Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

oheň ohňa m.

1. úkaz prejavujúci sa pri horení svetlom a teplom, plameň: zapáliť, naklásť o.; o. horí, blčí; horúci ako o.; báť sa niečoho ako o-a; hovor. poslúžiť o-om zapáliť fajčiarovi; olympijský o.; bengálsky o. ohňostroj

2. požiar: hasiť o.

3. nebezpečná, ťažká ap. situácia: o. vojny; prejsť o-om skúšok

4. expr. horúčosť; horúčka: cítiť v hrdle o.; dieťa je celé v o-i

5. expr. prudký cit: o. lásky, nenávisti; dievča je samý o.; má o. v tele je vášnivý

6. hovor. trvalý červený fľak na pokožke (obyč. na tvári)

● → liať olej na o.; → skočil by zaňho aj do o-a; dať → ruku do o-a za niekoho; mať dve → želiezka v o-i; hrať sa s o-om nebezpečne si počínať; hneď je o. na streche ľahko vznikne hnev; → krst o-om; o-om a mečom vojnou; z → malej iskry veľký o. býva; ťahať, vyberať za niekoho → gaštany z o-a;

ohňový príd.;

ohník -a, ohníček -čka m. zdrob.;

ohnisko¹ -a s., v jedn. i m. zvel. k 1, 2, 3

ohnisko² -a -nísk s.

1. miesto, kde horí oheň: otvorené o., o. kozuba

2. fyz. bod, v kt. sa sústreďujú lúče pri svojom lome al. odraze: o. šošovky; fyziol. časť nervového systému, kde je sústredené podráždenie al. útlm

3. stred, z kt. sa niečo šíri, centrum: o. zemetrasenia, vojny, o. odporu;

