Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp scs sss ssj ma obce priezviská un

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

autokolóna -y -lón ž. skupina áut za sebou


naokolo prísl.

1. v okolí, okolo, dookola, vôkol: n. bolo pusto

2. okľukou: ísť n.


neokolonializmus -mu m. nová, zastretá podoba kolonializmu;

neokolonialista -u m. predstaviteľ al. stúpenec neokolonializmu;

neokolonialistický príd.


okoloidúci

I. príd. kt. ide okolo: o-i turisti, o. autobus

II. okoloidúci m. kto ide okolo: nevšímať si o-ch


okolo

I. prísl.

1. zo al. do všetkých strán, naokolo, dookola, (na)vôkol: o. boli samé skaly; o. ležali ranení; nechápavo hľadel o.

2. popri, pomimo, povedľa: prejsť o.

II. predl. s G vyj.

1. smerovanie al. polohu dookola, vôkol: chodiť, sedieť o. ohňa, o. stola, omotať šál o. krku; záhrada o. domu; krútiť sa o. svojej osi, o. Slnka

2. smerovanie al. polohu povedľa, pozdĺž niečoho: prejsť o. niekoho (bez pozdravu); prechádzka o. rieky; lúky o. potoka popri; cesta o. staveniska pozdĺž

3. oblasť činnosti, záujmu ap.: robiť o. domu, o. obeda, pomáhať o. záhrady

4. väzbu pri slovesách a menách: krútiť sa, obšmietať sa o. ženy, mať sa o. niekoho; rozhovor sa točil o. umenia

5. približnosť časového al. číselného údaja: o. jednej (hodiny), o. poludnia, o. Jána; teplota o. nuly

III. čast. vyj. približnosť číselného údaja, asi, približne: výška o. tisíc metrov, teplota o. desať stupňov; má o. päťdesiat (rokov)


okolostojaci

I. príd. obyč. mn. ktorý stojí okolo: o-e dieťa, deti

II. okolostojaci m. iba mn. ľudia stojaci okolo: záujem o-ch

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

autokolóna ‑y ‑lón ž.
naokolo prísl.
neokolonializmus ‑mu m.; neokolonialista ‑u m.; neokolonialistický
okoloidúci ‑eho príd. i m.
okolo prísl., predl. s G i čast.
okolostojaci príd. i ‑ich m. mn.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

autokolóna -y ž. ‹g + f› skupina automobilov idúcich za sebou, kolóna (áut)


biokoloid -u m. ‹g› biol. b-y organické koloidy vytvorené z látok, ktoré sú súčasťou živej hmoty, napr. bielkovín


ileokolostómia -ie ž. ‹g› lek. chirurgické spojenie bedrovníka s hrubým črevom


izokólon -la s. ‹g› lit. (najmä v reči) zhodný počet členov, totožnosť úsekov; zhoda dĺžky dvoch al. viacerých rečových taktov v próze


neokolonialista -u m. predstaviteľ al. stúpenec neokolonializmu


neokolonialistický príd. k neokolonialista, k neokolonializmus


neokolonializmus -mu m. ‹g + l› nová, zastretá podoba kolonializmu


polokolónia -ie ž. ‹sl + l› krajina podobná kolónii tým, že je závislá od nejakého štátu;

polokoloniálny príd.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

líškať sa usilovať sa získať niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi • zaliečať sa: líškajú sa, zaliečajú sa vedúcemulichotiťrobiť poklonyhovor. robiť komplimenty: nelichoť mi toľko; robí ženám komplimentyhovor. cigániť sa (niekomu): dieťa sa cigáni, aby dostalo darčekpredchádzať sinadbiehať (líškať sa s cieľom mať z toho úžitok): predchádzať si vedúceho; nadbiehať vedúcemupodlizovať sa (pokrytecky): podlizuje sa riaditeľovihovor. kurizovaťexpr.: okiadzaťobkiadzať (niekoho) • pritierať sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sanár. podkiadzať: okiadza majstra s úmyslom získať výhody; pritiera sa, šmajchluje sa majstrovipejor.: pochlebovaťpodkladať sapoklonkovať (sa)službičkovaťprisluhovaťfraz. natierať/mazať niekomu med okolo ústfraz. lízať päty (niekomu; servilne sa líškať): podkladá sa, poklonkuje šéfovi; líže päty všetkým nadriadenýmzried. lízať: hoc ma lížeš, predsa ty nebudeš vicišpánom (Kalinčiak)nár. expr.: fatinkovať safatinovať sa: fatinkoval sa dievčaťupejor. krútichvostikovať (Hviezdoslav)


naokolo p. okolo 1, 3


objať rukami obopnúť (často na vyjadrenie lásky, priateľstva) • obyč. expr. oblapiť: objať, oblapiť ženu okolo pliec; objať, oblapiť kmeň stromuobtúliťobchytiť (chytiť dookola): obtúliť dieťa, obchytiť stĺpfraz. expr. padnúť okolo krku niekomu: pri stretnutí si padli okolo krkuvyobjímaťexpr. vyoblápaťzobjímaťvystískať (viac ráz tuho objať): babka vyobjímala, vystískala vnúčaexpr.: potuľkaťpomojkať (viac ráz objať s tuľkaním, mojkaním) • poobjímaťpooblápať (viac ráz al. postupne objať)

p. aj pritúliť


obletovať expr. uchádzať sa o náklonnosť niekoho • expr.: obletúvaťkrútiť satočiť safraz. mať sa okolo niekoho: obletuje vedúceho, krúti, točí sa okolo neho, aby získal prednosť; Musíte sa mať okolo našej mamy!hovor.: kurizovaťbrať na niekoho (pri prejavovaní ľúbostného citu): kurizoval spolužiačke, bral na susedudvoriť (vo vzťahu muža k žene): dvoriť dievčaťuexpr. hrkútať (okolo niekoho)


okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácuotáľaťodkladaťodsúvaťodďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveďváhaťmeškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď!rozpakovať sazdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponukuokúňať saostýchať sapohanbievať saexpr. ošívať safraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kašeonačiť sanár.: hákliť saobškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac!vykrúcať savytáčať savyhovárať sahovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavoniž. hovor.: ondieť (sa)ondiať (sa)tentovať sa: Čo sa ondieš?


okolo 1. zo všetkých strán, do všetkých strán, na všetky strany, v okolí, po okolí • naokolodookola: okolo, naokolo bola samá voda; nechápavo hľadel dookolavôkolnavôkolzôkol-vôkol: vôkol, navôkol ležali porozhadzované šaty; poobzeral sa zôkol-vôkolhovor.: dokolakoldokola: dokola, koldokola rástli borovicepoet. kol (Smrek)zastar.: dovôkoladovôkol

2. v (tesnej) blízkosti • povedľapomimo: prešiel okolo, povedľa bez pozdravu; lopta preletela okolo, pomimo

3. dlhšou cestou obchádzajúc niečo • dookolanaokolo: musí ísť okolo, dookola, lebo tadiaľto neprejde; choď naokolo, aby si nespadolhovor.: dokolakoldokola: prejdi dokola, koldokola, lebo tu je blatookľukou: dostanú sa ta okľukou

4. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie na všetky strany od niekoho, niečoho al. polohu na všetkých stranách od niečoho, niekoho • vôkol: okolo, vôkol nás stáli neznámi ľudiahovor. i poet. kolo: kolo krku mala okrútený šálpoet. kol

5. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie al. polohu v blízkosti niekoho, niečoho • vedľapovedľapozdĺž (koho, čoho): chodník vedie okolo, vedľa studničky; išli sme povedľa, pozdĺž potokapopri (kom, čom): okolo cesty, popri ceste rastú topolehovor. i poet. kolopoet. kol (koho, čoho): prešli kolo zbúraného domuzried.: mimopomimo (koho, čoho): prebehli mimo, pomimo nás

6. p. pri 3 7. p. asi 1, približne 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

autokolóna, -y, -lón ž. kolóna, rad automobilov: vojenská a.


naokolo prísl.

1. okolo, v (blízkom, bližšom) okolí, dookola: Tíšina naokolo, ani lístok sa nehýbe. (Kuk.) Tu naokolo nikde ani duba, ani čerešne nebolo. (Hor.)

2. okľukou, dlhšou cestou: ísť n.; Zahanbený konvoj prišiel potom naokolo bránou. (Jes.)


okoloidúci, -a, -e príd. ktorý ide, kráča okolo niekoho al. niečoho, prechádzajúci popri: o. muž, o. chodec;

spodst. okoloidúci, -eho m. kto ide, kráča okolo niekoho al. niečoho, chodec: Otec vyjde si pred bránu a díva sa na okoloidúcich. (Al.)


okolo

I. predl. s 2. p. vyjadruje

1. miesto, obklopené niečím al. niekým zo všetkých strán, naokolo, dookola, koldokola, vôkol: sedieť o. vatry, ohňa, stola; omotať si niečo o. ruky, nohy; priviazať zásteru o. pása, šál o. hrdla; ohrada o. domu; pozrieť sa o. seba, zhromaždiť niekoho o. seba; okolo úst hrá mu úsmešok; je mu veselo, teplo, voľne o. srdca; Zem sa krúti okolo Slnka; Kŕdle včiel a ôs sa roja okolo kadí. (Kuk.)

2. miesto, kde je v blízkosti niečoho al. niekoho, pri, blízko, v okolí, nablízku: Tam okolo Strečna cesta nebezpečná. (Škult.) Ani si nevšimol, čo sa okolo neho robí. (Urb.) Trnka obchodil okolo krčmy. (Kuk.)

3. smerovanie popri niečom al. niekom, vedľa, mimo, pozdĺž: Išiel práve do banky, keď prebehlo okolo neho auto. (Urb.) Práve sa vliekol okolo voza. (Ondr.) Pustil sa kade ľahšie, okolo humien a cez ploty (Podj.) poza humná.

4. spôsob, akým sa dej uskutočňuje: Kamaráti držia sa okolo krku. (Ráz.) Môžeš si ju potom vziať okolo pása. (Švant.) hodiť sa niekomu o. krku (hrdla) objať ho; omotať si niekoho o. prsta úplne ho podrobiť svojej vôli;

5. osobu al. vec, oblasť, ktorá je cieľom, účelom nejakej činnosti: robiť o. domu, statku, detí ap.; Pomáhali tete Nosáľke okolo varenia. (Ondr.) Starí rybári robili roky okolo rybníkov. (Mor.)

6. priamy vzťah k osobe al. veci (objektový vzťah): mať sa o. niekoho; krútiť sa, obšmietať sa, vrtieť sa o. niekoho; rozhovor sa krútil, točil, reč sa krútila, točila okolo niečoho al. niekoho; Bolo mu clivo tu samému, neskúsenému, obhadzovať sa okolo dvoch veľmi prefíkaných kupcov. (Kuk.) Ak má nejaké túžby, tak sa všetky sústreďujú okolo vydaja. (Min.) Zavolali tých, čo sa najlepšie v dedine vyznali okolo statku. (Taj.)

7. približnosť časového určenia: o. polnoci, o. dvanástej (hodiny), o. poludnia, o. obeda; o. prvého v prvých dňoch mesiaca; o. Vianoc;

II. prísl.

1. naokolo, dookola, koldokola, vôkol: Ledva vedel, čo sa robí okolo. (Vaj.) Okolo (sú) skalné bralá. (Fr- Kráľ) Rozpálil sa, bľuskol očami okolo. (Urb.) Vidíte, nechala ho frajerka, obrátil sa Funtík na divákov okolo. (Tat.)

2. popri, mimo, podľa: Okolo šla jej priateľka Ruža Boreckých. (Jégé) Rúčka tachometra sa bezmocne triasla, okolo sa mihali obloky. (Urb.)

III. čast. asi, približne: Predo mnou sedí okolo 65-ročná. (Taj.) okolo päťsto nevybavených vecí. (Jes.)


okolok, -lku m. zried. okraj, obvod (napr. na šitých látkach): ruská dôstojnícka kokarda na okolku furážky (Jes-á)


okolosediaci, -a, -e príd. (obyč. v mn., č.) sediaci okolo niečoho, sediaci dookola: o. hostia;

spodst. okolosediaci, -cich m. mn. č. ľudia, ktorí sedia okolo niečoho, sediaci dookola: Slečny začali pozorovať okolosediacich. (Tim.)


okolostojaci, -a, -e príd. (obyč. v mn. č.) stojaci okolo niečoho al. niekoho, stojaci dookola: o. ľudia; o-e panstvo (Jégé);

spodst. okolostojaci, -cich m. mn. č. ľudia, ktorí stoja okolo niečoho al. niekoho, stojací dookola: Vody! Zamdlela! — volali okolostojaci. (Urb.)


okolostojičnosť, -ti ž. kniž. zastar. okolnosť (Kuk., Vaj.)

