okršlek, -u m. zastar. oblasť, kraj, okolie, obzor (Kuk., Tim., Vaj., Smrek)
● kniž. arch. zemský o. celá zem
okršlek [okr(e)-, okru-] m 1. okruh, obvod, priestor dookola: planetu gest sedm, každa na swem obzwlaštee okršlku (KoA 17. st); wssyckni w Rime a w okrssku geho y spusob wina pri swatostnem požiwani prigimali (DuH 1723); groffstwy Ffrancicy obsachuge w okrssku swem anebozto dokola 157 myl nemeckych (KrP 1760); kamenek do gezera vhodený negprw malý okrsslek včinj (ŽP 1788); egiptskeg tme podobna mrakota celi okrsslek prikrjwala (PT 1796) L. biskupský o. správne územie biskupa: ňenalezáss aňi tích biskupskích okrsslekuw, gaké ňiňi gsú (BPr 1787); wládú swogú we swích geďiňe biskupskích okršlekoch nažíwagú (BN 1796); o. zemský, zeme, sveta zem, svet: kterj (sú) na temž okrssleku zeme bjwagjcy lide (KoB 1666); geho koruhew wytežna, zboru nebeskeho, když na okrsslek sweta bůh geg dworu angelskemu uwedl (KK 1709); megacosmus gmenuge se tento weliky a ssiroky swet, ktery w sobe obsahuge czely okrsslek zeme a nebesa (SQ 1781); mnohý hladem, zymu pomreli a w zaufalstwj wywrácenj okrsslku zemského očekáwali (ZS 1795); gásnost slúnka seba samé prez okrsslek sweta rozléwa (BlR 18. st); o. nebeský nebeský priestor: okrsslek nebesky toči se nad linyj, kteraž gde prostredkom zeme wukol zemskeho okrssku za čtirmecitma hodjn (OP 1685); celá země, která gest w prostred swěta, k prirownánj okressleku nebeského gest toliko negaký malý punktjk (MPS 1777); o. slnka, o. behu slenčného slnečná dráha, obeh slnečnej dráhy: okrsslek slunca, po kterým čtyryadwacet hodin swůg běh dokončuge; celý okrsslek běhu slunečného w sobě obsahuge 27 myllionů a tristo ssedesáte tisýc mjl (MPS 1777) 2. svet, zem: stedry darce wsseho dobreho, w ruku twich složeny gsau y wssickny pokladowe celeho okrssku (AgS 1708); radug se giž wssečko ty pokolenj me, lide wsseho okrssleku (PoP 1723-24); orbis: okrsslek (AS 1728)
okrušlek p. okršlek