radšej odhryzne vlastnú labu od železa klepca, než by sa dalo polapiť [J. Johanides]; Nechtami by mu [v návale hnevu] dodriapala tvár, prstami vlasy vytrhala, zubami ucho odhryzla... [P. Jaroš]; Výrobca by mal ručiť za to, že malé dieťa nedokáže z hračky nič odtrhnúť ani odhryznúť. [VNK 2003]; pren. expr. Mesiac odhryzne kúsok slnečného kotúča na jeho západnom okraji. [InZ 1999] spôsobí čiastočné zatmenie slnka
2. i odhryznúť si (čo (z čoho); z čoho; ø) ▶ zubami oddeliť časti, kúsky z jedla a zjesť: o. (si) kus koláča, chleba; na, odhryzni si; daj, nech si odhryznem; chlapčekvie o. z ba­nána; odhryzol si ďalší kus zo svojej žemle
3. expr. (čo (z čoho); z čoho) ▶ zmenšiť, ubrať z niečoho, obyč. nenápadne, skryto, často i nečestným spôsobom, prisvojiť si, odkrojiť: nová značka mobilných telefónov si už čoskoro odhryzne z podielu na slovenskom trhu nemalé percento; stavba odhryzla z chotára úrodnú pôdu a narušila poľovnícky revír; Najmocnejší predstavitelia tohto [priemyselného] odboru sa však už začínajú hýbať, určite si tiež chcú odhryznúť z rodiaceho sa trhu. [HN 2003]
fraz. nikto ti hlavu/nos/z nosa neodhryzne nič zlé sa ti nestane; hovor. expr. odhryznúť si väčší kus [z] koláča/[z] krajca prisvojiť si väčší podiel z celku; odhryzol si väčší kus [z krajca/z koláča], než môže prehltnúť/požuť podujal sa na niečo, čo presahuje jeho schopnosti; radšej si mal jazyk/z jazyka odhryznúť! urobil chybu, keď nemlčal
nedok.odhrýzať, odhryzávať, odhryzovať, k 2 iodhrýzať si, odhryzávať si, odhryzovať si

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odhryznúť, -ne, -nú, -zol dok. (čo, z čoho) zahryznutím oddeliť časť z niečoho, odkúsnuť: o. kus chleba, o. si z jablka

hovor. expr. nikto ti nos (z nosa) neodhryzne nič sa ti nestane;

nedok. odhrýzať, -a, -ajú, zried. i odhryzovať, -uje, -ujú

Morfologický analyzátor

odhryznúť dokonavé sloveso
(ja) odhryznem VKdsa+; (ty) odhryzneš VKdsb+; (on, ona, ono) odhryzne VKdsc+; (my) odhryzneme VKdpa+; (vy) odhryznete VKdpb+; (oni, ony) odhryznú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) odhryzol VLdsam+; (ona) odhryzla VLdsaf+; (ono) odhryzlo VLdsan+; (oni, ony) odhryzli VLdpah+;
(ty) odhryzni! VMdsb+; (my) odhryznime! VMdpa+; (vy) odhryznite! VMdpb+;
(nejako) odhryznúc VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor