krášliť, -i, -ia, rozk. -i nedok. (čo čím) ozdobovať, okrašľovať: krášliaci prostriedok; Človek v čomsi musí nachodiť radosť, krášliť čímsi opustený život. (Fig.);
dok. okrášliť
|| krášliť sa: Ty vieš, akým perím (som) sa krášlil. (Žáry)
okrášliť, -i, -ia dok. (čo, koho čím) urobiť krásnym, pekným, úhľadným, ozdobiť, skrášliť: Deti okrášlia učebne na skúšky. (Ráz.); (fotograf) ma do nepoznania okrášlil (Al.); okrášlila kvetmi všetky izby (Tim.); gobelínmi okrášlené vysoké dvorany (Jégé);
nedok. okrašľovať, -uje, -ujú
1. p. okrášliť;
2. (čo) robiť niečo krajším, lepším, ako v skutočnosti je, prikrašľovať: Prišlo jej na um, ako klame seba a okrašľuje vec. (Tim.) Vyslovil jasne, bez okrašľovania, čo myslel. (Kuk.)
|| okrášliť sa (čím) urobiť sa krásnym, pekným, úhľadným, ozdobiť sa, skrášliť sa: (Elena) ide si natrhať kvetov jablone, aby sa okrášlila nimi. (Tim.);
nedok. okrašľovať sa