Slovenské slovníky

odpadať¹ -dá -dajú -dal -dajúc -dajúci -danie, odpadávať, zried. odpadúvať -va -vajú -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. 1. (ø; z čoho; od čoho) ▶ oddeľovať sa od niečoho a padať; oddeľovaním sa od povrchu postupne zasahovať celú (dôležitú) plochu: lieskovce už začínajú o.; stará omietka zo stien odpadá; kvet z kríkov už odpadúva; pozlátka zo starého zrkadla kus po kuse odpadáva; pečené mäso zubáča samo odpadávalo od kostí
2. (z čoho) ▶ oddeľovať sa od iných a zaostávať: z hlavnej skupiny postupne odpadávali jednotliví pretekári
3. (ø; od čoho) ▶ strácať vedomie, upadať do mdlôb, omdlievať: o. od tepla; od únavy; od vyčerpania; odmietala jedlo, odpadávajúc od hladu; Vojaci – [zajatí] baníci – odpadúvali v bani. [L. Ťažký]; pren. [Nebol] čas sa ani najesť, tobôž zastaviť, večer sme odpadávali do postelí. [VNK 2002] rýchlo zaspávali
4. (ø; komu) ▶ prestávať jestvovať al. platiť, zanikať: vďaka softvéru odpadá ručné vypisovanie výkazov; obyvateľom konečne odpadajú problémy s dodávkou teplej vody; s využívaním snímačov čiarových kódov odpadáva nutnosť zdvíhať a prenášať tovar k pokladni; zákazníkom dnes odpadávajú starosti s odstránením starých elektrospotrebičov
5. (ø; komu) ▶ z nejakej príčiny sa neuskutočňovať, nekonať sa: večerné divadelné predstavenie odpadá; v piatok nám odpadá fyzika, matematika; zajtra nám v škole odpadáva prvá hodina
6. (od koho, od čoho) ▶ zriekať sa niekoho, niečoho (viery, presvedčenia, idey a pod.): o. od cirkvi, od Boha; niektorí pre prenasledovanie odpadúvajú od viery; Od [kráľa] Karola odpadalo stále viac grófov a rytierov. [A. Masár-Tatranský]
▷ dok. ↗ odpadnúť; k 1 i ↗ odpadať²

odpadnúť -dne -dnú -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok. 1. (ø; z čoho; od čoho) ▶ oddeliť sa od niečoho a padnúť; uvoľniť sa z istého pevného celku: odpadol mu gombík z kabáta; v obývačke je veľký kus odpadnutej omietky; po zavarení kompótu nesmie uzáver od pohára o.; [...] za Lanžhotom im odpadol výfuk, a možno aj odletel [D. Dušek]; Maruška potriasla jabloň, odpadlo jedno jablko. [ľudová rozprávka]
2. (z čoho) ▶ oddeliť sa od iných a zaostať: alžírsky cyklista odpadol z vedúcej skupiny ako prvý
3. (ø; od čoho) ▶ stratiť vedomie, upadnúť do mdlôb, omdlieť: o. od únavy, od horúčavy, od hrôzy, od hanby; niekoľko väzňov odpadlo od hladu; hasiči vyniesli z domu odpadnutú ženu; Odpadol a prišiel k sebe až v sanitke. [J. Beňo]
4. (ø; komu) ▶ prestať jestvovať al. platiť, zaniknúť: občanom odpadne povinnosť vybavovať víza; zavedením plynu odpadne manipulácia s uhlím a drevom; Svadobná agentúra môže zorganizovať svadbu úplne celú, snúbencom teda odpadnú akékoľvek starosti. [HN 2007]
5. (ø; komu) ▶ z nejakej príčiny sa neuskutočniť, nekonať sa: hodina fyziky nám odpadla; prednášky občas odpadnú; Prechádzali [sa] po parku hneď ráno, veď vizita aj tak odpadla. [A. Kostolný]
6. (od koho, od čoho; ø) ▶ zriecť sa niekoho, niečoho (viery, presvedčenia, idey a pod.): o. od cirkvi, od viery; o. od Boha, od Krista; Urobí [ho kráľ] svojím dôverníkom a dá mu všetko potrebné, ak odpadne od otcovských zákonov. [Š. Sandtner]; Tí, čo odpadnú, nikdy nesmú znovu začínať v oddiele, ktorého zákony prestali rešpektovať odchodom. [A. Ferko]
◘ fraz. odpadnúť ako hnilá/zhnitá/zrelá hruška padnúť na zem celou váhou svojho tela; ja odpadnem! zvolanie vyjadrujúce údiv, prekvapenie, rozhorčenie; kameň mu zo srdca odpadol al. [akoby] mu kameň zo srdca odpadol zbavil sa, zbavili ho veľkej starosti; niekto, niečo mu odpadlo od chuti niekto, niečo sa mu odnechcelo, znepáčilo; odpadla mu chuť od niečoho stratil záujem o niečo, prestal si niečo želať; odpadnúť niekomu od srdca prestať byť milovaný, drahý
◘ parem. odpadne jeden kvet, nastane iných päť o nestálosti v láske
▷ nedok. ↗ odpadať¹, odpadávať, odpadúvať