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

autokolóna podstatné meno, ženský rod

(jedna) autokolóna; (bez) autokolóny; (k) autokolóne; (vidím) autokolónu; (o) autokolóne; (s) autokolónou;

(dve) autokolóny; (bez) autokolón; (k) autokolónam; (vidím) autokolóny; (o) autokolónach; (s) autokolónami;


autokolóna podstatné meno, ženský rod

(jedna) autokolóna; (bez) autokolóny; (k) autokolóne; (vidím) autokolónu; (o) autokolóne; (s) autokolónou;

(štyri) autokolóny; (bez) autokolón; (k) autokolónam; (vidím) autokolóny; (o) autokolónach; (s) autokolónami;


autokolóna podstatné meno, ženský rod

(jedna) autokolóna; (bez) autokolóny; (k) autokolóne; (vidím) autokolónu; (o) autokolóne; (s) autokolónou;

(tri) autokolóny; (bez) autokolón; (k) autokolónam; (vidím) autokolóny; (o) autokolónach; (s) autokolónami;

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

okolobidlící okolobidlící okolostogičňe okolostogičňe okolostogiční okolostogiční Okolostogičnost' Okolostogičnost' okolo_1 okolo okolo_2 okolo

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

2072 Salka NZ/NI hont.
1773, 1808, 18631907 Szalka, 1786 Salka, 1913, 19381945 Ipolyszalka, 1920 Sokolová, Salka, 19271938, 19451948 Salka, Szalka, 1948– Salka
2187 Sokolovce PN/TA nitr.
1773 Szokolocz, Sockolowetz, Sokolowcze, 1786 Sokolocz, 1808 Szokolócz, Sokolowce, 18631907 Szokolóc, 1913 Vágszakály, 1920– Sokolovce
Sokolovce p. Šarišské Sokolovce
2318 Šarišské Sokolovce SB/PV šariš. po 1900 pričl. o. Čipkeš.
1773 Tolcsemes, Tolcžemess, 1786 Tölcschelmesch, 1808 Tölcsemes, Tolčemeš, 18631900 Tolcsemes, 1902 Tolcsemescsipkés, 19071913 Tótselymes, 1920 Tolčemeš, Toučemeš Čipkoš, 19271948 Tolčemeš, 1948– Šarišské Sokolovce
Čipkeš: 1773 Csépkes, Csepkes, Cžepkess, 1786 Cschépkésch, 1808, 18631900 Csipkés

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Priezvisko BOKOLOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 22×, celkový počet lokalít: 10, v lokalitách:
VEĽKÉ LEVÁRE, okr. SENICA (od r. 1996 MALACKY) – 5×;
SEČOVCE, okr. TREBIŠOV – 3×;
PODUNAJSKÉ BISKUPICE (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
SKALICA, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 2×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
MALACKY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 1×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko KOKOLOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;

Priezvisko POKOLOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 5×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
KRÁĽOVSKÝ CHLMEC, okr. TREBIŠOV – 2×;
ČIERNA NAD TISOU, okr. TREBIŠOV – 1×;
VEĽKÉ KAPUŠANY, okr. TREBIŠOV (od r. 1996 MICHALOVCE) – 1×;
ZATÍN, okr. TREBIŠOV – 1×;

Priezvisko SOKOLOGORSKÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 7×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
MICHALOVCE, okr. MICHALOVCE – 7×;

Priezvisko SOKOLOGORSKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 9×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
MICHALOVCE, okr. MICHALOVCE – 9×;

Priezvisko SOKOLOVA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
ŠTÚROVO, okr. NOVÉ ZÁMKY – 1×;
KAJAL, okr. GALANTA – 1×;
KOMÁRNO, okr. KOMÁRNO – 1×;
PLECHOTICE, okr. TREBIŠOV – 1×;

Priezvisko SOKOLOV sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 3×;
HABURA, okr. HUMENNÉ (od r. 1996 MEDZILABORCE) – 1×;

