Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj ssj ma

odvrátiť -i dok.

1. obrátiť iným (bočným) smerom, odkloniť: o. hlavu, oči (od niekoho); o. pozornosť preniesť na niečo iné

2. odstrániť (niečo zlé), zabrániť, zamedziť: o. skazu, nešťastie;

nedok. odvracať -ia

// odvrátiť sa

1. obrátiť sa iným (bočným) smerom: o-l sa a mlčal; o. sa od slnka; o-ená strana Mesiaca

2. prestať sa zaujímať, prestať sa pridržiavať niekoho, niečoho, odkloniť sa: o. sa od priateľov, od športu, od istej teórie;

nedok. odvracať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odvracať ‑ia ‑ajú nedok.; odvracať sa

odvracať -cia -cajú -caj! -cal -cajúc -cajúci -caný -canie nedok. 1. (čo (od koho, od čoho)) ▶ meniť priamu polohu, priamy smer niečoho, obracať niečo iným (bočným) smerom, odkláňať: o. očii fraz.; o. zrak bokom; brankár odvracia loptu, strelu súpera; Klement mi chce niečo povedať, ale ja odvraciam od neho hlavu, nechcem nič počuť. [L. Ťažký]; Ty ho už len navychovávaš! – odvracala matka tvár od synovho tvrdého, zaťatého pohľadu. [J. Beňo]
2. (koho, čo (od čoho, od koho)) ▶ usmerňovať niekoho, aby konal, rozmýšľal inak; zameriavať zmysly, konanie a pod. iným smerom, odpútavať, odvádzať: o. človeka od Boha, od viery, od skutočných problémov; o. myseľ od všetkého pochmúrneho; neodvracajte pozornosť od podstatných vecí; nerozprávaj toľko, iba čo ľudí od roboty odvraciaš!; čím viac sa pokúšal zaspať, tým viac odvracal od seba spánok
3. (čo) ▶ pôsobiť, konať tak, aby sa neuskutočnilo niečo nepriaznivé, zlé, zabraňovať, zamedzovať niečomu: o. hrozbu konfliktu, nebezpečenstvo, skazu; lekári odvracajú smrť alebo chorobu; obrana domáceho mužstva odvracia útoky hostí; hráčka musela o. tri mečbaly
fraz. odvracať oči od niečoho, od niekoho zámerne si niečo, niekoho nevšímať, nevenovať niečomu, niekomu pozornosť
dok.odvrátiť


odvracať sa -cia sa -cajú sa -caj sa! -cal sa -cajúc sa -cajúci sa -canie sa nedok. 1. (od koho, od čoho; ø) ▶ obracať sa, otáčať sa iným (bočným) smerom, do inej (nepriamej, bočnej) polohy: znechutene, s odporom sa o. od niekoho; deti sa odvracali od páliaceho slnka; [...] odvracala sa od nás [starenka], aby sme nevideli, čo a ako je. [P. Jaroš]; Málokedy povedal zopár slov, iba hádzal rukou, netrpezlivo sa odvracal, až napokon ukázal chrbát a ubzikol. [K. Lászlová]
2. (od koho, od čoho) ▶ prestávať podporovať, zastávať sa niekoho al. zaujímať sa o niekoho, prestávať byť prívržencom niekoho, zriekať sa, vzdávať sa: o. sa od priateľov, od rodiny; neodvracaj sa od toho, kto od teba potrebuje pomoc; armáda sa odvracia od vodcu; [František] bol nablízku každému, od nikoho sa neodvracal, nikým nepohŕdal. [SmN 2007]; pren. Dlho sme húževnato, ľstivo a zo všetkých síl zápasili. Zrazu sa však odo mňa začalo odvracať šťastie. [J. Lenčo]
3. (od čoho) ▶ zmenou stanoviska prestávať byť stúpencom nejakej myšlienky, názoru a pod., prestávať sa pridržiavať niečoho al. vykonávať niečo, strácať záujem o niečo, odkláňať sa, upúšťať od niečoho: o. sa od predstavy, od doterajšieho postoja; o. sa od tradičných hodnôt, od viery, od náboženstva; o. sa od hriechu, od zlých vecí, od skutočnosti; prečo sa odvraciaš od ušľachtilých ideálov mladosti?; Neprijali ma medzi seba, nenávistne sa odvracali od môjho obrazu zeme obťažkanej úrodou poznania. [A. Baláž]
dok.odvrátiť sa


odvrátiť sa -ti sa -tia sa odvráť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok. 1. (ø; od koho, od čoho) ▶ urobiť (mierny) pohyb doboku, obrátiť sa, otočiť sa iným (bočným) smerom: pomaly, ľahostajne, sklamane sa o.; nevydržala jeho pohľad a prudko sa odvrátila; stál bokom, odvrátený od nás; Usmejem sa na ňu a ona sa zahanbená odvráti a začervená. [P. Jaroš]; Odvrátil sa od okna, popravil si golier a hlasno zvolal: – Vstúpte! [A. Baláž]
2. (od koho, od čoho) ▶ prestať sa pridržiavať niekoho, niečoho, prestať byť prívržencom niekoho, stúpencom nejakej myšlienky, názoru a pod., stratiť záujem o niekoho, o niečo, odkloniť sa: o. sa od viery, od Boha; neodvrátila sa od svojich priateľov, od najbližších; šľachta sa odvrátila od panovníka; pren. od hráčov sa odvrátilo športové šťastie
3. (od čoho) ▶ zmeniť stanovisko a dobrovoľne sa zriecť niečoho, upustiť od niečoho: o. sa od svojich plánov, úmyslov; nedal sa o. od svojho poslania; o. sa od svojich hriechov, zlých skutkov; odvrátili sa od starého spôsobu života
fraz. šťastena sa odvrátila od niekoho niekoho opustilo šťastie
nedok.odvracať sa


