oheň ohňa pl. N ohne G ohňov m. 1. ▶ viditeľný sprievodný jav pri procese (kontrolovaného) horenia, spaľovania nejakej látky, pričom vzniká intenzívne teplo a svetlo: zapáliť, zahasiť o.; urobiť, rozložiť, rozkresať o.; založiť veľké ohne; o. horí, blčí, dymí, tlie, dohorieva; žiara, dym ohňov; zbierať drevo na o.; spáliť suché konáre v ohni; sedávať pri táborových ohňoch; hľadieť do ohňa, do plameňov ohňa; z ohňa lietajú iskry; v kachliach pukal o.; dať, postaviť hrniec s vodou na o. dať variť na otvorený plameň; opekať prasa, barana na ohni; drak chrlil z papule o.; svoje kúsky predvádzajú hltači ohňa; Moja vina je preveľká, neodpustiteľná a nepochybujem o tom, že ma po smrti čakajú najstrašnejšie muky v pekelnom ohni. [M. Zelinka]; Podľa starovekých Grékov veci v prírode pozostávali iba zo štyroch prvkov – zeme, ohňa, vzduchu a vody – a rôzne sa navzájom miešali. [D. Podracká] ▷ fyz. Eliášov oheň, Eliášove ohne prírodný úkaz (blesk) spočívajúci v tichých elektrických výbojoch medzi vyčnievajúcimi predmetmi a búrkovými oblakmi, sprevádzaný svetielkovaním, slabým praskaním a pripomínajúci vzhľadom červenkasté jazyky plameňov; etnogr. svätojánske ohne al. jánske ohne tradičné pálenie obrovských vatier (nadväzujúce na predkresťanské oslavy letného slnovratu a majúce rituálnu funkciu) v noci z 23. na 24. júna (na Jána) na vyvýšených, dobre viditeľných miestach v okolí obce, spojené s preskakovaním vatier a spevom □ naklásť oheň, ohňa urobiť, rozložiť oheň; bengálsky oheň pyrotechnická zmes poskytujúca oslnivé farebné osvetlenie bez dymu, ohňostroj; grécky oheň špeciálna zápalná zmes používaná v stredoveku vo vojnách, pri dobýjaní hradov a pod.; olympijský oheň symbol novodobých olympijských hier – plameň planúci na znamenie mieru počas olympiády (podľa vzoru starogréckych hier konaných v Olympii); večný oheň zapálený (resp. horiaci) na uctenie si pamiatky obyč. padlých vo vojne, ↗ i fraz.; zákaz manipulácie s otvoreným ohňom zákazová tabuľka týkajúca sa bezpečnosti pri práci
2. ▶ veľké nekontrolované ničivé horenie, požiar: bojovať s ničivým ohňom; o. sa rýchlo šíril; celý dom zachvátil o.; v meste vypukol o.; lesný porast padol za obeť ohňu; o. spôsobil obrovské materiálne škody; zabrániť rozšíreniu ohňa; o. zahasili privolaní hasiči
3. hovor. ▶ prostriedok na zapálenie niečoho, obyč. cigarety, zapaľovač, zápalky: poslúžiť ohňom zapáliť fajčiarovi; máš o.?; požičaj mi o.
4. expr. ▶ pocit tepla v tele, horúčosť, horúčka: cítiť v hrdle o.; dieťa je celé v ohni; akýsi vnútorný o. ho rozpaľoval
5. expr. ▶ citové vzplanutie, nadšenie, zápal, vášeň, prejav prudkého citu: o. lásky, nenávisti; dievča s ohňom v tele; zapáliť v mužovi žiadostivý o.; vyhasol o. v jeho očiach
6. hovor. ▶ zápalové infekčné ochorenie kože prejavujúce sa ohraničenými červenými fľakmi (obyč. na tvári), ruža: mal na líci o.; chlapček sa narodil s ohňom
◘ fraz. báť sa niekoho, niečoho ako ohňa veľmi sa báť, mať hrôzu z niekoho, z niečoho; byť ako oheň a voda mať protikladné vlastnosti; červený ako oheň (o tvári, vlasoch) veľmi, výrazne červený; mať telo [ako] v ohni byť celý rozpálený (obyč. horúčkou); páliť ako oheň a) (napr. o slnku) veľmi silno hriať b) spôsobovať pálčivú bolesť tela al. neznesiteľné duševné utrpenie; [byť/ocitnúť sa/zmietať sa] medzi dvoma ohňami a) v boji, súperení a pod. sa dostať pod dvojaký, krížový tlak al. útok, byť ohrozovaný, napádaný dvoma protichodnými silami, stranami b) ocitnúť sa, váhať medzi dvoma protikladnými, rovnako príťažlivými možnosťami, okolnosťami, osobami; dať/položiť za niekoho [aj] ruku do ohňa a) byť presvedčený o nevine, práve niekoho, veriť niekomu, ručiť za niekoho b) zastať sa niekoho, obetovať sa za niekoho; [hneď je] oheň na streche prudká ostrá reakcia ústiaca do hádky; hrať sa/zahrávať sa s ohňom nebezpečne, ľahkomyseľne si počínať, hazardovať; expr. chrliť/liať oheň a síru na niekoho vyslovovať prudké, ostré výčitky, ostro hrešiť, kliať, preklínať niekoho, priať niekomu všetko najhoršie; krst ohňom prvá účasť v boji, prvá (zaťažkávacia) skúška; liať/prilievať olej do ohňa zhoršovať situáciu, vyostrovať napätie, hnev, zvadu nevhodnými poznámkami, rečami al. nevhodným konaním, dráždiť niekoho; mať oheň v tele/v žilách byť živý, energický, vášnivý; mať/zohrievať si/hriať si dve želiezka v ohni pripravovať sa na dve možnosti, zaisťovať si dve príležitosti; ohňom a mečom ozbrojenými útokmi, vojenskou silou; prejsť/prechádzať ohňom [skúšok/utrpenia/súženia/vojny a pod.] byť vystavený ťažkým skúškam, utrpeniu, nebezpečným situáciám a pod.; pridať/priložiť polienko do ohňa pričiniť sa o zvýšenie intenzity niečoho, prispieť k niečomu svojím dielom, najmä v nepriaznivej situácii; skočil by aj do ohňa za niekoho/pre niekoho bol by ochotný, neváhal by vykonať hocičo nebezpečné al. ťažké z lásky al. oddanosti k niekomu, obetoval by za niekoho aj život; skúška ohňom ťažká, rozhodujúca skúška; ťahať/vyťahovať/vyberať za niekoho horúce gaštany z ohňa vybavovať za niekoho nepríjemné záležitosti, robiť za niekoho nepríjemnú prácu; večný oheň peklo; kniž. [zrodiť sa] v ohni a krvi/v ohni vojny (o priateľstve, štáte, impériu a pod.) v bojoch, vo vojne, vo vojnových časoch
◘ parem. niet dymu bez ohňa ak sa o niečom začne rozprávať, zvyčajne to má svoju príčinu; oheň je dobrý sluha, ale zlý pán pri zaobchádzaní s ohňom je vždy potrebná opatrnosť; samé božekanie ohňa nezaleje nad zlým, negatívnym stavom nestačí len nariekať, ale treba sa pričiniť aj o jeho nápravu; veľa dymu, málo ohňa veľa rečí, málo úžitku; z malej iskry veľký oheň býva aj maličkosť môže vyvolať veľké následky
▷ ohník -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1, 5: horí o., horí; posedieť si pri ohníku; prikladať polienka na o.; v kozube praskal o.; Láska je takým malým ohníkom v srdci milujúceho. [L. Ťažký]; V očiach jej vzbĺkli ohníky dávnej nádeje. [J. Lenčo]; ohníček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr. k 1, 5: zaspievali sme si pri ohníčku; v očiach mala šibalské ohníčky záblesky; ohnisko1 -ka ohnísk s., v sg. i m. zvel.: blčiace o.; Mali ste vidieť ten ohnisko! [V. Šikula]
ohníček ↗ oheň
ohník ↗ oheň
ohnisko1 ↗ oheň