ofícium -ia D a L -iu pl. N -iá G -ií D -iám L -iách s. ⟨lat.⟩ 1. neofic. ▶ (v katolíckej cirkvi) dôležitý úrad pápežskej kúrie zaoberajúci sa najmä otázkami viery, ofic. Kongregácia pre náuku viery: touto záležitosťou sa bude zaoberať o. □ Posvätné ofícium al. Sväté ofícium staršie názvy Kongregácie pre náuku viery (do r. 1965)
2. cirk. ▶ (v rímskokatolíckej cirkvi) povinné denné modlitby breviára: texty ofícia; o. za zosnulých; aj laici sa môžu modliť posvätné o., či už spolu s kňazmi, alebo sami
ofícium -ia s. ‹l› cirk.
1. cirkevný úrad zaoberajúci sa najmä otázkami mravov a viery s určitými povinnosťami a právami pri výkone cirkevnej moci vo vyznačenom obvode
2. povinná modlitba breviára pre kňaza
ofícium, -ia, mn. č. -iá, -ií, -iám, -iách str.
1. cirk. povinné denné modlenie katolíckych kňazov;
2. zastar. úradná funkcia, úrad, služba