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

odpadnúť 1. uvoľniť sa zo svojho miesta a spustiť sa na zem: kvet, list odpadol zo stromu • spadnúť • padnúť: zo steny odpadol, (s)padol kus omietky • expr.: odletieť • odfrknúť (prudko a obyč. nabok): z prístroja odletela, odfrkla súčiastka • odpadať • poodpadávať • poodpádať • poodpadúvať • expr.: poodletovať • poodpadať • poodfrkovať (postupne): zo stromu odpadalo všetko ovocie • expr.: odkväcnúť • odkvacnúť • odkvicnúť: omietka odkväcla na zem

2. z nejakej príčiny sa neuskutočniť • nebyť • nekonať sa: vyučovanie odpadlo, nebolo; skúška sa nekonala • vystať: návštevy museli vystať

3. p. omdlieť 4. p. odrieknuť sa 5. p. zaniknúť

odrieknuť sa, odriecť sa dobrovoľne opustiť niečo výhodné, príjemné a pod. • zrieknuť sa • zriecť sa: odriekol sa, zriekol sa dedičstva, fajčenia • odoprieť si: odoprel si pôžitok z jedenia, pitia • vzdať sa (dobrovoľne al. z donútenia): vzdal sa úradu, funkcie • zried. odprisahať sa (sľubom, prísahou sa zriecť): odprisahala sa milého • odpustiť si (často v zápore; týka sa obyč. slovných prejavov): neodpustil si zlomyseľnú poznámku; ďalší komentár si odpustil • upustiť: upustil od ďalších plánov • odpadnúť (od viery, presvedčenia, idey) • nechať • zanechať (dobrovoľne prestať niečo vykonávať): nechal, zanechal fajčenie, pitie • znechať sa: znechať sa výhod • spustiť sa: Nespusti sa svojho presvedčenia!

odrodiť sa zriecť sa príslušnosti k vlastnému národu al. k istej idei • odnárodniť sa: naše zemianstvo sa zväčša odrodilo, odnárodnilo • pejor. poturčiť sa (obyč. zmeniť presvedčenie): kto sa poturčil, je horší ako nepriateľ • odcudziť sa (rodine, istému spoločenstvu, vlasti) • odpadnúť (zriecť sa idey, presvedčenia, viery a pod.): odpadol od našej viery

omdlieť stratiť vedomie • upadnúť/padnúť do mdlôb • zamdlieť • odpadnúť: od hrôzy omdlela, zamdlela; zranený (u)padol do mdlôb; od vyčerpania, únavy odpadol • kniž. zomdlieť: dieťa zomdlelo • kniž. umdlieť: robiť do umdletia • expr.: zosypať sa • zložiť sa: pred našimi očami sa dievča naraz zosypalo, zložilo • lek. slang. kolabovať (dostať kolaps) • hovor.: zamrieť • zájsť sa (pri silnom citovom vzrušení): zájsť sa od plaču, od radosti • expr.: odkväcnúť • odkvacnúť • odkvicnúť: odkväcol vyčerpaný na zem

