Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

odpustiť -sť/-i! dok.

1. upustiť od práva na potrestanie, od nároku na zaplatenie ap.: o-li mu rok väzenia, o. pokutu; o-li mu skúšku

2. nemať za zlé, nehnevať sa, prepáčiť: nemôcť o. urážku; s o-ením; o-te prosím zdvorilostné formuly; všetko si o-li;

nedok. odpúšťať -a

// odpustiť si (obyč. v zápore) zriecť sa, upustiť od niečoho, vzdať sa: neo-l si komentár; to si mohol o.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odpustiť ‑í ‑ia ‑sť/‑i! dok.; odpustiť si

odpustiť si -tí si -tia si odpusti si/odpusť si! -til si -tiac si -tenie si dok.


odpustiť -tí -tia odpusti/odpusť! -til -tiac -tený -tenie dok.

odpustiť si -tí si -tia si odpusti si/odpusť si! -til si -tiac si -tenie si dok. často v zápore al. v spojení s výrazom v zápore (čo/s neurčitkom) ▶ vzdať sa obyč. nevhodného, kritického slovného prejavu al. zámeru na nejaký skutok: to si si mohol o.; ten tón si si mal o.; nemohol si si o. uštipačnú narážku, poznámku?; tréner si neodpustil kritiku na adresu hráčov; neodpustí si dodať nejaké ponaučenie na záver; tento rok nikam necestovali, odpustili si dovolenku pri mori; Ale tá spomienka je mu taká milá, že si neodpustí ju neoživiť. [J. Lenčo]; Zo zvedavosti sme si neodpustili prechádzku vlakom. [Sme 1995]nedok.odpúšťať si


odpustiť1 -tí -tia odpusti/odpusť! -til -tiac -tený -tenie dok. ((komu, čomu) čo/s vedľajšou vetou) 1.administratívne, úradne, právne a pod. sa zrieknuť uplatnenia práva na potrestanie, nároku na odškodnenie: o. dlh, daňové sankcie, penále, pokutu; neodpustiť dopravný priestupok; Už sa vrátil z väznice, lebo polovicu trestu mu odpustili. [L. Ťažký]
2. ▶ prepáčiť niekomu previnenie, nevhodné, ubližujúce, zraňujúce konanie, správanie; nezotrvať v pocite krivdy, ublíženia: o. urážku; nevedel jej o. poníženie; prosiť o odpustenie; o. si viny, omyly; odpustite mládeži ostrú výrečnosť; Vianoce sú príležitosťou, aby sme si vzájomne odpustili; odpustite mi, že som vám nepovedal celú pravdu; Cudzí s cudzím sa málokedy dohodnú, pre hocijakú maličkosť vojdú jeden druhému do vlasov a potom si nevedia odpustiť... [V. Šikula]; Len či mi Pán Boh odpustí moje hriechy a či mi bude milostivý vo večnosti? [A. Habovštiak]; Dávno som Gabe odpustila, že sa kedysi pokúšala prebrať mi Paľa. [J. Šimulčíková]odpusť(te)! prepáč, prepáčte mi, ospravedlňujem sa; s odpustením zdvorilostná formula používaná v reči na naznačenie chúlostivosti, nevhodnosti nasledujúceho slova al. obsahu výpovede, ktorou hovoriaci vyjadruje svoj odstup od vypovedaného al. ohľaduplnosť voči adresátovi
nedok.odpúšťať1

odpustiť2 -tí -tia odpusti/odpusť! -til -tiac -tený -tenie dok. (čo (z čoho); z čoho) ▶ púšťaním uvoľniť časť z niečoho zadržiavaného: o. trochu vody z bazéna, z bojlera; o. vzduch z pneumatík; bezpečnostný ventil odpustí prebytočnú paru z tlakového hrncanedok.odpúšťať2


odpúšťať si -ťa si -ťajú si -ťaj si! -ťal si -ťajúc si -ťajúci si -ťanie si nedok. často v zápore al. v spojení s výrazom v zápore (čo/s neurčitkom) ▶ vzdávať sa obyč. nevhodného, kritického slovného prejavu al. zámeru na nejaký skutok: neodpúšťa si kritické poznámky na adresu iných; o. si radovánky; sladké jedlá si radšej odpúšťam; No dnešná výchova si neodpúšťa nás jednostranne vystríhať, že sa odvažujeme mladého človeka konfrontovať s požiadavkami, a niečo od neho vyžadujeme [...]. [LT 1998]; Neodpúšťam si drobnú politickú invektívu. [Týž 2009]dok.odpustiť si


odpúšťať1 -ťa -ťajú -ťaj! -ťal -ťajúc -ťajúci -ťaný -ťanie nedok. ((komu, čomu) čo/s vedľajšou vetou) 1.administratívne, úradne, právne a pod. sa zriekať uplatňovania práva na potrestanie, nároku na odškodnenie: o. penále, pokuty; štát neodpúšťa neplatičom dlhy; niektoré banky do určitého dátumu odpúšťajú poplatok za poskytnutie hypotéky; magistrát odpúšťa niektorým firmám penále z oneskorených dodávok; Prezident sa rozhodol udeliť amnestiu, ktorou okrem určitých obmedzení odpúšťa nepodmienečné tresty odňatia slobody. [VNK 2000]
2. ▶ prepačovať niekomu previnenie, nevhodné, ubližujúce, zraňujúce konanie, správanie; nezotrvávať v pocite krivdy, ublíženia: o. krivdu, neprávosť; klamstvo len ťažko odpúšťam; všetko mu, deťom veľkodušne odpúšťa; sme ľudia a treba si aj o.; znášajte sa a odpúšťajte si; keď niekomu ublížiš, neodpúšťaj si príliš ľahko; odpúšťam ti, že si zabudol na moje narodeniny; Kristus však udelil svojim apoštolom aj svoju božskú moc odpúšťať hriechy. [KN 2003] zbavovať ľudí viny
fraz. úspech sa neodpúšťa niečí úspech vyvoláva často závisť iných
dok.odpustiť1

odpúšťať2 -ťa -ťajú -ťaj! -ťal -ťajúc -ťajúci -ťaný -ťanie nedok. (čo (z čoho); z čoho) ▶ uvoľňovať časť z niečoho zadržiavaného: o. vodu z kohútika; o. vzduch z kolies bicykla; z nádrže motorky odpúšťa pár litrov benzínudok.odpustiť2

-tiť/148541 2.15: verbá inf. dok. 111966 vrátiť/18902 zistiť/11795 zaplatiť/7623 opustiť/5459 obrátiť/4434 pustiť/4152 stratiť/3807 zachytiť/3627 chytiť/3214 pripustiť/2823 odpustiť/2471 prinútiť/1745 spustiť/1616 (273/40298)

odpustiť prestať mať pocit (oprávneného) hnevu al. nevyvodiť trest za urážku, priestupok, za nevhodné konanie a pod. • prepáčiťprehľadieť: odpustili mu, prepáčili mu nerozvážny čin; matka všetko prehľadelahovor. pardonovať: neporiadnosť nám nepardonovalizabudnúť (prestať mať na pamäti): urážku ti nikdy nezabudnemnemať za zlénehnevať sa: nemajte mi za zlé, nehnevajte sa, prosím, že prichádzam neskoroospravedlniť (prijať ospravedlnenie za niečo): tento raz ospravedlním vaše chybné konaniedišpenzovať (odpustiť povinnosť právneho rázu) • poodpúšťať (postupne, viac vecí)


odpustiť si p. odrieknuť sa


odrieknuť sa, odriecť sa dobrovoľne opustiť niečo výhodné, príjemné a pod. • zrieknuť sazriecť sa: odriekol sa, zriekol sa dedičstva, fajčeniaodoprieť si: odoprel si pôžitok z jedenia, pitiavzdať sa (dobrovoľne al. z donútenia): vzdal sa úradu, funkciezried. odprisahať sa (sľubom, prísahou sa zriecť): odprisahala sa miléhoodpustiť si (často v zápore; týka sa obyč. slovných prejavov): neodpustil si zlomyseľnú poznámku; ďalší komentár si odpustilupustiť: upustil od ďalších plánovodpadnúť (od viery, presvedčenia, idey) • nechaťzanechať (dobrovoľne prestať niečo vykonávať): nechal, zanechal fajčenie, pitieznechať sa: znechať sa výhodspustiť sa: Nespusti sa svojho presvedčenia!


prepáčiť potlačiť nevôľu voči niekomu, potlačiť oprávnené zazlievanie za nesprávne, nekorektné a pod. konanie • hovor. pardonovať: rodičia nemajú deťom neposlušnosť prepáčiť, pardonovať; prepáčim ti všetko okrem zradyodpustiť (zmyť vinu niekoho): veľkoryso odpustiť urážkunemať za zlénehnevať sa: nemajte nám za zlé, nehnevajte sa, že sme prišli neskorozastar. prehľadieť: ešte tentoraz som vinu prehľadelfraz. zažmúriť oči nad niečím: nad všeličím musím zažmúriť oči, všeličo musím prepáčiťprehliadnuťexpr. prekuknúť (vedome nevnímať): s pochopením prehliadla, prekukla synovo klamstvonevšimnúť sinezbadať (vedome): môžete byť spokojní, ja si nedôslednosti nevšimnem, nezbadámhovor. darovať (obyč. v zápore): ja mu urážku nedarujem

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odpustiť, -í, -ia, rozk. -pusť/-pusti dok.

1. (komu čo) nenástojiť na potrestaní (obyč. za spáchaný zlý, nesprávny skutok) al. zaplatení nejakého poplatku: o. niekomu trest, dlžobu, pokutu; o. niekomu hriechy, vinu; Nič z daní nám neodpustia. (Jil.)

2. (komu čo i so spoj. že) nenahnevať sa, neuraziť sa pre nevhodné konanie, správanie, prepáčiť: nemôžem ti to o.; ja vám to nikdy (do smrti) neodpustím; dlho mu (jej, im) nevedel o.; Ráčte odpustiť, že vás vyrušujem. (Jégé) Odpusťte, že si vás nevšímam. (Krno); odpusťte mi moju smelosť zdvorilostná formula vyslovovaná obyč. pred prednesením nejakej žiadosti;

nedok. odpúšťať, -a, -ajú

|| odpustiť si (obyč. v zápore; čo) zriecť sa niečoho, odriecť sa: Neodpustil si poznámku. (Jil.) Ľudo si nemohol odpustiť niekoľko zlomyseľných myšlienok. (Gráf)

odpustiť dok.
1. csl prepáčiť previnenia al. vinu, nepotrestať: Hej, beštije, toto sťe na našom nažaľi, toto vám už ňeotpusťím! (Medzibrodie n. Or. DK); Otpuzmo si edon druhimu! (Brusník REV); Poproz otca o otpusťeňie! (Hliník n. Hron. NB); Ale šak já sem vám otpusciu̯ (Jablonové MAL); Treba jeden druhemu otpuśčidz a budze dobre (Medzany SAB)
L. z otpuščeňím (Bošáca TRČ), z otpuśeňom (Baldovce LVO) - zdvorilostná formula pri vyrieknutí neprimeraného (neslušného, tabuizovaného) výrazu
2. upustiť od nároku na zaplatenie, nežiadať zaplatenie: Otpusťiťe mu dlžobu! (Revúca); Sto koruni mu dal a sto mu otpuśčil (Kendice PRE)

odpustiť dk
1. koho, čo odohnať, odvrhnúť niekoho, niečo: kdy cizé wčely berú twogim med, tehdy hned ráno ten klat, z ktereho kradnu, preloss ginde a na to mjsto gine wčelj, ktere by byli mocnegssie, polož, a tak ge odpustiss (MT 16.-17. st); dare manum: seba prodati, odpústiti (KS 1763) podriadiť sa niečomu pre zisk
2. práv komu čo pustiť, postúpiť niekomu niečo, vzdať sa, zriecť sa niečoho v prospech niekoho: Soffia Szobuczkowa gemv, totyz Mategowy Kapustowy, dobrowolnie odpustila wsseczek dyl swuog, keryz na ny przinalezel z oczyžny (ŽILINA 1560); yak testament drzj, oddal-ly geg (majetok) k rukám aneb nie, odpustil-ly vplne statek dworeczky nebo nie (TRENČÍN 1614)
3. práv komu čo upustiť od práva na potrestanie za niečo, ušetriť niekoho od trestu: mne ubohemu pacholku thu winu, kteru som ga bel zazlusyl, raczilo (právo) odpustity a mne pry ziwothe nehaty (JELŠAVA 1567); prosil gest, že by mu odpustily tu wynu, kteru proty nym prohressil (TRSTÍN 1611); mohlo by se staty mne, bywsse opily, neyaky zly skutok, newym, odpustilo-li by my prawo (N. PRAVNO 1631); jim dvom techdy, totišto Zacharaias Šulzovi a Balz Napnidrukovi poena corporis inflictiva, to jest potrestani na tele odpustene jest (B. BYSTRICA 1728 CM)
4. komu čo, z čoho prestať trvať na splatení al. plnení niečoho niekým: ktoz tak zase pyta, czoz gest przycz dal anebo odpustil aneb prodal zgewne (ŽK 1473); odpustili po sedmi penez gednomu kassdemu przeto, že mezi mosti zahradi warowali (TRENČÍN 1580); potom ona dobra zena prosila, abich gej niczuo (!) odpustil s teho dluhu (BREZNO 1590); gedno lukno gačmena gemu sem odpustil (TURANY 1621); dlch tenže mlinar slubowal (pastierovi) odpustit a daruwat (ROVŇANY 1753); prosime, abi nam račila Wassa Excellentia s pansstiny umenssit aneb z cyncu nečo laskawe odpustity (H. TISOVNÍK 1769)
5. komu čo nemať za zlé, prepáčiť nevhodné konanie, správanie niekoho: paklize se nam prawom wassim pomoczi nestane, teho nam raczte odpustiti, musime se swych panow welikomoznych doloziti, abychme k swemu prigiti mohli (MOŠOVCE 1564 KL); len to wiem, ked z Höfflingrom se powadila, že lála Mossouska: ,,Nie tich psou``, a že se (:odpustite:) y oddwihowala (S. ĽUPČA 1689); otyecz prosyl mordyra, aby tym dwom newinnym detyem odpustil (PeP 1770) neublížil; Gyuro Zachar obžalowan gest od krčmára, že ho chtel byl, když ale učinek newikonal, tehdy krčmar gemu odpustil (PONIKY 1793)
6. náb komu čo prejaviť zhovievavosť voči niekomu: protož prosím milého Pána Boha, aby mi ráčil mé hříchy odpustiti (ASL 15. st); odpusti nam, Pane, nasse winny; bratry mily, budte geden k druhemu dobrotiwy, laskawy, yakožto y Buoh w Krystu odpustil wam (BAg 1585); pro zasluhy Syna sweho mileho on (Boh) moge hrychy odpusty a prygme mne do nebeskey slawy (ŽILINA 1601)
7. čo nechať, zanechať, opustiť niečo; prestať zaoberať sa niečím: odpusti tam dar twúg pred oltárem a di prwég smériti sa z bratrem twym (KB 1756); kdiby ktery mystr z cechu tehoto z swy wule swobodne swe remeslo odpustil a takowe nechtel westj (CA s. d.)
8. čomu s inf dovoliť, dopustiť niečo: twar tim olegem mazaty čysty, posskwrny stiera, wraskom dyelaty se neodpusty (HL 17. st); odpúšťať ndk k 1: nektera zenska osoba esste slobodna prewelice se zamilowala do gedneho mladenca, gemužto gmeno bilo Martyn, priezwisku sa odpussta (MK 18. st); k 2: ponewadz bilj wzalj (členovia rodu Pál) wodu na mlin y na pilu kragom gednim, kade teraz woda idie na mlin, giz Gich Milostiam dawam, odpusstiam y slibugem, ze nikdj zatim ya, ani mogj potomczj nebudu bantowat w tom (LIPTOV 1645); condono: odpússťám, darugem; cedo: odpússťam, mjsto dáwám, ustupugem (KS 1763); k 3: tento gedenkrat takowa pokuta z gratij s. magistratu odpusstya sa (KRUPINA 1739); k 4: paklizeby Pan Buoch smrt na Mathiassa w tom rocze dopustiti raczil, theda Mategowi Duracžkowi tu sumu odpussczia; czo se dotycze Rezneho (dlhu), to wsse, czo sem mu czynila dobreho, yakz gest gesstie netczo przy nym, to se odpussczuge (ŽILINA 1554; 1565); od nekrmeny dwuch brawow odpusstiame fl 12 (TRENČÍN 1653); wnutri doloženim supplicantum s tochtorocžnich osipow odpusscžame tretgu cžast (D. SÚČA 1727); k 5: když wstanete k modleny, odpusstegte, gestli czo mate proty komu (BAg 1585); David, kral, odpussta sinu swemu Absolonowi nepobožnemu (TC 1631); zarmúcené potessiťi, faless odpusteťi mile nepratelům každe chwýle (CC 1655); wšak niemeneg y s priwolenj Andreas Bellussa to se Joannes Polonimu odpusšta (S. ĽUPČA 1780); k 6: neb geho (Boha) gest trestati a odpaussteti, geho vsmrtiti a obžiweti (RUŽOMBEROK 1601); (Boh) wihledawa wdečnost nassu, ponewacz nam z lasky a z milosty odpussta (AgS 1708); k 7; conniveo: za málo sebe držjm, odpússťam, zanedbáwám, powolugem, oči zawjrám (KS 1763); kďiž k ním pricházajú (patróni), místa jím ňeveďá dostatečňe ofúkaťi, ňeodpúšťajú kuchiňi, ňešanujú pivnice (BR 1785); odpúšťavať, odpušťovať frekv k 4: panstwo szaparske každy rok geden canter, to gesti čtwrtu častku platu odpusstawalo (ŠEBEŠŤANOVÁ 1710); k 6: ten techdy Pan Bůh a Geziss Krystus wssecky tieto slowa zapečety sy w srdcich wassich, ktery hrychy odpusstawa (AgS 1708); dawa čas k pokánj a odpusstuge geho milost božská nesslechetným skutkom (MP 1718); gestli tehdy odpuštugeš bližnjmu winnj, y Bůh tobě twogé odpuštuge (PW 1752); odpustiť si dk vzájomne si zabudnúť predchádzajúce nedorozumenia, upustiť od niečoho, vzdať sa niečoho: podagže mu rúčku, má milá, premilá, veď si odpustime, ó smutná hodina (PV 18. st)


odpúšťať, odpúšťavať, odpušťovať p. odpustiť

odpust'iť_1 odpust'iť odpust'iť_2 odpust'iť

Zvukové nahrávky niektorých slov

odpustiť: →speex →vorbis
a plače, ja odpustím et pleure et je pardonne
bola by som ti všetko odpustila je te pardonnais tout
manžel vám mohol odpustiť votre mari pouvait pardonner
niekedy odpustí zlo, ktoré pardonnera jamais le mal que
odpustiť niekomu, kto nám pardonner à qui nous
sa odpustiť niekomu, kto de pardonner à qui
som, odpustil by mi suis, il me pardonnerait
treba mu to odpustiť il faut lui pardonner
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu