odrazu prísl.
1. zrazu, náhle, nenazdajky, nečakane: Odrazu stiesnenosť z hosťa spadla. (Kuk.) Do tejto idyly odrazu zaznel hlas hromu. (Vans.) Tak mi ho odrazu prišlo ľúto. (Min.)
2. naraz, razom, zároveň, súčasne: Všetci traja odrazu zatíchne. (Kal.) Berie odrazu dvojaké akordy. (Jes.) Budem odraz dojiť a čítať. (Fr. Kráľ)
3. zried. zaraz, hneď: Valent odpovedal: Ja by som išiel. Odrazu. (Jil.) Keď to tak odrazu a súrne potrebuješ. (Gráf)