ohnať sa oženie sa oženú sa ožeň sa! ohnal sa oženúc sa ohnanie (sa) dok.
oháňať sa -ňa sa -ňajú sa -ňaj sa! -ňal sa -ňajúc sa -ňajúci sa -ňanie (sa) nedok. 1. (na koho, na čo/po kom, po čom; pred čím; čím; ø) ▶ robiť prudké pohyby rukami al. niečím okolo seba, obyč. na obranu al. na odháňanie niečoho, niekoho: o. sa nožom, mečom, zbraňou; kričal a začal sa o. rukami, päsťami; o. sa pred včelami; oháňa sa na muchu; oháňajúc sa kefou na umývanie riadu, nechtiac ma udrela; oháňal sa pravou rukou na moju dcéru; [...] neprestajne sa oháňala rukou po dotieravcovi. [B. Štrauchová]; Neznámy [na ktorého dorážali traja vlci] sa oháňal palicou a bolo vidno, že to už dlho nevydrží. [M. Zelinka]; Oháňali sme sa po osách, ktoré lákala sladkosť kvapiek na štíhlych fľašiach. [D. Hevier] 2. expr. ▶ veľa a usilovne pracovať, činiť sa; syn. obracať sa: konkurencia je veľká, musia sa poriadne o.; Obeleli mu [vlasy] od starostí, lebo mal šesť detí a bolo sa čo oháňať, aby ich uživil. [Sln 1976] 3. expr. (čím) ▶ (šikovne) narábať, zaobchádzať, pracovať s niečím, obyč. s nejakým nástrojom al. náradím; syn. obháňať sa: obratne sa oháňal kosou; vie sa o. sekerou i pílou; Čakanom a lopatou sa oháňal od rána do večera. Prospelo mu to. [Šp 2007] 4. expr. (čím, kým) ▶ priveľmi zdôrazňovať, pripomínať niečo, vystatovať sa niečím al. často, nadmieru sa zmieňovať o niečom, o niekom, obyč. s cieľom ťažiť z toho; syn. obháňať sa: o. sa pôvodom, vysokým postavením, známosťami; o. sa paragrafmi, zákonmi; politici sa často oháňajú slovami sloboda, demokracia; I keď sa majster Salius oháňa zásluhami, že skrášlil vnútro nášho farského chrámu, predsa mestský zákon je neúprosný. [A. Hykisch]; Neoháňaj sa tu stále Marekom a Mišou. V prvom rade si ty a tvoje pocity. [Z. Šulajová] ▷ dok. k 1, 4 ↗ ohnať sa
ohnať sa oženie sa oženú sa ožeň sa! ohnal sa oženúc sa ohnanie (sa) dok. 1. (na koho, na čo/po kom, po čom; pred čím; čím; ø) ▶ urobiť prudký pohyb rukou al. nejakým predmetom obyč. na obranu, na odohnanie niečoho, niekoho al. s cieľom zaútočiť: o. sa na psa; o. sa po muche, po komárovi; o. sa lakťom po útočníkovi; ohnal sa rukávom pred včelami; inštinktívne sa o. nožom; ohnala sa varechou na svojho muža; prudko sa ohnal sekerou; krava sa ohnala chvostom; Ohnala sa rukou, aby rozptýlila oblak smradu. [A. Pavelková]; Mrzia nás zbytočné vylúčenia, jedno z nich som spravil aj ja, keď som sa ohnal po súperovom hráčovi. [VNK 2002]; pren. párkrát sa oženú metlami a je po upratovaní nedôsledne pozametajú 2. expr. (čím) ▶ zdôrazniť, pripomenúť niečo, pochváliť sa niečím obyč. s cieľom vyťažiť z toho: o. sa vyššou funkciou; stačí sa o. rasizmom a nikto sa nechce do ničoho púšťať ▷ nedok. ↗ oháňať sa
ohnať sa 1. urobiť rozmach rukou a pod. (obyč. na obranu) • obohnať sa: ohnať sa, obohnať sa chvostom pred muchami • zahnať sa • rozohnať sa (s cieľom útočiť): zahnal sa na dieťa; rozohnať sa palicou na niekoho
2. expr. bránením pred útokom sa ochrániť • expr. obohnať sa • obrániť sa • ubrániť sa: ledva sa ohnali, obohnali, ubránili pred dotieravými novinármi • striasť sa • zbaviť sa • pozbaviť sa: nemohol sa striasť, (po)zbaviť nepríjemných myšlienok • uniknúť (pred niečím, niekým)
oháňať sa, -a, -ajú nedok.
1. (bezpredm. i čím) robiť prudké pohyby okolo seba, mávať niečím okolo seba, obyč. na obranu pred niekým al. niečím: Chlapec sa chce tomu brániť, oháňa sa rukami. (Fr. Kráľ) Vykrútil suchý jalovec, aby bolo sa čím oháňať. (Taj.)
2. usilovne robiť niečo, činiť sa: Každý má sa dosť čo oháňať, aby svoje ratoval. (Taj.) A teraz sa oháňajte vy, ako viete. (Kuk.) Má sa čo oháňať okolo toľkého statku. (Taj.)
3. expr. (čím) nadmerne zdôrazňovať, pripomínať: Veď vieš, ako sa vtedy na mňa oborili, ako sa oháňali vlastenectvom. (Jil.);
dok. k 1 ohnať sa
|| oháňať nár. (čo) kývaním, mávaním niečím odháňať niečo: o. muchy, ovady odháňať
ohnať sa oženie sa, ohnal sa dok.
1. (čím) zamávať na obranu al. odohnatie dakoho, dačoho: Kôň sa najprv ohnal chvostom. (Kuk.); pren. Nezabudol ešte narábať širočinou, vie sa ohnať toporom (Chrob.) pracovať.
2. odmietavo odpovedať, namietnuť, ozvať sa proti dačomu: Dajže ty mne pokoj, — ohnal sa Jakub. (Ráz.)
3. (koho, čoho, komu, čomu) ubrániť sa proti niekomu, niečomu, zbaviť sa, striasť sa, obohnať sa: Miss Rosy sa ich nemôže ohnať. (Jégé) Nemohol sa im ohnať a porobil i pri najlepších intenciách celý rad chýb. (Jégé);
nedok. oháňať sa
ohnať sa dok. 1. urobiť prudký pohyb a tak naznačiť úder, zahnať sa: Ohnal sa na vlasného occa palicú (Bošáca TRČ) 2. zbaviť sa niekoho, ubrániť sa, obohnať sa: Ňeveďev sa íh aňi ohnať (V. Bielice TOP) 3. expr. nechať sa oklamať, dať sa dobehnúť: Já son sa nedál pri lichve ohnat, tolkoto je to honno, hotovo (Skalka n. Váh. TRČ)
ohnať dk koho odohnať niekoho: Ti, (Pane), si mnye lászkave podnyál, szprosztzél, nyeprátzelyóv ohnál (DŽ 1752)