opáliť, -i, -ia, rozk. opáľ dok.
1. (čo) čiastočne ohňom spáliť, spáliť na povrchu: opálené brvná (Ráz.);
2. (koho, čo) ohňom poraniť, popáliť: o. niekomu ruku; Kto sa ohňa chráni, toho neopáli (prísl.) o opatrnosti; pren. Prsia mi opálilo ako plameňom (Jes-á) dostal som horúčku, zápal; pren. poklebetiť, zo desať domov jazykom opáliť (Kuk.) ohovoriť
● (odísť) s opálenými krídlami (Tim.) nedosiahnuť úspech, utrpieť morálnu škodu;
3. (čo) poškodiť, spáliť (o mraze): mráz opáli lístie (Kuk.); kvet, čo mráz opáli (J. Kráľ);
4. (koho, čo) pôsobením ultrafialových lúčov vyvolať u človeka zhnednutie pokožky: slnko ho opálilo, opálená tvár; do bronzova opálená koža (Tat.);
5. hovor. expr. (koho čím) udrieť, ovaliť nejakým predmetom: o. niekoho skalou, palicou, bakuľou ap.;
6. hovor. expr. zried. (koho) oklamať, podviesť: Mňa opálili o osemsto korún. (Jégé);
nedok. k 1, 3, 4 opaľovať, -uje, -ujú
|| opáliť sa
1. spálil sa na povrchu;
2. poraniť sa ohňom, popáliť sa: pren. Každý mladý človek v Matúšovej opálil sa od jej pohľadu (Tim.) každého očarila.
3. pôsobením slnka získať hnedú farbu pleti: opálil sa do čokoládova (Karv.);
nedok. k 3 opaľovať sa vystavovať si telo, pleť pôsobeniu slnečných lúčov, slniť sa
páliť, -i, -ia, rozk. páľ nedok.
1. vydávať, šíriť veľké teplo, horúčosť, veľmi hriať: slnko páli, oheň páli;
2. (čo) spaľovať s istým cieľom (obyč. pre teplo, svetlo al. vôňu): p. sviečky, olej, p. (v lampe) petrolej, p. kadidlo, p. drevo, uhlie; p. raždie, zemiakovú vňať;
3. (čo, koho) ničiť ohňom, spaľovať: nepriateľ páli mestá a dediny; v stredoveku pálili osoby upodozrievané z čarodejníctva;
pren. o mraze: mráz páli rastliny ničí
● všetko mizne ani čo by pálil rýchle; je akoby pálil s chuťou, veľa; žart. budú krivých páliť výsmech krívajúcemu;
4. zastar. (čo) klásť, robiť oheň: p. Jána, p. (svätojánske) ohne;
5. (koho i bezpredm.) pôsobiť niekomu bolesť veľkým teplom, pôsobiť pocit veľkého tepla (o ohni al. o horúcom predmete): páli ho horúce ucho hrnčeka
● Čo ťa nepáli, nehas (porek.) nestaraj sa do cudzích záležitostí; hovor.: peniaze ho pália vo vrecku neudržia sa uňho, nevie šetriť; p. si s niečím prsty zaoberať sa s nepríjemnou vecou; páli ho (ich) pôda pod nohami uvedomuje(-ú) si nebezpečnosť situácie;
6. (bezpredm. i koho) vyvolávať pocit teploty al. štípania: slivovica páli v žalúdku, korenie páli na jazyku, v ústach;
7. pálčivo, prenikavo bolieť (fyzicky, pren. i duševne): rana páli; záha ma páli; pren. To mi páli dušu (Smrek) to ma trápi
8. (čo) vyrábať vypaľovaním na ohni: p. tehly, vápno, p. slivovicu;
9. zastar. (čo) kučeraviť vlasy horúcim železom: Mám času do zrkadla sa pozerať, vlasy páliť! (Tim.) Žena si pálila vlasy horúcim želiezkom. (Tat.)
10. strieľať: p. z guľometu, delá pálili;
11. expr. uháňať, utekať: Páľ stadeto! (Tim.)
12. expr. (za kým) pozerať, chodiť za niekým: páliš za Annou (Vaj.); Pálite za tým mládencom, to je to. (Karv.);
opak. pálievať, -a, -ajú;
dok. k 2, 3 spáliť;
k 3 i upáliť;
k 8, 10 vypáliť;
k 5 opáliť, popáliť
|| páliť sa
1. horieť, spaľovať sa: masť sa páli;
2. zried. ničiť sa, spaľovať sa vzájomne ohňom: Ľudia prenasledovali a pálili sa vzájomne pre náboženské rozdiely. (Vaj.)
3. hovor. brať na seba nepríjemnú vec, exponovať sa: Mal i zásluhy, pálil sa všade a vždy. (Vaj.) V tej chvíli zacítil zlosť preto, že sa on tu páli a že kričia naň. (Tim.)