oholiť -ľ! dok.
1. k holiť (význ. 1, 2): o. si fúzy; o. tvár, rýchlo sa o-l; ostrihať a o. zákazníka
2. expr. urobiť holým: vietor o-l stromy
// oholiť sa dať si oholiť tvár: o-l sa v salóne
oholiť -lí -lia ohoľ! -lil -liac -lený -lenie dok.
oholiť sa -lí sa -lia sa ohoľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok.
holiť -lí -lia hoľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok. 1. (komu čo (čím)) ▶ rezaním (strihaním) odstraňovať z pokožky ochlpenie: h. si fúzy, chlpy, vlasy; začala si h. nohy a podpazušie; tvár si holí strojčekom s nastaviteľnou dĺžkou strihu; úplná chudoba rehoľníkov, drsné rúcha, neholená brada [F. Mikloško]; Holí im [pacientom] hlavy, asistuje pri operáciách mozgu. [B. Šikula] 2. (koho (čím); ø) ▶ zbavovať niekoho chlpov, vlasov ich rezaním: h. chorého otca; Trošičku ťa porezal. Holil ťa britvou, nasucho, chlpy hodil do smetí. [D. Dušek]; Otvoriť si hoci len maličký holičský salónik a v ňom od rána do večera holiť a strihať. [P. Jaroš] 3. hovor. (koho) ▶ dopúšťať sa vedomého klamstva al. podvodu voči niekomu, podvádzať; syn. šudiť: úžerníci holia dlžníkov; Hovoríš vážne? Nehoľ! [R. Sloboda]; Celý čas sedel v kaviarni hotelíka a holil v preferanse mestských úradníkov. [I. Gallo] ▷ opak. holievať -va -vajú -val; dok. ↗ oholiť
holiť sa -lí sa -lia sa hoľ sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok. 1. (ø; čím) ▶ rezaním odstraňovať zo svojej tváre (al. častí tela) ochlpenie: musí sa denne h.; h. sa namokro; h. sa strojčekom, žiletkou, britvou; h. sa v podpazuší; Husto zarastal a zavčasu sa holil. [Š. Žáry]; Sám sa holiť nemohol, lebo sa mu od ťažkej roboty triasli ruky. [B. Šikula]; Dlho som sa neholil, narástla mi brada a fúzy. [P. Jaroš] 2. ▶ dávať si odstraňovať chlpy z tváre (obyč. britvou): otec sa už roky holí u toho istého holiča ▷ opak. holievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. ↗ oholiť sa
oholený -ná -né príd. ▶ zbavený chĺpkov, vlasov, ochlpenia: oholené nohy; hladko oholená tvár; Mnísi v oranžových rúchach s oholenou hlavou sú neoddeliteľnou súčasťou miestneho koloritu. [InZ 2000] ▷ ↗ i oholiť
oholiť -lí -lia ohoľ! -lil -liac -lený -lenie dok. 1. (komu čo) ▶ rezaním odstrániť z pokožky chlpy al. vlasy: o. si fúzy, koziu briadku; o. si chĺpky žiletkou; v nemocnici mu oholili husté vlasy aj bokombrady 2. (komu, čomu čo) ▶ zbaviť určitú časť tela chlpov al. vlasov ich rezaním: o. si nohy, tvár, podpazušie; o. psovi vnútornú časť ucha; zo žartu mu oholil iba jedno líce; po rituálnom kúpeli jej oholili hlavu a nasadili čepiec; strojček na dokonalé oholenie; Éj, už ani tej ženy niet, kvôli ktorej by som si dal bradu oholiť. [VNK 2000] 3. (koho) ▶ (o mužoch) zbaviť niekoho chlpov na tvári ich rezaním: prídem vás o.; dal sa ostrihať a o.; keď zomrel, oholili ho a obliekli 4. expr. (čo) ▶ zbaviť porastu, konárov, urobiť holým: oholili celú ulicu; oholené brehy, kmene stromov; stromy boli zospodu oholené 5. expr. (čo (od čoho), koho (o čo)) ▶ istým zásahom zbaviť niečo niečoho vo väčšom množstve al. úplne, takže to ostane holé: krajinu oholili od pamätníkov; architekti stavbu celkom oholili; vtáky niektoré lány načisto oholia; pren. kompetenčné spory s ministrami oholenými o právomoci 6. hovor. expr. (koho, čo (o čo)) ▶ pripraviť niekoho, niečo o peniaze, obrať o veľkú sumu, o všetko: o. niekoho o peniaze; finančne o. vysokoškolákov a ich rodičov; strana prostredníctvom privatizácií oholila celý národ; lúpežníci mladého muža úplne oholili; tu ste pre každého boháč a takých treba poriadne o. ◘ fraz. oholiť niekoho, niečo [až] na kosť a) pripraviť niekoho o všetky peniaze b) zbaviť niečo zbytočností, urobiť prostým, jednoduchým ▷ nedok. k 1 – 3, 6 ↗ holiť
