Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
odnášať p. odniesť
odniesť, -nesie, -nesú dok.
1. (čo, čoho) nesením odpraviť niekam: Nevládal na nohách stáť, museli ho odniesť. (Jégé) (Vietor) zdrapil chlp stružlín a odniesol ich do bariny. (Fr. Kráľ) Vo štvrtok som odniesla notárovi osemdesiat korún. (Tim.); pren. Starosť mu odniesla otcovskú hrdosť (Kuk.) zbavila ho hrdosti.
● žasrt. Sadnite si (sadni si), aby ste (aby si) nám (mi) spánok neodniesli (-sol) spoločenská formula, ktorou hostiteľ ponúka hosťa, aby si sadol.
2. (čo) odpykať niečo, doplatiť na niečo: Kto prvý podbehne, ten všetko odnesie. (Kuk.) Chceš to kožou odniesť? (Ráz.-Mart.) zaplatiť životom;
nedok. odnášať, -a, -ajú
|| odniesť si (čo)
1. vziať si a ponechať si: Aj on si chcel niečo odniesť na pamiatku. (Heč.)
2. získať, utŕžiť: (Niko) si odniesol neraz hanu a poníženie. (Kuk.) Uvidíte, akú odplatu si odnesiete za svoju sprostosť. (Fel.); pren. Odniesol som si z neho pocit, že ma môj brat nenávidí (Barč) nadobudol som.
● odnesie, odniesol (si) to doplatí, doplatil na to;
nedok. odnášať si
podnášať, podnášať sa p. podniesť, podniesť sa
podniesť, -nesie, -nesú, -niesol dok. (čo, zried. i koho) trocha zdvihnúť, nadvihnúť, podvihnúť: Načrela chatrného jedla na lyžicu a podniesla k ústam. (Tim.) Podniesol otvor zbrane k čelu. (Vaj.) Podniesol (Kaču) na rukách a posadil ju vedľa seba. (Jil.); pren. Bojazlivo podniesol oči k vrbinám (Jaš.) zdvihol;
nedok. podnášať, -a, -ajú
|| podniesť sa zried. vypnúť sa, nadvihnúť sa: Zaškúlil na maštaľné dvere a od radosti sa podniesol a pochlapil. (Tat.);
nedok. podnášať sa
poodnášať, -a, -ajú dok. (čo) postupne (viac vecí) odniesť: p. vrecia; dcéry poodnášali zo stola (Zúb.) odpratali riad po jedle; Zúrilo scirocco, miestami už aj strechy poodnášalo. (Hruš.)