Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
autokolóna, -y, -lón ž. kolóna, rad automobilov: vojenská a.
naokolo prísl.
1. okolo, v (blízkom, bližšom) okolí, dookola: Tíšina naokolo, ani lístok sa nehýbe. (Kuk.) Tu naokolo nikde ani duba, ani čerešne nebolo. (Hor.)
2. okľukou, dlhšou cestou: ísť n.; Zahanbený konvoj prišiel potom naokolo bránou. (Jes.)
okoloidúci, -a, -e príd. ktorý ide, kráča okolo niekoho al. niečoho, prechádzajúci popri: o. muž, o. chodec;
spodst. okoloidúci, -eho m. kto ide, kráča okolo niekoho al. niečoho, chodec: Otec vyjde si pred bránu a díva sa na okoloidúcich. (Al.)
okolo
I. predl. s 2. p. vyjadruje
1. miesto, obklopené niečím al. niekým zo všetkých strán, naokolo, dookola, koldokola, vôkol: sedieť o. vatry, ohňa, stola; omotať si niečo o. ruky, nohy; priviazať zásteru o. pása, šál o. hrdla; ohrada o. domu; pozrieť sa o. seba, zhromaždiť niekoho o. seba; okolo úst hrá mu úsmešok; je mu veselo, teplo, voľne o. srdca; Zem sa krúti okolo Slnka; Kŕdle včiel a ôs sa roja okolo kadí. (Kuk.)
2. miesto, kde je v blízkosti niečoho al. niekoho, pri, blízko, v okolí, nablízku: Tam okolo Strečna cesta nebezpečná. (Škult.) Ani si nevšimol, čo sa okolo neho robí. (Urb.) Trnka obchodil okolo krčmy. (Kuk.)
3. smerovanie popri niečom al. niekom, vedľa, mimo, pozdĺž: Išiel práve do banky, keď prebehlo okolo neho auto. (Urb.) Práve sa vliekol okolo voza. (Ondr.) Pustil sa kade ľahšie, okolo humien a cez ploty (Podj.) poza humná.
4. spôsob, akým sa dej uskutočňuje: Kamaráti držia sa okolo krku. (Ráz.) Môžeš si ju potom vziať okolo pása. (Švant.) hodiť sa niekomu o. krku (hrdla) objať ho; omotať si niekoho o. prsta úplne ho podrobiť svojej vôli;
5. osobu al. vec, oblasť, ktorá je cieľom, účelom nejakej činnosti: robiť o. domu, statku, detí ap.; Pomáhali tete Nosáľke okolo varenia. (Ondr.) Starí rybári robili roky okolo rybníkov. (Mor.)
6. priamy vzťah k osobe al. veci (objektový vzťah): mať sa o. niekoho; krútiť sa, obšmietať sa, vrtieť sa o. niekoho; rozhovor sa krútil, točil, reč sa krútila, točila okolo niečoho al. niekoho; Bolo mu clivo tu samému, neskúsenému, obhadzovať sa okolo dvoch veľmi prefíkaných kupcov. (Kuk.) Ak má nejaké túžby, tak sa všetky sústreďujú okolo vydaja. (Min.) Zavolali tých, čo sa najlepšie v dedine vyznali okolo statku. (Taj.)
7. približnosť časového určenia: o. polnoci, o. dvanástej (hodiny), o. poludnia, o. obeda; o. prvého v prvých dňoch mesiaca; o. Vianoc;
II. prísl.
1. naokolo, dookola, koldokola, vôkol: Ledva vedel, čo sa robí okolo. (Vaj.) Okolo (sú) skalné bralá. (Fr- Kráľ) Rozpálil sa, bľuskol očami okolo. (Urb.) Vidíte, nechala ho frajerka, obrátil sa Funtík na divákov okolo. (Tat.)
2. popri, mimo, podľa: Okolo šla jej priateľka Ruža Boreckých. (Jégé) Rúčka tachometra sa bezmocne triasla, okolo sa mihali obloky. (Urb.)
III. čast. asi, približne: Predo mnou sedí okolo 65-ročná. (Taj.) Má okolo päťsto nevybavených vecí. (Jes.)
okolok, -lku m. zried. okraj, obvod (napr. na šitých látkach): ruská dôstojnícka kokarda na okolku furážky (Jes-á)
okolosediaci, -a, -e príd. (obyč. v mn., č.) sediaci okolo niečoho, sediaci dookola: o. hostia;
spodst. okolosediaci, -cich m. mn. č. ľudia, ktorí sedia okolo niečoho, sediaci dookola: Slečny začali pozorovať okolosediacich. (Tim.)
okolostojaci, -a, -e príd. (obyč. v mn. č.) stojaci okolo niečoho al. niekoho, stojaci dookola: o. ľudia; o-e panstvo (Jégé);
spodst. okolostojaci, -cich m. mn. č. ľudia, ktorí stoja okolo niečoho al. niekoho, stojací dookola: Vody! Zamdlela! — volali okolostojaci. (Urb.)
okolostojičnosť, -ti ž. kniž. zastar. okolnosť (Kuk., Vaj.)