oholiť sa -lí sa -lia sa ohoľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok. ▶ odstrániť zo svojej tváre (al. inej časti tela) chlpy ich rezaním: nahladko sa o.; mal by si sa o.; chodil neupravený, neoholený, špinavý; Tak som sa napochytre aj oholil, aby som vyzeral k svetu. [L. Ťažký]; Dôkladne som sa oholila, upravila si obočie, nakrémovala sa trblietavým krémom a navoňala. [Z. Šulajová] ▷ nedok. ↗ holiť sa
depilovať odstrániť chlpy • odchlpiť: depilovať, odchlpiť si nohy depilačným krémom • oholiť • vyholiť (holením): oholila, vyholila si podpazušie
oholiť 1. p. depilovať 2. p. okradnúť
oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkých • expr.: ošialiť • obalamutiť • obaláchať • hovor. expr. oblafnúť • hovor.: okabátiť • ošudiť • expr. oblúzniť • expr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš! • nár. expr.: ošibať (Rázus) • ošmáliť (Hviezdoslav) • hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal
2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliť • zaviesť • podviesť • kniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvedie • zmiasť: zmiatol ma jeho úsmev • expr.: obalamutiť • obaláchať • ošialiť • dostať: obalamutil prítomných peknými rečami • hovor. prekabátiť • expr. previesť • fraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súpera • hovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal
3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesť • dostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženu • expr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehli • expr. ošialiť • hovor. expr.: ošmeknúť • ošudiť • opáliť • ošudáriť • ogabať • obabrať • obtiahnuť • otiahnuť • oholiť • oplieť • openkať • opinkať • obriadiť • ošvindľovať • odšvindľovať • okabátiť • prekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiť • hovor. expr.: opláchnuť • opláknuť: všetkých nás opláchol • expr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj) • hovor.: vybabrať • vypiecť • vykývať • fraz. prejsť cez rozum • fraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť
okradnúť kradnutím pripraviť o majetok, neoprávnene niekomu niečo vziať • obkradnúť: okradli ho o dedičstvo; nezbadal, ako ho v dave obkradli • olúpiť (násilím): prepadli ho a olúpili • ozbíjať • hovor. expr.: orabovať • zrabovať (násilím): v horách utečencov ozbíjali, orabovali, zrabovali • hovor. expr. ogabať • hovor.: okmíniť • obrať • oholiť: obrali ma o posledné peniaze, pren. o pokoj, o česť • nár. expr. okiepiť: úrady ma okiepili o všetko • pripraviť • hovor. dostať (spôsobiť stratu niečoho): pripravili, dostali ho o celý majetok • hovor. expr.: odrať • obdrať • ošklbať • oplieť • expr.: obtiahnuť • otiahnuť (nečestným spôsobom, bezohľadne): pri kúpe ho celkom odrali, opleli • ošmeknúť • ošudiť (pomocou klamstva): ani sme nezbadali, ako nás ošmekli, ošudili • pookrádať • pooberať (postupne, viacerých)
holiť, -í, -ia, rozk. hoľ nedok. (koho i bezpredm.) odstraňovať niekomu britvou al. žiletkou fúzy, chlpy, vlasy: britva, žiletka dobre, zle holí;
opak. holievať, -a, -ajú;
dok. oholiť
|| holiť sa odstraňovať si britvou al. žiletkou fúzy, chlpy z tvári;
opak. holievať sa;
dok. oholiť sa
oholiť, -í, -ia, rozk. ohoľ dok.
1. (koho, čo) britvou, strojčekom al. žiletkou (holením) zbaviť vlasov, chlpov (srsti): o. si bradu; oholená tvár, hlava; čisto, hladko oholený muž
● hovor. žart. o. niekoho (bez britvy) pripraviť o niečo, okradnúť, obrať;
2. (čo) zbaviť porastu, listov, očistiť povrch niečoho, urobiť holým: oholené stromy; A keď oholili orenburské nedozierne table, vrátili sa z Ázie do Európy. (Jil.) oholiť sa odstrániť si britvou, strojčekom al. žiletkou chlpy, fúzy z tváre
oholiť dok. 1. zbaviť fúzov (chlpov), pomocou žiletky, britvy ap.: Praj ako je zarasťení! Len ho oholiť! (V. Maňa VRB); Len najtro se oholím (Kameňany REV); Preš si ni oholení? (Kociha RS); A som vikopál britvi, práda, ked oholili mrtvého (Ružindol TRN); Len pú hubi mu oholili, tento bog mu nechali chupatí (Rača BRA) F. ohoľiď bez britvi (Rim. Píla RS), trieskou oholiť (Bobrovec LM) - oklamať, podviesť; oholil ho f kartách (Bošáca TRČ) - pri hre v karty 2. odstrániť srsť zo zabitého zvieraťa al. zo stiahnutej kože: Srst sa mosela oholit (Val. Belá PDZ); Teraz ohoľa tag načisto a dakedi śe opaľilo, ta take śe mekčejša skurka zrobila (Buglovce LVO) 3. kosením, strihaním odstrániť (nežiadúci) porast (výhonky, trávu ap.): Ohoľiť po samu hlavu viňičnuo drevo, to preto robí, že ono ňemá skaďe žiť (Sklabiná MK); Očuj, ale si poránne ti vŕbi oholev (Šípkové PIE); Nemav to tag nakrátko oholit, jatelina sa tag nekosí, skoro žánné strníščo tam neni (Šípkové PIE)
oholiť dk 1. koho, čo (o človeku, hlave, brade) čím zbaviť vlasov, chlpov, urobiť holým: nemuoz zadny geho menowati kniezem, lecz bude prwe uczeny a potom take oholeny ku kniezy (ŽK 1473) súčasť obradu svätenia za kňaza: (Turci) gedneho každeho wezne nemylosrdne oholili (MV 1676); hlawu oholiw, na zemj padol (PoP 1723-24); ohol gy (prašivú hlavu) dobre brytwu a osskrab zle chrasty (KLe 1740); hned na rozkaz králówsky wywedeného Yózeffa s temnici oholiti (KB 1757); porostau techdi a deg sobe hlawu oholit (VP 1764); x. pren pupawu oholi zcela wetriček dost maly (GŠ 1758) zbaví semien 2. čo (o vlasoch, chlpoch) odstrániť holením: patient ma ponegprwe brjcho dobre do sebe wtahnuti, wlasy oholiti (RT 17. st); detondere capillos: wlasi oholiti (KS 1763); -ovať, -ievať ndk: barwyer w barwyerny wlasi ostrjm britwi holj a oholyewa (KoB 1666); nudo: obnažugem, wyslekám, holjm, oholugem; retondeo: oholugem, ostrjhugem; adrado: osskrabugem, ostruhugem, oholugem; deartuo: rozbjrám na částki, posekáwám, oholugem (KS 1763); oholiť sa dk odstrániť si britvou chlpy, fúzy z tváre: barbam deposuit: bradu složil, dal se oholiti (WU 1750); musi se wogak negwicz usilowat nagmenje každi tigden dwa razi bielu kosselu na seba wzit a tolikorazi se oholiti (VoP 1760); ad tonsorem ire: oholiti se (KS 1763) dať sa oholiť