Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odpustiť -sť/-i! dok.

1. upustiť od práva na potrestanie, od nároku na zaplatenie ap.: o-li mu rok väzenia, o. pokutu; o-li mu skúšku

2. nemať za zlé, nehnevať sa, prepáčiť: nemôcť o. urážku; s o-ením; o-te prosím zdvorilostné formuly; všetko si o-li;

nedok. odpúšťať -a

// odpustiť si (obyč. v zápore) zriecť sa, upustiť od niečoho, vzdať sa: neo-l si komentár; to si mohol o.

odpustiť si -tí si -tia si odpusti si/odpusť si! -til si -tiac si -tenie si dok.

odpustiť -tí -tia odpusti/odpusť! -til -tiac -tený -tenie dok.

odpustiť si -tí si -tia si odpusti si/odpusť si! -til si -tiac si -tenie si dok. často v zápore al. v spojení s výrazom v zápore (čo/s neurčitkom) ▶ vzdať sa obyč. nevhodného, kritického slovného prejavu al. zámeru na nejaký skutok: to si si mohol o.; ten tón si si mal o.; nemohol si si o. uštipačnú narážku, poznámku?; tréner si neodpustil kritiku na adresu hráčov; neodpustí si dodať nejaké ponaučenie na záver; tento rok nikam necestovali, odpustili si dovolenku pri mori; Ale tá spomienka je mu taká milá, že si neodpustí ju neoživiť. [J. Lenčo]; Zo zvedavosti sme si neodpustili prechádzku vlakom. [Sme 1995] ▷ nedok. ↗ odpúšťať si

odpustiť¹ -tí -tia odpusti/odpusť! -til -tiac -tený -tenie dok. ((komu, čomu) čo/s vedľajšou vetou) 1. ▶ administratívne, úradne, právne a pod. sa zrieknuť uplatnenia práva na potrestanie, nároku na odškodnenie: o. dlh, daňové sankcie, penále, pokutu; neodpustiť dopravný priestupok; Už sa vrátil z väznice, lebo polovicu trestu mu odpustili. [L. Ťažký]
2. ▶ prepáčiť niekomu previnenie, nevhodné, ubližujúce, zraňujúce konanie, správanie; nezotrvať v pocite krivdy, ublíženia: o. urážku; nevedel jej o. poníženie; prosiť o odpustenie; o. si viny, omyly; odpustite mládeži ostrú výrečnosť; Vianoce sú príležitosťou, aby sme si vzájomne odpustili; odpustite mi, že som vám nepovedal celú pravdu; Cudzí s cudzím sa málokedy dohodnú, pre hocijakú maličkosť vojdú jeden druhému do vlasov a potom si nevedia odpustiť... [V. Šikula]; Len či mi Pán Boh odpustí moje hriechy a či mi bude milostivý vo večnosti? [A. Habovštiak]; Dávno som Gabe odpustila, že sa kedysi pokúšala prebrať mi Paľa. [J. Šimulčíková] □ odpusť(te)! prepáč, prepáčte mi, ospravedlňujem sa; s odpustením zdvorilostná formula používaná v reči na naznačenie chúlostivosti, nevhodnosti nasledujúceho slova al. obsahu výpovede, ktorou hovoriaci vyjadruje svoj odstup od vypovedaného al. ohľaduplnosť voči adresátovi
▷ nedok. ↗ odpúšťať¹

odpustiť² -tí -tia odpusti/odpusť! -til -tiac -tený -tenie dok. (čo (z čoho); z čoho) ▶ púšťaním uvoľniť časť z niečoho zadržiavaného: o. trochu vody z bazéna, z bojlera; o. vzduch z pneumatík; bezpečnostný ventil odpustí prebytočnú paru z tlakového hrnca ▷ nedok. ↗ odpúšťať²

odpúšťať si -ťa si -ťajú si -ťaj si! -ťal si -ťajúc si -ťajúci si -ťanie si nedok. často v zápore al. v spojení s výrazom v zápore (čo/s neurčitkom) ▶ vzdávať sa obyč. nevhodného, kritického slovného prejavu al. zámeru na nejaký skutok: neodpúšťa si kritické poznámky na adresu iných; o. si radovánky; sladké jedlá si radšej odpúšťam; No dnešná výchova si neodpúšťa nás jednostranne vystríhať, že sa odvažujeme mladého človeka konfrontovať s požiadavkami, a niečo od neho vyžadujeme [...]. [LT 1998]; Neodpúšťam si drobnú politickú invektívu. [Týž 2009] ▷ dok. ↗ odpustiť si

odpúšťať¹ -ťa -ťajú -ťaj! -ťal -ťajúc -ťajúci -ťaný -ťanie nedok. ((komu, čomu) čo/s vedľajšou vetou) 1. ▶ administratívne, úradne, právne a pod. sa zriekať uplatňovania práva na potrestanie, nároku na odškodnenie: o. penále, pokuty; štát neodpúšťa neplatičom dlhy; niektoré banky do určitého dátumu odpúšťajú poplatok za poskytnutie hypotéky; magistrát odpúšťa niektorým firmám penále z oneskorených dodávok; Prezident sa rozhodol udeliť amnestiu, ktorou okrem určitých obmedzení odpúšťa nepodmienečné tresty odňatia slobody. [VNK 2000]
2. ▶ prepačovať niekomu previnenie, nevhodné, ubližujúce, zraňujúce konanie, správanie; nezotrvávať v pocite krivdy, ublíženia: o. krivdu, neprávosť; klamstvo len ťažko odpúšťam; všetko mu, deťom veľkodušne odpúšťa; sme ľudia a treba si aj o.; znášajte sa a odpúšťajte si; keď niekomu ublížiš, neodpúšťaj si príliš ľahko; odpúšťam ti, že si zabudol na moje narodeniny; Kristus však udelil svojim apoštolom aj svoju božskú moc odpúšťať hriechy. [KN 2003] zbavovať ľudí viny
◘ fraz. úspech sa neodpúšťa niečí úspech vyvoláva často závisť iných
▷ dok. ↗ odpustiť¹

odpúšťať² -ťa -ťajú -ťaj! -ťal -ťajúc -ťajúci -ťaný -ťanie nedok. (čo (z čoho); z čoho) ▶ uvoľňovať časť z niečoho zadržiavaného: o. vodu z kohútika; o. vzduch z kolies bicykla; z nádrže motorky odpúšťa pár litrov benzínu ▷ dok. ↗ odpustiť²

odpustiť, -í, -ia, rozk. -pusť/-pusti dok.

1. (komu čo) nenástojiť na potrestaní (obyč. za spáchaný zlý, nesprávny skutok) al. zaplatení nejakého poplatku: o. niekomu trest, dlžobu, pokutu; o. niekomu hriechy, vinu; Nič z daní nám neodpustia. (Jil.)

2. (komu čo i so spoj. že) nenahnevať sa, neuraziť sa pre nevhodné konanie, správanie, prepáčiť: nemôžem ti to o.; ja vám to nikdy (do smrti) neodpustím; dlho mu (jej, im) nevedel o.; Ráčte odpustiť, že vás vyrušujem. (Jégé) Odpusťte, že si vás nevšímam. (Krno); odpusťte mi moju smelosť zdvorilostná formula vyslovovaná obyč. pred prednesením nejakej žiadosti;

nedok. odpúšťať, -a, -ajú

|| odpustiť si (obyč. v zápore; čo) zriecť sa niečoho, odriecť sa: Neodpustil si poznámku. (Jil.) Ľudo si nemohol odpustiť niekoľko zlomyseľných myšlienok. (Gráf)

odpustiť dok.
1. csl prepáčiť previnenia al. vinu, nepotrestať: Hej, beštije, toto sťe na našom nažaľi, toto vám už ňeotpusťím! (Medzibrodie n. Or. DK); Otpuzmo si edon druhimu! (Brusník REV); Poproz otca o otpusťeňie! (Hliník n. Hron. NB); Ale šak já sem vám otpusciu̯ (Jablonové MAL); Treba jeden druhemu otpuśčidz a budze dobre (Medzany SAB)
L. z otpuščeňím (Bošáca TRČ), z otpuśeňom (Baldovce LVO) - zdvorilostná formula pri vyrieknutí neprimeraného (neslušného, tabuizovaného) výrazu
2. upustiť od nároku na zaplatenie, nežiadať zaplatenie: Otpusťiťe mu dlžobu! (Revúca); Sto koruni mu dal a sto mu otpuśčil (Kendice PRE)

odpustiť dk
1. koho, čo odohnať, odvrhnúť niekoho, niečo: kdy cizé wčely berú twogim med, tehdy hned ráno ten klat, z ktereho kradnu, preloss ginde a na to mjsto gine wčelj, ktere by byli mocnegssie, polož, a tak ge odpustiss (MT 16.-17. st); dare manum: seba prodati, odpústiti (KS 1763) podriadiť sa niečomu pre zisk
2. práv komu čo pustiť, postúpiť niekomu niečo, vzdať sa, zriecť sa niečoho v prospech niekoho: Soffia Szobuczkowa gemv, totyz Mategowy Kapustowy, dobrowolnie odpustila wsseczek dyl swuog, keryz na ny przinalezel z oczyžny (ŽILINA 1560); yak testament drzj, oddal-ly geg (majetok) k rukám aneb nie, odpustil-ly vplne statek dworeczky nebo nie (TRENČÍN 1614)
3. práv komu čo upustiť od práva na potrestanie za niečo, ušetriť niekoho od trestu: mne ubohemu pacholku thu winu, kteru som ga bel zazlusyl, raczilo (právo) odpustity a mne pry ziwothe nehaty (JELŠAVA 1567); prosil gest, že by mu odpustily tu wynu, kteru proty nym prohressil (TRSTÍN 1611); mohlo by se staty mne, bywsse opily, neyaky zly skutok, newym, odpustilo-li by my prawo (N. PRAVNO 1631); jim dvom techdy, totišto Zacharaias Šulzovi a Balz Napnidrukovi poena corporis inflictiva, to jest potrestani na tele odpustene jest (B. BYSTRICA 1728 CM)
4. komu čo, z čoho prestať trvať na splatení al. plnení niečoho niekým: ktoz tak zase pyta, czoz gest przycz dal anebo odpustil aneb prodal zgewne (ŽK 1473); odpustili po sedmi penez gednomu kassdemu przeto, že mezi mosti zahradi warowali (TRENČÍN 1580); potom ona dobra zena prosila, abich gej niczuo (!) odpustil s teho dluhu (BREZNO 1590); gedno lukno gačmena gemu sem odpustil (TURANY 1621); dlch tenže mlinar slubowal (pastierovi) odpustit a daruwat (ROVŇANY 1753); prosime, abi nam račila Wassa Excellentia s pansstiny umenssit aneb z cyncu nečo laskawe odpustity (H. TISOVNÍK 1769)
5. komu čo nemať za zlé, prepáčiť nevhodné konanie, správanie niekoho: paklize se nam prawom wassim pomoczi nestane, teho nam raczte odpustiti, musime se swych panow welikomoznych doloziti, abychme k swemu prigiti mohli (MOŠOVCE 1564 KL); len to wiem, ked z Höfflingrom se powadila, že lála Mossouska: ,,Nie tich psou``, a že se (:odpustite:) y oddwihowala (S. ĽUPČA 1689); otyecz prosyl mordyra, aby tym dwom newinnym detyem odpustil (PeP 1770) neublížil; Gyuro Zachar obžalowan gest od krčmára, že ho chtel byl, když ale učinek newikonal, tehdy krčmar gemu odpustil (PONIKY 1793)
6. náb komu čo prejaviť zhovievavosť voči niekomu: protož prosím milého Pána Boha, aby mi ráčil mé hříchy odpustiti (ASL 15. st); odpusti nam, Pane, nasse winny; bratry mily, budte geden k druhemu dobrotiwy, laskawy, yakožto y Buoh w Krystu odpustil wam (BAg 1585); pro zasluhy Syna sweho mileho on (Boh) moge hrychy odpusty a prygme mne do nebeskey slawy (ŽILINA 1601)
7. čo nechať, zanechať, opustiť niečo; prestať zaoberať sa niečím: odpusti tam dar twúg pred oltárem a di prwég smériti sa z bratrem twym (KB 1756); kdiby ktery mystr z cechu tehoto z swy wule swobodne swe remeslo odpustil a takowe nechtel westj (CA s. d.)
8. čomu s inf dovoliť, dopustiť niečo: twar tim olegem mazaty čysty, posskwrny stiera, wraskom dyelaty se neodpusty (HL 17. st); odpúšťať ndk k 1: nektera zenska osoba esste slobodna prewelice se zamilowala do gedneho mladenca, gemužto gmeno bilo Martyn, priezwisku sa odpussta (MK 18. st); k 2: ponewadz bilj wzalj (členovia rodu Pál) wodu na mlin y na pilu kragom gednim, kade teraz woda idie na mlin, giz Gich Milostiam dawam, odpusstiam y slibugem, ze nikdj zatim ya, ani mogj potomczj nebudu bantowat w tom (LIPTOV 1645); condono: odpússťám, darugem; cedo: odpússťam, mjsto dáwám, ustupugem (KS 1763); k 3: tento gedenkrat takowa pokuta z gratij s. magistratu odpusstya sa (KRUPINA 1739); k 4: paklizeby Pan Buoch smrt na Mathiassa w tom rocze dopustiti raczil, theda Mategowi Duracžkowi tu sumu odpussczia; czo se dotycze Rezneho (dlhu), to wsse, czo sem mu czynila dobreho, yakz gest gesstie netczo przy nym, to se odpussczuge (ŽILINA 1554; 1565); od nekrmeny dwuch brawow odpusstiame fl 12 (TRENČÍN 1653); wnutri doloženim supplicantum s tochtorocžnich osipow odpusscžame tretgu cžast (D. SÚČA 1727); k 5: když wstanete k modleny, odpusstegte, gestli czo mate proty komu (BAg 1585); David, kral, odpussta sinu swemu Absolonowi nepobožnemu (TC 1631); zarmúcené potessiťi, faless odpusteťi mile nepratelům každe chwýle (CC 1655); wšak niemeneg y s priwolenj Andreas Bellussa to se Joannes Polonimu odpusšta (S. ĽUPČA 1780); k 6: neb geho (Boha) gest trestati a odpaussteti, geho vsmrtiti a obžiweti (RUŽOMBEROK 1601); (Boh) wihledawa wdečnost nassu, ponewacz nam z lasky a z milosty odpussta (AgS 1708); k 7; conniveo: za málo sebe držjm, odpússťam, zanedbáwám, powolugem, oči zawjrám (KS 1763); kďiž k ním pricházajú (patróni), místa jím ňeveďá dostatečňe ofúkaťi, ňeodpúšťajú kuchiňi, ňešanujú pivnice (BR 1785); odpúšťavať, odpušťovať frekv k 4: panstwo szaparske každy rok geden canter, to gesti čtwrtu častku platu odpusstawalo (ŠEBEŠŤANOVÁ 1710); k 6: ten techdy Pan Bůh a Geziss Krystus wssecky tieto slowa zapečety sy w srdcich wassich, ktery hrychy odpusstawa (AgS 1708); dawa čas k pokánj a odpusstuge geho milost božská nesslechetným skutkom (MP 1718); gestli tehdy odpuštugeš bližnjmu winnj, y Bůh tobě twogé odpuštuge (PW 1752); odpustiť si dk vzájomne si zabudnúť predchádzajúce nedorozumenia, upustiť od niečoho, vzdať sa niečoho: podagže mu rúčku, má milá, premilá, veď si odpustime, ó smutná hodina (PV 18. st)

odpúšťať, odpúšťavať, odpušťovať p. odpustiť