ohniskový príd.: fyz. o-á vzdialenosť

oheň ohňa pl. N ohne G ohňov m. 1. ▶ viditeľný sprievodný jav pri procese (kontrolovaného) horenia, spaľovania nejakej látky, pričom vzniká intenzívne teplo a svetlo: zapáliť, zahasiť o.; urobiť, rozložiť, rozkresať o.; založiť veľké ohne; o. horí, blčí, dymí, tlie, dohorieva; žiara, dym ohňov; zbierať drevo na o.; spáliť suché konáre v ohni; sedávať pri táborových ohňoch; hľadieť do ohňa, do plameňov ohňa; z ohňa lietajú iskry; v kachliach pukal o.; dať, postaviť hrniec s vodou na o. dať variť na otvorený plameň; opekať prasa, barana na ohni; drak chrlil z papule o.; svoje kúsky predvádzajú hltači ohňa; Moja vina je preveľká, neodpustiteľná a nepochybujem o tom, že ma po smrti čakajú najstrašnejšie muky v pekelnom ohni. [M. Zelinka]; Podľa starovekých Grékov veci v prírode pozostávali iba zo štyroch prvkov – zeme, ohňa, vzduchu a vody – a rôzne sa navzájom miešali. [D. Podracká] ▷ fyz. Eliášov oheň, Eliášove ohne prírodný úkaz (blesk) spočívajúci v tichých elektrických výbojoch medzi vyčnievajúcimi predmetmi a búrkovými oblakmi, sprevádzaný svetielkovaním, slabým praskaním a pripomínajúci vzhľadom červenkasté jazyky plameňov; etnogr. svätojánske ohne al. jánske ohne tradičné pálenie obrovských vatier (nadväzujúce na predkresťanské oslavy letného slnovratu a majúce rituálnu funkciu) v noci z 23. na 24. júna (na Jána) na vyvýšených, dobre viditeľných miestach v okolí obce, spojené s preskakovaním vatier a spevom □ naklásť oheň, ohňa urobiť, rozložiť oheň; bengálsky oheň pyrotechnická zmes poskytujúca oslnivé farebné osvetlenie bez dymu, ohňostroj; grécky oheň špeciálna zápalná zmes používaná v stredoveku vo vojnách, pri dobýjaní hradov a pod.; olympijský oheň symbol novodobých olympijských hier – plameň planúci na znamenie mieru počas olympiády (podľa vzoru starogréckych hier konaných v Olympii); večný oheň zapálený (resp. horiaci) na uctenie si pamiatky obyč. padlých vo vojne, ↗ i fraz.; zákaz manipulácie s otvoreným ohňom zákazová tabuľka týkajúca sa bezpečnosti pri práci
2. ▶ veľké nekontrolované ničivé horenie, požiar: bojovať s ničivým ohňom; o. sa rýchlo šíril; celý dom zachvátil o.; v meste vypukol o.; lesný porast padol za obeť ohňu; o. spôsobil obrovské materiálne škody; zabrániť rozšíreniu ohňa; o. zahasili privolaní hasiči
3. hovor. ▶ prostriedok na zapálenie niečoho, obyč. cigarety, zapaľovač, zápalky: poslúžiť ohňom zapáliť fajčiarovi; máš o.?; požičaj mi o.
4. expr. ▶ pocit tepla v tele, horúčosť, horúčka: cítiť v hrdle o.; dieťa je celé v ohni; akýsi vnútorný o. ho rozpaľoval
5. expr. ▶ citové vzplanutie, nadšenie, zápal, vášeň, prejav prudkého citu: o. lásky, nenávisti; dievča s ohňom v tele; zapáliť v mužovi žiadostivý o.; vyhasol o. v jeho očiach
6. hovor. ▶ zápalové infekčné ochorenie kože prejavujúce sa ohraničenými červenými fľakmi (obyč. na tvári), ruža: mal na líci o.; chlapček sa narodil s ohňom
◘ fraz. báť sa niekoho, niečoho ako ohňa veľmi sa báť, mať hrôzu z niekoho, z niečoho; byť ako oheň a voda mať protikladné vlastnosti; červený ako oheň (o tvári, vlasoch) veľmi, výrazne červený; mať telo [ako] v ohni byť celý rozpálený (obyč. horúčkou); páliť ako oheň a) (napr. o slnku) veľmi silno hriať b) spôsobovať pálčivú bolesť tela al. neznesiteľné duševné utrpenie; [byť/ocitnúť sa/zmietať sa] medzi dvoma ohňami a) v boji, súperení a pod. sa dostať pod dvojaký, krížový tlak al. útok, byť ohrozovaný, napádaný dvoma protichodnými silami, stranami b) ocitnúť sa, váhať medzi dvoma protikladnými, rovnako príťažlivými možnosťami, okolnosťami, osobami; dať/položiť za niekoho [aj] ruku do ohňa a) byť presvedčený o nevine, práve niekoho, veriť niekomu, ručiť za niekoho b) zastať sa niekoho, obetovať sa za niekoho; [hneď je] oheň na streche prudká ostrá reakcia ústiaca do hádky; hrať sa/zahrávať sa s ohňom nebezpečne, ľahkomyseľne si počínať, hazardovať; expr. chrliť/liať oheň a síru na niekoho vyslovovať prudké, ostré výčitky, ostro hrešiť, kliať, preklínať niekoho, priať niekomu všetko najhoršie; krst ohňom prvá účasť v boji, prvá (zaťažkávacia) skúška; liať/prilievať olej do ohňa zhoršovať situáciu, vyostrovať napätie, hnev, zvadu nevhodnými poznámkami, rečami al. nevhodným konaním, dráždiť niekoho; mať oheň v tele/v žilách byť živý, energický, vášnivý; mať/zohrievať si/hriať si dve želiezka v ohni pripravovať sa na dve možnosti, zaisťovať si dve príležitosti; ohňom a mečom ozbrojenými útokmi, vojenskou silou; prejsť/prechádzať ohňom [skúšok/utrpenia/súženia/vojny a pod.] byť vystavený ťažkým skúškam, utrpeniu, nebezpečným situáciám a pod.; pridať/priložiť polienko do ohňa pričiniť sa o zvýšenie intenzity niečoho, prispieť k niečomu svojím dielom, najmä v nepriaznivej situácii; skočil by aj do ohňa za niekoho/pre niekoho bol by ochotný, neváhal by vykonať hocičo nebezpečné al. ťažké z lásky al. oddanosti k niekomu, obetoval by za niekoho aj život; skúška ohňom ťažká, rozhodujúca skúška; ťahať/vyťahovať/vyberať za niekoho horúce gaštany z ohňa vybavovať za niekoho nepríjemné záležitosti, robiť za niekoho nepríjemnú prácu; večný oheň peklo; kniž. [zrodiť sa] v ohni a krvi/v ohni vojny (o priateľstve, štáte, impériu a pod.) v bojoch, vo vojne, vo vojnových časoch
◘ parem. niet dymu bez ohňa ak sa o niečom začne rozprávať, zvyčajne to má svoju príčinu; oheň je dobrý sluha, ale zlý pán pri zaobchádzaní s ohňom je vždy potrebná opatrnosť; samé božekanie ohňa nezaleje nad zlým, negatívnym stavom nestačí len nariekať, ale treba sa pričiniť aj o jeho nápravu; veľa dymu, málo ohňa veľa rečí, málo úžitku; z malej iskry veľký oheň býva aj maličkosť môže vyvolať veľké následky
▷ ohník -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1, 5: horí o., horí; posedieť si pri ohníku; prikladať polienka na o.; v kozube praskal o.; Láska je takým malým ohníkom v srdci milujúceho. [L. Ťažký]; V očiach jej vzbĺkli ohníky dávnej nádeje. [J. Lenčo]; ohníček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr. k 1, 5: zaspievali sme si pri ohníčku; v očiach mala šibalské ohníčky záblesky; ohnisko¹ -ka ohnísk s., v sg. i m. zvel.: blčiace o.; Mali ste vidieť ten ohnisko! [V. Šikula]

