odovzdať, -á, -ajú dok. (čo, koho komu, čomu) dať niekomu (obyč. do vlastníctva, do správy, do opatery, do ochrany), prenechať: o. pôdu, zbrane, o. novú železničnú trať verejnosti, o. dobytok družstvu, o dedičom pozostalosť; o. pozdrav, o. moc do rúk proletariátu; V meste odovzdal svojich utečencov. (Al.) Môžeš ma odovzdať súdu. (Vaj.) S radosťou ťa takému mužovi odovzdám. (J. Chal.);
nedok. odovzdávať, -a, -ajú
|| odovzdať sa (čomu, komu) oddať sa, poddať sa, podľahnúť, podvoliť sa: o. sa pijatike, o. sa nerestiam, o. sa myšlienkam, o. sa spánku
● hovor. o. sa do vôle osudu, do vôle božej spoľahnúť sa na osud, rezignovať;
nedok. odovzdávať sa