zaniknúť prestať jestvovať (o javoch, duševných stavoch a pod.; op. vzniknúť) • pominúť • pominúť sa: mnohé civilizácie zanikli, pominuli (sa) • stratiť sa: nedôvera sa postupne stratila • kniž. odumrieť • umrieť: nádej už odumrela, umrela • minúť sa: hnev sa v ňom rýchlo minul • prejsť • prestať • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa: úkaz trval iba chvíľu, hneď prestal, zmizol; búrka už prešla • odpadnúť: povinnosť platiť mi už odpadla • expr.: zakapať • skapať: staré zvyky zakapali, skapali • kniž. zastar. zniknúť (Hviezdoslav, Tatarka) • poet. uvädnúť • expr. odšumieť: mladosť uvädla, odšumela • doznieť (o zvukoch): pieseň v diaľke doznela • zapadnúť (nevyniknúť medzi niečím iným): novinka zapadla • vyjsť nazmar • zmariť sa: talent vyšiel nazmar; nádeje sa zmarili

zmiznúť 1. stať sa, urobiť sa neviditeľným, ocitnúť sa mimo dohľadu • stratiť sa: postava zmizla, stratila sa za dverami; stratiť sa v tme, bez stopy • schovať sa • skryť sa • ukryť sa: mesiac sa schoval, skryl za oblak; pred prenasledovateľmi sa ukryl v dave • stratiť sa z obzoru: pašeráci sa akosi stratili z obzoru • expr. prepadnúť sa: zlodej sa mi pred očami prepadol

2. expr. opustiť rýchlo nejaké miesto; rýchlo, nebadane odísť • odpadnúť: prekážky, zábrany odpadli • vytratiť sa • stratiť sa: zmiznúť, vytratiť sa z domu, zo zasadnutia • padnúť (prestať pôsobiť, platiť): bariéry padli • hovor. expr.: vypariť sa • odpratať sa • odpáliť: z oslavy sa vyparili, odpratali veľmi zavčasu; odpálil za roh, aby ho nedobehli • hovor. expr.: zdúchať • zdúchnuť: zdúchnuť z domu • zutekať • ujsť: zutekať, ujsť spred komisie • expr.: ufujazdiť • ufrknúť • ufrngnúť • ubrnknúť (rýchlo odísť) • hovor. expr. vypadnúť • fraz. expr. vziať nohy na plecia

3. prestať jestvovať • stratiť sa • vymiznúť • zaniknúť: staré zvyky sa časom stratili, zmizli, vymizli • vytratiť sa • pominúť sa • prejsť (o stavoch, citoch a pod.): bolesť sa pomaly vytratila, pominula, prešla • hovor. expr. vypariť sa: strach sa zrazu vyparil • kniž.: vyprchať • vypŕchnuť: odvaha rýchlo vyprchala; zlosť z neho pomaly vypŕchne • pohasnúť: smiech pohasol, túžba pohasla • expr. zakapať: voľakedajšie remeslá nenávratne zakapali; kiež hnevy medzi nami zakapú • hovor. vykapať: tolerancia ešte nevykapala • zapadnúť: pieseň zapadla do zabudnutia • zísť • zliezť • skapať: sneh z vŕškov zišiel, zliezol, skapal • rozplynúť sa • rozptýliť sa (pomaly zmiznúť): hmla sa doobeda rozplynula; starosti sa rozptýlili • hovor. vykúriť sa: starosť sa pomaly vykúrila z hlavy • poprechádzať • poprechodiť • postrácať sa • pomiznúť • potratiť sa (postupne zmiznúť): hnevy už poprechádzali, pomizli