ohnisko¹ ↗ oheň

ohnisko² -ka ohnísk s. 1. ▶ ohraničené miesto v prírode al. upravený priestor v obydlí, kde sa zakladá a horí oheň: záhradné o.; oddychové miesta v lesoparku s ohniskami; posadať si okolo ohniska; dym stúpajúci z ohniska; od ohniska sa šírilo príjemné teplo; ak zakladáte nové o., ohraničte ho kameňmi; rozdúchali sme v ohnisku oheň a opekali dobroty; indiánske típí s ohniskom uprostred; všetky domáce práce sa konali okolo ohniska; obety sa prinášali v posvätnom ohnisku
2. ▶ časť vykurovacieho telesa, v ktorej sa zakladá a horí oheň: murované o.; krb, kozub s otvoreným ohniskom; elektrické o. imitujúce horiace drevo; náradie na vymetanie popola z ohniska pece
3. ▶ miesto vzniku, výskytu, koncentrácie a následného šírenia niečoho, zdroj: ohniská nepokojov, konfliktov; o. nákazy, epidémie kde sa vyskytuje pôvodca infekčného ochorenia al. odkiaľ sa šíri nákaza; ohniská výskytu besnoty líšok, moru diviakov; lokalizovať o. zemetrasenia kde došlo k vzniku zemetrasenia a kde sa začína uvoľňovať seizmická energia; zmapovať ohniská daňových únikov; v ohnisku požiaru teplota dosiahla až 1 300 stupňov Celzia kde vznikol požiar; Ich počet [konfliktov] sa nikdy nezmenšuje – iba sa presúvajú ohniská napätia. [Slo 2008]
4. trochu kniž. ▶ miesto, okolo ktorého sa niečo sústreďuje, centrum, stredisko: ohniská duchovného, kresťanského života; rodiny učiteľov a evanjelických farárov boli ohniskom kultúrnej a národnej aktivity; pred jeho zrakom v jamke leží / ohnisko kultúr prastarých [Š. Žáry]; Pri pohľade na obraz starej matere sa mi pred očami vynárajú nadovšetko dve ohniská jej života: práca a modlitba. [A. Habovštiak] oporné piliere
5. opt., fyz., fot. ▶ bod, do ktorého sa zbiehajú rovnobežné svetelné lúče po prechode šošovkou al. po odraze na dutom zrkadle; syn. fókus: obrazové o.; predmetové o.; o. šošovky; objektív s pevným ohniskom ktoré neumožňuje zväčšiť obraz fotografovaného objektu, scény
6. mat. ▶ bod, ktorého vzdialenosť od ľubovoľného bodu danej kužeľosečky je v stálom pomere k vzdialenosti toho istého ľubovoľného bodu od určitej priamky: o. paraboly; ohniská elipsy; vzdialenosť ohniska od priamky

oheň, ohňa m.

1. prírodný úkaz pri procese spaľovania, horenia, sprevádzaný vznikom tepla a svetla; plameň, vatra: mierny, slabý, veľký o.; naklásť, rozložiť, zapáliť, zažíhať o.; o. horí, blčí, šľahá, blkoce, hasne; Z vňate a leštia kládli ohne. (Fig.); zničiť dačo v o-i, o-om spáliť; pochovávanie o-om kremácia; červený, horúci ako o. veľmi; hovor. dať dakomu o-a, poslúžiť o-om pripáliť cigaretu, fajku a pod.; báť sa, strániť sa dakoho, dačoho ako o-a veľmi; náb. pekelný, večný o. o pekle (v náboženských predstavách); bengálsky oheň ohňostroj; grécky o. zapálená hmota, vrhaná v dávnoveku do nepriateľských miest a pevností, aby v nich spôsobila požiar;

pren. niečo, čo spaľuje ako oheň: Príď, čistý oheň mrazu! (Kost.);

pren. streľba, paľba: A tá myšlienka k tomu, že nás on bráni od nepriateľov, je vystavený guliam, ohňu! (Jes.);

pren. o nebezpečnej, ťažkej situácii, o nebezpečenstve: prejsť ohňom skúšok; Ono ani netušia, do akého ohňa načreli. (Ráz.);

pren. expr. o prudkých citoch, o zápale, oduševnení, o láske, nenávisti ap.: o. lásky, ľúbosti, v ohni citov (Jes.); Oheň srší z tvojich horúcich očú. (Kuk.) Rozhorlil sa svätým ohňom (Kuk.) oduševnením. V srdci vzňali sa staré, ututlané ohne (Urb.) city. Je to dievča ani iskra, samý oheň (Urbk.) vášnivé. Iba Maroš blčí ohňom (Ráz.) hnevom, rozhorčením

● je ako o. rozpálený; fúzy ako o. červené; zapáliť sa ako o. začervenať sa; ohňom a mečom vojnou; expr. liať oheň a síru na niekoho priať niekomu všetko najhoršie; liať olej na o. zhoršovať situáciu, rozdúchavať hnev, nenávisť; držať, zohrievať dve železá (želiezka) v ohni o vypočítavosti; I z malej iskry veľký oheň býva (prísl.) z nepatrného začiatku môže vzniknúť vážna vec; skočiť aj do o-a za niekoho vykonal by čokoľvek nebezpečného z lásky, oddanosti; vložil, dal by ruku do o-a za niekoho je pevne presvedčený o nevine, o statočnosti niekoho; byť medzi dvoma o-ami o ťažkom rozhodovaní; Neohrievaj sa pri cudzom ohni! (prísl.) nevyužívaj cudzie veci, zásluhy ap.; Keď oheň horí, vtedy kašu varia (prísl.) treba využiť vhodnú chvíľu; krst ohňom skúška v boji, v ťažkej situácii ap.; hrať sa s o-om nebezpečne si počínať; hra s o-om nebezpečné počínanie; expr. strkať, pchať prsty do o-a miešať sa do nepríjemnej, nebezpečnej veci;

2. žiara, záblesk, lesk, svetlo: Breh ohňom blýska sa a lesík pri ňom jasnie. (Jes.) Oči Ruženine lisli sa čudným ohňom (Vaj.) leskom, V zrakoch oheň nečistý. (Sládk.)

3. požiar: vypukol o., hasiť o., lokalizovať o.

● hneď je o. na streche ľahko, rýchlo vznikne hnev, zvada ap.;

4. nár. ohnisko, pec: Anka upratuje oheň. (Ráz.);

ohňový príd.: geogr. Ohňová zem ostrov v Južnej Amerike;

ohník, -a i ohníček, -čka m.

1. zdrob. malý oheň;

2. nár. slepý mak;

ohnisko¹, -a str. i m. zvel. k 1, 3

ohnisko¹ p. oheň

ohnisko², -a, -nísk str.

1. miesto, obyč. časť pece, kde horí oheň; druh primitívnej pece, časť krbu, kozuba; pren. rodinné o. domácnosť;

2. stredisko, stred, stredobod, z ktorého sa dačo šíri al. v ktorom sa dačo sústreďuje; prameň, zdroj činnosti, pôsobnosti: o. vojny, požiaru, o. bojov, povstania, revolúcie; o. nákazy; geol. magnetické o.;

3. fyz. bod, v ktorom sa zbiehajú lúče šošovky, zrkadla a pod., fókus;

geom. bod mimo krivky, majúci k nej určitý vzťah;

ohniskový príd.: o-á diera na ohnisku; fyz. o-á vzdialenosť vzdialenosť roviny ohniska od hlavnej roviny

(jedno) ohnisko; (bez) ohniska; (k) ohnisku; (vidím) ohnisko; (hej) ohnisko!; (o) ohnisku; (s) ohniskom;

(štyri) ohniská; (bez) ohnísk; (k) ohniskám; (vidím) ohniská; (hej) ohniská!; (o) ohniskách; (s) ohniskami;