Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

omdlieť -ie -ejú omdletý/-ený dok. stratiť vedomie, upadnúť do mdlôb: o. od strachu; expr. div neo-l; priniesli ho o-tého; prebrať sa z o-tia;

nedok. omdlievať -a

omdlieť -lie -lejú (ne)omdlej! -lel -lejúc -lený/-etý -lenie/-letie dok.

omdlieť -lie -lejú -lel -lejúc -lený/-letý -lenie/-letie dok. ▶ stratiť vedomie, upadnúť do bezvedomia, do mdlôb: o. od bolesti, od hladu, od strachu, od hrôzy; žena po náraze na pár sekúnd omdlela; na zemi leží omdletý muž; bolo mu na omdletie; div neomdlela od šťastia; mal pocit, že každú chvíľu omdlie od nedostatku kyslíka; Dnes ráno bol v záchode, omdlel a rozbil si hlavu. To ho aj prebralo. [J. Satinský] ▷ nedok. ↗ omdlievať

omdlievať -va -vajú -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. ▶ strácať vedomie, upadať do bezvedomia, do mdlôb: o. od hladu, od únavy, od vyčerpania; o. pri pohľade na krv; Prižmurovala oči ako pred prudkým svetlom, bielka stúpali nahor, akoby omdlievala. [A. Chudoba]; Trpel úpornými migrénovými bolesťami hlavy, mával problémy s chôdzou a občas dokonca omdlieval. [Zd 2007]; Časy, keď štyria vlasatí mládenci z Liverpoolu dobývali svet a fanúšičky omdlievali na ich koncertoch, sú nenávratne preč. [Šarm 2008] ▷ dok. ↗ omdlieť

mdlieť, -ie (star. i -eje), -ejú nedok. bás. omdlievať, ochabovať, chabnúť: hrôzou mdleje (Hviezd.);

bežnejšie dok. omdlieť i zamdlieť

omdlieť, -ie, -ejú, omdletý/-ený, rozk. omdli dok.

1. stratiť vedomie, upadnúť do bezvedomia, do mdlôb: o. od bolesti, od strachu, od ľaku; prebrať sa z omdletia; ustatý do omdletia; Pritisol k prsiam omdletú dievčinu. (Kal.)

2. bás. stať sa slabým, mdlým, ochabnúť: Hneď mu ruka omdlela. (Sládk.);

nedok. omdlievať, -a, -ajú

omdlieť dok. (ondľeť, ongľec, omgľec)
1. csl stratiť vedomie, upadnúť do bezvedomia: No paňi tež ež omdľala, aľe pomoci ňebolo (Zubrohlava NÁM); Leží omdletí na posteli (Rochovce ROŽ); Ležala ondletá f kuchiňi (V. Bielice TOP); Prišli naňho mrakoti, ďiv, že ňeondleu̯ (Bánovce n. Bebr.); Spadóv na tvrdé a ondlev, ledvá ho prebrali (Šípkové PIE); Fčera f koscele tvuj chlopedz omdľel (Ďačov SAB); Ongľela, ta ju kriśiľi (Žakarovce GEL)
2. ochrnúť: Prava ruka mu calkom omgľela (Niž. Hrabovec VRN)

omgleť p. omdlieť

ondleť p. omdlieť

ongleť p. omdlieť

omdlieť dk
1. (čím) stratiť silu, stať sa slabým, mdlým, ochabnúť, zoslabnúť: zwyklost (je) galgan w ustech držety proto nagwice, aby člowek neomdlel, neb srdce y duchy žywotne posylnuge (HL 17. st); mlčky na cestu se wibjram wezma sebu netco málo chleba a wodi, abych na ceste smadem a hladem neomdlel (VP 1764)
2. stratiť vedomie, upadnúť do bezvedomia, do mdlôb: (Boh) zdržuge y to pri njch (zatratencoch), aby w tem ohni neomdleli, ale wždy čerstwu citedlnost k znassenj muk swych meli (LKa 1736); deliguium passus est: omdlel, zemdlel, w mdlobu padnul (WU 1750); -ievať [-ie-, -é-, -í-] ndk
1. k 1: wssetko stworeňý plesse, w známost se wracuge, ktere w zime omdlýwa, mocnost potracuge (CC 1655); weliki a horuci pot s neho (pocestného) tece, takže temer wssecek omdliewa (MS 1758); calor effoeminat corpus: w teplé omdjlwá ťelo (KS 1763) ostáva sa malátnym; gesly sa past držj wždicky zawrená, stahujú sa žili a ruka omdljwá (BlR 18. st);
x. pren pohanstwj tenkrát, kdiž krestánské umenj postáwalo, guž welice omdlíwalo (BN 1789) upadalo;
x. pren naša uherská kragina odměnila se, jest jiná, juž upadá, juž omdlévá (ASL 1676); gak mnozy gsau, ktery na cestě pobožnostj ustawagi a omdlewagi (SP 1696)
2. k 2: Balthazar uderyl ho (nebohého pastiera) cez prse tým hrubým kygem až do smrty, ze omdliwal (N. PRAVNO 1631); lide pak temer budu omdlewatj, když strachem budu na wecy čekatj (PoP 1723-24); gsu mnohe osoby ženske utle, subtylne a rozmaznane, ktere gak netczo dost malo smradlaweho uczita, hned omdlewagu (SQ 1781)
3. (o rastline) vädnúť; (o očiach) strácať jas, zdravý výzor: schnu geho (Kristove) natáhnute strewa, omdlewagj geho krásne očy (SK 1697); mladi twug wek kwitek gést, ktery prez gednu hodinu wednegé a omdliwa (SJ 18. st)