zradiť 1. dopustiť sa zrady na niekom, na niečom: zradiť priateľa, zradiť vlasť • kniž.: spreneveriť sa • opustiť (prestať byť verný niekomu, niečomu): spreneveriť sa rodine, svojim ideálom; opustila chorého manžela; opustiť svoje pôvodné názory • odpadnúť (zrieknuť sa nejakej veľkej hodnoty): odpadnúť od viery, od rodiny • fraz. expr. vraziť nôž/dýku do chrbta • expr.: podraziť • podraziť niekomu nohy (zákerne uškodiť niekomu): mrzí ma, že ma priateľ podrazil, že mi podrazil nohy • oklamať • podviesť • trocha hrub.: okašlať • okašľať (zradiť v citoch, v dôvere a pod.): snúbenec ju oklamal, podviedol, okašlal • zapredať • predať (zradiť za peniaze al. výhody): zapredať vlastný národ

2. p. prezradiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

odpadať¹, -á, -ajú i odpadávať, zried. i odpadúvať, -a, -ajú nedok.

1. oddeľovať sa od niečoho a padať dolu, padať z niečoho, opadávať: Odpadá kvet za kvetom. (Krčm.) Čľapot kvapák odpadávajúcich z mohutných hrabov. (Urb.); vakovka odpadúva (Tim.); pren. Z ľudáckeho stromu odpadúvalo lístie (Jil.) ľudáci strácali stúpencov, prívržencov.

2. (od koho, od čoho) opúšťa, zrádzať niekoho al. niečo, odcudzovať sa niekomu, niečomu: Ľudia odpadávajú od boha. (Vaj.) Katolícky klérus odpadal a vzďaľoval sa. (Vlč.)

3. strácať sa, zanikať, miznúť: lingv. koncovka odpadá

● odpadá mu chuť od jedla prestáva mať chuť na jedlo, jedlo mu prestáva chutiť;

4. len odpadať hovor. nemať miesta, nekonať sa, nebyť: vyučovanie, predstavenie odpadá, vychádzka odpadá;

dok. odpadnúť

odpadnúť, -ne, -nú, -dol dok.

1. oddeliť sa a padnúť dolu: Kat švihol mečom, hlava odpadla. (Kal.) Odpadol z ruže kvet. (Botto) Schytil si ruku, sťa by mu mala odpadnúť. (Gráf); pren.: Odpadla mi ťarcha z hrude (Hor.) prestala moja starosť. Odpadol mi od srdca (Kuk.) prestal som ho mať rád.

● odpadol mu kameň zo srdca zbavil sa trápenia, starostí; div mu (jej) srdce neodpadlo veľmi sa naľakal(-a), prestrašil(-a); išlo u (jej) srdce odpadnúť mal(-a), pocítil(-a), prežil(-a) veľký žiaľ, duševnú bolesť, strach;

2. (od čoho, od koho) opustiť, zradiť niekoho al. niečo, odcudziť sa niekomu, niečomu: Tvrdoň chcel odpadnúť od slovenskej strany. (Taj.)

3. omdlieť, zamdlieť: o. od únavy, od vyčerpania, od horúčavy;

4. zahynúť, zomrieť, padnúť v boji: Muž jej odpadol hneď na počiatku vojny. (Tim.)

5. prestať existovať, zaniknúť, stratiť sa, zmiznúť: prekážky, dôvody odpadli; Aj tá posledná starosť odpadla Lanštiakovi. (Al.)

● odpadla mu chuť od niečoho, na niečo, odpadla mu chuť niečo robiť prestal si niečo želať, prestal po niečom túžiť; všetko mu odpadlo od chuti všetko sa mu znevidelo, znepáčilo, všetko sa mu prestalo páčiť;

6. hovor. nekonať sa, nebyť, vystať: vyučovanie, prestavenie odpadlo;

nedok. k 3, 4 odpadávať, odpadúvať, k 1, 2, 5, 6 i odpadať

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

odpadnúť dok.
1. csl oddeliť sa a spadnúť: Keď_e ľan vitretí, sa na šťeťi češe, oďa̋ľä sa vrchovice a pazďera̋ otpadňe (Zázrivá DK); Fľaša sa prasla do dĺški aľebo dno otpadlo (V. Lom MK); Šeci sa báli, že mi noz otpadne (Bernolákovo BRA); Ľekvar še vežme na drevenu lošku, a ked z ňej ňeotpadňe, može ho vibirac (Brezina TRB)
F. otpadou̯ ľuďom od jazika (Kňažia DK) - prestalo sa o ňom hovoriť; otpadnúdz ot chuci (Brodské SKA), otpadla mu dzeka (Dl. Lúka BAR) - stratiť vôľu niečo robiť; otpalla mu ťercha z hlavi (Bošáca TRČ) - zbavil sa starosti; otpadou̯ mi ot srca (Trnovo MAR), otpadla mi ot šerca (Brezina TRB) - už (ho) ju nemám rád; otpadél jéj viéneg zelení (Bzince p. Jav. NMV) - stratila panenstvo; (prasiatka) otpalli ot cecka (Brodzany TOP) - prestali cicať
2. strsl, zsl, miest. vsl stratiť vedomie, zamdlieť: Vľekla som sä s tou ťarchou a potom som otpalla i s tím batohom (Žaškov DK); A ket si tam (do pivnice) ide zát vína, tak tam otpanne, lebo mu nedá díchat (Hlohovec); Došla mi taká bolezď do hlavi, že som otpadou̯ (Svätoplukovo NIT); Neraz mi prišlo na odpannuťié (Skalka n. Váh. TRČ); Isto tam otpadňe (Chrasť n. Horn. SNV)
3. strsl, zried. strenč prestať žiť, pominúť sa (o človeku i zvierati); zahynúť v boji: Brad otpadou̯ vo vojňe (Turč. Peter MAR); Tam neborág otpadnul vo vojne (Kameňany REV); Aj najľepším fčelárom sa staňe, že matki otpadnu (Zvol. Slatina ZVO); Sin aj muž jej otpalli na fronťe (Návojovce TOP); Teľo dostal teho hareštu, že aňi domov ňeprišol, tam gďesi otpadnul (Riečnica KNM)
4. miest. strsl i zsl ubudnúť z celku: Aj nám do toho újazdu otpadlo s chotára (V. Lom MK); Páňi viďeli jako čo, otpallo drustvu kuz zeme (Skalka n. Váh. TRČ)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

odpadnúť dk
1. odkiaľ spadnúť: kdy panske brany bral ze sipanicz, kde zbožie sipu, tamodtud odpadel a tak nohu zlamal (VISOLAJE 1669); mlinar Barwiera na zem hodil, takže obidwom klobuky odpadly (TURIEC 1746) zleteli; čym skoreg dozre owotce, odpadne w nahlosti (GŠ 1758); (rabi) zaopatrenj gsau z dwoma flintami a gednu holu šablu, z ktereg ručka odpadla (B. BYSTRICA 1786)
2. od čoho/koho oddeliť sa, odchýliť sa od niekoho, niečoho: všecka-ť chuť odpadne (BV 1652); kdyby pápež byl od učenj predka swého odpadel (IA 1708); deficere a fide: od wjry odpadnuti, odstupiti (WU 1750); deti sem vichoval, ale oni odpadli od mne (SS 18. st)
3. práv od koho/čoho prejsť do vlastníctva inej osoby: zem hore Belsku wjsse wrat ta tez odpadne od pana A. (TRENČÍN 16. st); pakly by někdy na prodeg byla (kopánka), aby mimo stranky toho přatelstwj odpadnuti nemohla ((SENICA) 1639); gestli bj pak niekdj jakowimkolwek spusobem to gjste hoffjerstwi wedle pobehu prawa zemskeho aneb gjnacže odpadlo od Geho Milostty anebo Geho Milostty ditek (PRÍBOVCE 1693); keby tento trety zahonec od palatinuskeg častky odpadnul (P. BYSTRICA 1757); prosyme ponyzene, aby ten yrek od nas ssetkym čynom neodpadou (PUKANEC 18. st); odpadávať ndk k 1: wezmi 1 hrst owsa, ktery konom od ust odpadawa (RTA 17. st)