odvrátiť -ti -tia odvráť! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (čo (od koho, od čoho)) ▶ zmeniť priamy smer al. priamu polohu niečoho, obrátiť iným (bočným) smerom, odkloniť: o. oči od prítomných, od okna; odvrátila zrak a jemne sa začervenala; zahanbene odvrátil tvár; odvrátením hlavy naznačil, že rozhovor sa skončil; obranca v poslednej chvíli odvrátil loptu, prudkú strelu na roh; Odvrátila som pohľad od starého pána a zabodla som ho do zeme. [Z. Šulajová]šport. odvrátiť lyžu, lyže vysunúť lyžu, lyže do odvratu, t. j. hrotmi od seba
2. (koho, čo (od koho, od čoho)) ▶ usmerniť niekoho, aby rozmýšľal, konal inak; zamerať zmysly, konanie iným smerom, obrátiť, odpútať, odviesť: o. človeka od zlej, nesprávnej cesty; o. ľudí od Boha, od náboženstva; moje úsilie o. priateľku od spomienok bolo márne; Útok je najlepšia obrana a svojím nehoráznym a ničím nepodloženým obvinením chce iba odvrátiť pozornosť od vlastných hriechov. [J. Lenčo]; Veľmi sa mýliš, v tomto prípade som ako ľalia, – usiloval sa odvrátiť podozrenie. [L. Ondriš]
3. (čo) ▶ pričiniť sa, aby sa neuskutočnilo niečo nepriaznivé, zlé, zabrániť, zamedziť niečomu: o. krízu, nebezpečenstvo, ekologickú katastrofu; o. útok nepriateľa; o. hroziacu prehru; podarilo sa mu o. roztržku; hráčka odvrátila dva mečbaly súperky; treba viesť mierový dialóg smerujúci k odvráteniu vojnyšach. odvrátiť šach urobiť ťah, po ktorom kráľnie je v šachu, nie je ohrozený
nedok.odvracať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odvracať, odvracať sa p. odvrátiť, odvrátiť sa


odvrátiť, -i, -ia dok.

1. (čo, čo od čoho, od koho zried. i z koho, z čoho) zmeniť priamu polohu, priamy smer niečoho, otočiť, obrátiť iným smerom, do inej (nepriamej, bočnej) polohy: o. pohľad, o. oči, o. hlavu, tvár od niečoho, od niekoho; Otec musel zrak odvrátiť zo syna. (Gráf); úren. Zazrel čosi, čo jeho pozornosť od lopty odvrátilo (Šolt.) odpútalo.

2. (čo, čo od koho, zried. i koho od čoho) zabrániť niečomu, ochrániť niekoho pred niečím, odstrániť niečo hroziace: o. záhubu krajiny, o. nebezpečenstvo novej vojny, o. katastrofu, o. skazu; Hucul odvrátil odo mňa toto nešťastie. (Švant.) (Karabkuľa) odvrátila (Jura) od zvodov krčmy. (Jil.);

nedok. odvracať, -ia, -ajú

|| odvrátiť sa

1. (od koho, od čoho i bezpredm.) otočiť sa, obrátiť sa iným smerom, do inej (nepriamej, bočnej) polohy: Chorý sa odvrátil a zakryl si tvár. (Kuk.) „Nechcem“ odvrátil sa od kolegu Maroš. (Ráz.) Strmo sa odvrátil od výkladu. (Tat.); od Slnka odvrátená polovica Zeme;

2. (od koho, od čoho) (o osobách) prestať sa pridržiavať niekoho, niečoho, prestať byť prívržencom, zástancom niekoho, stúpencom nejakého názoru ap., zanechať, opustiť niekoho, niečo; Janovčík sa od boha neodvrátil. (Heč.) (Matúška) zabraný v národné účinkovanie, od veršov sa odvrátil. (Vlč.);

nedok. odvracať sa

Morfologický analyzátor

odvracať nedokonavé sloveso
(ja) odvraciam VKesa+; (ty) odvraciaš VKesb+; (on, ona, ono) odvracia VKesc+; (my) odvraciame VKepa+; (vy) odvraciate VKepb+; (oni, ony) odvracajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) odvracal VLesam+; (ona) odvracala VLesaf+; (ono) odvracalo VLesan+; (oni, ony) odvracali VLepah+;
(ty) odvracaj! VMesb+; (my) odvracajme! VMepa+; (vy) odvracajte! VMepb+;
(nejako) odvracajúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor