kabátiť -ti -tia (ne)kabáť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. expr. (koho) ▶ dopúšťať sa podvodu voči niekomu, podvádzať, klamať; syn. šudiť: k. spolužiakov, učiteľov; k. vrátnika v internáte; nechcem nikoho k.; nekabáť ma! ▷ dok. ↗ okabátiť, prekabátiť
okabátiť sa -ti sa -tia sa (ne)okabáť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok. hovor. ▶ dať sa podviesť, oklamať niekým, nahovoriť si nepravdu, vlastnou vinou sa pripraviť o niečo, oklamať sa: dali sa o. upútavkou z televízie; sám som sa hlúpo okabátil; okabátil sa, ani nevedel ako
okabátiť -ti -tia (ne)okabáť! -til -tiac -tený -tenie dok. hovor. 1. (koho, zried. čo) ▶ vedome sa dopustiť voči niekomu klamstva, oklamať, podviesť: mňa neokabátiš!; kamarát ho okabátil; nepodarilo sa im o. strážnu kameru; pes sa nedá ľahko o.; Peniazmi ani úspechom deti neokabátite, to u nich nefunguje. [VNK 2003] 2. (koho, čo) ▶ vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu, oklamať, zmiasť; syn. prekabátiť: o. pozornú defenzívu súpera; ako jednoducho o. jarnú únavu; Premôž tú potvorskú chorobu. Okabáť ju fígľom. [J. Papp]; Aj v kalnej vode však dokáže [nástraha] okabátiť dravca vďaka svojmu sfarbeniu a najmä nejasnej siluete tela. [PaR 2008] 3. (koho (o čo)) ▶ obrať, pripraviť o niečo podvodom, podviesť: o. Slovensko o vzácne pamiatky; o. manželský pár o 10 000 eur; okabátili ho o korisť; snažia sa nás o. o práva; vždy sa nájde niekto, kto vás okabáti; nedal sa o. taxikárom o peniaze ▷ nedok. k 1 ↗ kabátiť