odprosiť dok. poprosiť o odpustenie: o. rodičov (za neposlušnosť); nechcel o.;
nedok. odprosovať
odprosiť -sí -sia odpros! -sil -siac -sený -senie dok. (koho (za čo/s vedľajšou vetou)) ▶ prosením požiadať o odpustenie: o. matku, otca za neposlušnosť; o. Boha za svoje poklesky; nemôžem sa podrobiť jeho vôli, ja ho neodprosím; Musíš odprosiť... choď, Dominika... choď odprosiť, kľaknúť, bozkať ruku... [L. Ťažký]; Všetci ho [zosnulého] odprosili za niečo, čím mu počas života ublížili [...]. [Š. F. Muška]; V kostole máme príležitosť vo sviatosti zmierenia odprosiť Ježiša, aby nám odpustil hriechy. [KN 2003] ▷ nedok. ↗ odprosovať
odprosovať -suje -sujú -suj! -soval -sujúc -sujúci -sovaný -sovanie nedok. (koho (za čo/s vedľajšou vetou)) ▶ prosením žiadať o odpustenie: o. Boha, nebesá za hriechy; so slzami ju odprosoval, aby sa vrátila späť; nebol z tých, čo odprosujú; urobil odprosujúce gesto; A v duchu úprimne odprosoval všetkých, ktorých pred chvíľou pourážal. [L. Ballek]; Zaraz kľakol na kolená a odprosoval Janka, keď sa dozvedel, kto mu dcéru zratoval [...]. [A. Habovštiak] ▷ dok. ↗ odprosiť
odprosiť poprosiť o odpustenie • hovor. odpýtať: syn odprosil, odpýtal otca • poodprosovať • poodpytovať (postupne, viacerých)
odprosiť, -í, -ia dok. (koho, koho za čo) prosbou požiadať o prepáčenie, odpustenie: Števo odprosil otca. (Vans.) Naskutku odprosíš za všetko. (Jégé);
nedok. odprosovať, -uje, -ujú