V obci ŠARIŠSKÉ SOKOLOVCE (okr. PREŠOV) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: DURKÁČ 33×; DURKÁČOVÁ 32×; KOLPÁK 27×; KOLPÁKOVÁ 23×; JURUŠ 20×; JURUŠOVÁ 18×; LIPTÁKOVÁ 17×; LIPTÁK 12×; MIKOLAJ 10×; VAŇOVÁ 10×; PASTIRČÁKOVÁ 8×; GARDOŠOVÁ 8×; MIKOLAJOVÁ 8×; BURÍKOVÁ 8×; KARABINOŠ 7×; MOTÝĽOVÁ 7×; HRICIŠINOVÁ 6×; BURÍK 6×; KARAFFA 6×; TOMKO 6×; PASTIRČÁK 5×; BARANOVÁ 5×; DRÁBOVÁ 5×; MOTYĽ 5×; GARDOŠ 5×; KARAFA 5×; KARAFFOVÁ 5×; KARABINOŠOVÁ 4×; VRANKO 4×; MOTÝĽ 4×; KOLINOVÁ 4×; MIŽENČÍKOVÁ 4×; VAŇO 4×; MALÍKOVÁ 4×; PETRO 4×; KREHLÍK 4×; MIŽENČÍK 4×; TOMEČKO 4×; KAZIMÍR 4×; MICANOVÁ 4×; ĽACH 3×; KRENICKÝ 3×; MICAN 3×; KARAFOVÁ 3×; SPÁL 3×; SPÁLOVÁ 3×; ČAPOVÁ 3×; SOCHOVIČ 3×; DURKAČOVÁ 3×; PAŽÍN 3×; HUDÁK 3×; KOLIN 3×; JUSKOVÁ 3×; JUSKO 3×; MAŠLEJOVÁ 3×; ŠARPATÁKYOVÁ 3×; GMITRA 3×; POLOMSKÝ 3×; STRELEC 3×; PETROVÁ 3×; VAĽKO 2×; BRENDZOVÁ 2×; ČAPO 2×; KOVALČÍKOVÁ 2×; GMITROVÁ 2×; HUDÝ 2×; BLICHÁR 2×; ONDRIJA 2×; MOTYĽOVÁ 2×; SOCHOVIČOVÁ 2×; KOČIŠOVÁ 2×; TOMEČKOVÁ 2×; VRANKOVÁ 2×; DŽAČOVSKÁ 2×; HUDÁKOVÁ 2×; DRÁB 2×; DŽAČOVSKÝ 2×; ŠOLTISOVÁ 2×; FREIT 2×; JUŠČAK 2×; BIŇASOVÁ 2×; STRELCOVÁ 2×; ĽACHOVÁ 2×; MAŠLEJ 2×; BUDZAK 2×; BLAŠČÁKOVÁ 2×; PULŠČÁK 2×; BLICHÁROVÁ 2×; ONDRIJOVÁ 2×; BURIK 2×; BRENDZA 2×; ANTOLOVÁ 2×; ULIČNÁ 2×; DERMA 1×; KAZIMIROVÁ 1×; KOCÚREKOVÁ 1×; PEŤKOVÁ 1×; HRICIŠÍN 1×; KANALÓŠOVÁ 1×; MALÍK 1×; SIROTŇAKOVÁ 1×; ŠARPATAKYOVÁ 1×; PULŠČÁKOVÁ 1×; POLOMSKÁ 1×; ZAKUCIA 1×; PEREGRIN 1×; KRENICKÁ 1×; VITÁSEK 1×; JUŠČAKOVÁ 1×; HELMECZY 1×; HAVRILA 1×; HUDÁ 1×; ŠOLTYS 1×; JARABOVÁ 1×; CERVOVÁ 1×; HALAGOVÁ 1×; KOVALČÍK 1×; MALIK 1×; STARINSKÁ 1×; BALÁŽ 1×; STARINSKÝ 1×; ZAKUCIOVÁ 1×; BIŇAS 1×; BALÁŽOVÁ 1×; ŠARPATAKY 1×; PASTYRČÁK 1×; VAĽKOVÁ 1×; KAZIMÍROVÁ 1×, ...

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
K názvu územnej jednotky SOKOLOVCE v roku 1995 prislúchali tieto urbanonymá (počet 15):
CINTORÍNSKA; DLHÁ; DRUŽSTEVNÁ; HLBOKÁ; HLOHOVECKÁ; HOLLÉHO; HVIEZDOSLAVOVA; PIEŠŤANSKÁ; PODHÁJSKA; SLNEČNÁ; SVRBICKÁ CESTA; ŠKOLSKÁ; VINOHRADSKÁ; VYSOKÁ; ZÁHRADKÁRSKA
Urbanonymum POD SOKOLOM v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
MEDZIBROD; NITRIANSKE HRNČIAROVCE
Urbanonymum SOKOLOVSKÁ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 10):
BOKŠA (STROPKOV); HUMENNÉ; KRÁĽOVÁ (DOBRÁ NIVA); LEVICE; RADVAŇ (BANSKÁ BYSTRICA); SITNÍK (STROPKOV); SPIŠSKÁ SOBOTA (POPRAD); STROPKOV; ZÁPAD (KOŠICE); ZBOROV
Urbanonymum ZA SOKOLOVŇOU v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
STARÉ MESTO (BRATISLAVA)

Zvukové nahrávky niektorých slov

naokolo: →speex →vorbis
okoloidúci: →speex →vorbis
okolo: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor