Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

opustiť -sť/-i! dok.

1. zanechať (natrvalo) nejaké miesto, odísť odniekiaľ: o. mesto, o. hniezdo; o-ť miestnosť! pren.: o. školské lavice; o. svet zomrieť

2. zanechať bez opory, odísť od niekoho: o. ženu, rodinu; po roku sa o-li; neo-m vás v nešťastí

3. (o ľudských danostiach) stratiť sa, zmiznúť: odvaha, sila ho o-la, šťastie ho neo-lo

4. kniž. vzdať sa, zriecť sa: o. svoj názor

5. zvesiť, ovesiť: o-l hlavu;

nedok. opúšťať -a

// opustiť sa prestať sa o seba starať (fyzicky i duševne), zanedbať sa: na starosť sa celkom o-l;

nedok. opúšťať sa

opúšťať sa -ťa sa -ťajú sa -ťaj sa! -ťal sa -ťajúc sa -ťajúci sa -ťanie sa nedok.

opúšťať -ťa -ťajú -ťaj! -ťal -ťajúc -ťajúci -ťaný -ťanie nedok.

opustiť sa -tí sa -tia sa (ne)opusti sa/(ne)opusť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok. ▶ prestať sa o seba starať, začať upadať telesne i psychicky, zanedbať sa: o. sa v starobe; nakopilo sa mu toľko starostí, že sa úplne opustil; Niektorí ľudia, ak sú dlhšie v nemocnici, celkom sa opustia. [V. Šikula] ▷ nedok. ↗ opúšťať sa

opustiť -tí -tia opusti/opusť! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (čo, koho) ▶ zanechať nejaké miesto, (obyč. natrvalo) odísť, vzdialiť sa: o. miestnosť, dom; o. stanovište, úkryt; o. domovinu; rýchlo opusťte tento priestor!; loď opustila prístav vyplávala; mláďatá opustili hniezdo ↗ i fraz.; poslanci na protest opustili rokovaciu sálu; tisícky žien a detí opustili mesto a sú na úteku; nemôžeš o. hostí, ktorí prišli na tvoje narodeniny; Prepáč, že ťa na chvíľu opustím, ale tamto sedí môj dobrý známy. [K. Lászlová]
2. (čo) ▶ (pod tlakom okolností) niečoho sa vzdať, zanechať niečo: o. svoju profesiu; musel o. ministerské, prezidentské kreslo vzdať sa funkcie; po prvom ročníku školu opustil; ani v ťažkých časoch neopustil morálne zásady; Vie, že tieto ideály [solidarity] nemožno opustiť, ak chceme prežiť. [Pc 1998]
3. (koho, čo) ▶ odísť od niekoho blízkeho, ponechať ho (natrvalo) bez opory, bez pomoci: o. manžela, manželku; neskrývala motívy, ktoré ju viedli k rozhodnutiu o. rodinu; som tu s tebou a nikdy ťa neopustím; hanbil sa, že opustil priateľov v núdzi; Ani zviera neopustí svoje mláďa, radšej zahynie, a ona tu nechala svoju dcéru a ušla. [Ľ. Mišíková]
4. zjemn. (koho) ▶ prestať žiť, zomrieť; syn. odísť: náš kolega nás opustil po krátkej, ťažkej chorobe; žena ho opustila vo veku 63 rokov; stará mama nás tento rok navždy opustila
5. (koho) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) prestať sa vyskytovať, už nepôsobiť, stratiť sa, zmiznúť: nech vás nikdy šťastie neopustí!; odvaha, odhodlanosť ho opustila; dlho som naňho čakal, ale trpezlivosť ma opustila; som rád, že ťa neopustil zmysel pre humor; No čím ďalej, tým viac mi stískalo hrdlo od žiaľu, všetka sila ma opustila. [A. Habovštiak]
◘ fraz. duša opustila telo človek zomrel; opustiť [rodné/rodinné] hniezdo/rodný dom osamostatniť sa od rodičov; opustiť brány školy/kasární/väznice ukončiť nejakú činnosť, pobyt
▷ nedok. ↗ opúšťať

opúšťať sa -ťa sa -ťajú sa (ne)opúšťaj sa! -ťal sa -ťajúc sa -ťajúci sa -ťanie sa nedok. ▶ prestávať sa o seba fyzicky i duševne starať, zanedbávať sa, telesne i psychicky upadať: všetko sa vyrieši, len sa neopúšťaj; Keď mi bolo najhoršie, nedovolil mi opúšťať sa. Neľutoval ma. [BŽ 2007]; Človek podľa neho musí mať aktivity aj v staršom veku, nie sa opúšťať a zostávať v úzadí. [Sme 2010] ▷ dok. ↗ opustiť sa

opúšťať -ťa -ťajú -ťaj! -ťal -ťajúc -ťajúci -ťaný -ťanie nedok. 1. (čo) ▶ zanechávať nejaké miesto, (obyč. natrvalo) odchádzať, vzďaľovať sa odniekiaľ: čln opúšťa zátoku; keď opúšťate miestnosť, zhasnite svetlo!; poslanci na protest opúšťajú rokovaciu sieň; vtáčatá opúšťajú hniezdo; mladí ľudia dnes z rozličných dôvodov opúšťajú vlasť; po prehre domácich diváci sklamane opúšťali štadión; obyvateľstvo zo strachu pred bombardovaním opúšťalo krajinu
2. (čo) ▶ (nedobrovoľne) sa niečoho vzdávať, zanechávať niečo: investori začínajú hromadne o. trh; nerád opúšťa svoju prácu
3. (koho, čo) ▶ odchádzať od niekoho, (natrvalo) ho ponechávať na seba samého, bez opory, bez pomoci, odlučovať sa od niekoho; syn. zanechávať: potrebujem ťa, neopúšťaj ma!; bolo mu ľúto detí, keď ich opúšťal; Po mnohých hlučných hádkach otec opúšťa rodinu. [Týž 2009]
4. zjemn. (koho, čo) ▶ postupne strácať telesnú a psychickú kondíciu, umierať, zomierať: [Seniori] majú silný pocit nedôvery voči okoliu, či budú dôstojne opúšťať tento svet. [HN 2010]; Roky sa míňajú, a tak, ako sa rodia nové generácie, tie staré nás pomaly opúšťajú. [Sme 2010]
5. (koho, čo) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) prestávať pôsobiť; syn. strácať sa, miznúť: cítila, ako ju opúšťa odvaha; psy v záprahu opúšťajú sily; pocit neistoty ma stále neopúšťal
◘ fraz. duša opúšťa telo človek zomiera; kapitán opúšťa [topiacu sa] loď posledný v krízových situáciách, pri vzniku problémov, pri nebezpečenstve a pod. by mali zodpovedné osoby zotrvať až do úplného vyriešenia situácie; potkany/krysy opúšťajú [topiacu sa] loď v krízových situáciách, pri vzniku problémov, pri nebezpečenstve a pod. zbabelí, vypočítaví ľudia utekajú prví (obyč. z pohľadu iných)
▷ dok. ↗ opustiť

opustiť¹, -í, -ia, rozk. opusti/opusť dok.

1. (čo) zanechať nejaké miesto, odísť, vzdialiť sa z nejakého miesta: o. miestnosť; o. chalupu, dom, pren. zanechať rodinu; o. rodné mesto; lastovičky opustili hniezdo; pren. o. školu, školské lavice prestať chodiť do školy; o. prácu prestať pracovať

● o. posteľ vstať po chorobe; o. svet zomrieť;

2. (koho) odísť od niekoho, ponechať na seba, bez opory, bez pomoci; stať sa niekomu neverným: o. ženu, deti, o. otca, mater, o. rodičov, o. rodinu; neverné opustenie manželky (Jes.);

3. (koho) stratiť sa, zmiznúť (o schopnostiach, vlastnostiach človeka): odvaha, trpezlivosť, vôľa, istota, viera ho opustila; sily ho opustili; sen ju neopustil (Hor.);

4. (čo) vzdať sa, zriecť sa dačoho, zanechať: o. svoj názor, chybné učenie; Pre ňu opustil svoje ideály. (Vaj.); opustili sme veľké dielo (Min.);

nedok. opúšťať, -a, -ajú

|| opustiť sa

1. navzájom sa zanechať, rozísť sa: Opustili sa pre mamonu. (Tim.)

2. zanedbať sa, prestať sa starať o seba, mravne klesnúť: Kým žijem, neopustím sa. (Taj.);

nedok. opúšťať sa

opustiť², -í, -ia, rozk. opusti/opusť dok. (čo) skloniť, ovesiť, opustiť: o. hlavu ovesiť, pren. zosmutnieť; o. gamby, o. ruky, nohy;

nedok. opúšťať, -a, -ajú

|| opustiť sa zried. skloniť sa, spustiť sa, ovisnúť: Aduš sa mu opustil v rukách. (Kuk.);

nedok. opúšťať sa

opúšťať, opúšťať sa p. opustiť¹ i opustiť²

opúšťať nedok.
1. zanechávať (natrvalo) niečo, vzdávať sa niečoho: Opúščá svoje pre cudzé (Bošáca TRČ)
2. strácať sa, miznúť (o ľudských danostiach): Už me aj sili pomáli opúščejú (Prihradzany REV)

opúšťať sa nedok. csl začať sa zanedbávať (fyzicky i duševne), prestať sa starať o seba, mravne upadať: Darme som jej vravela: Vec ca ňeopúšťaj preňho! (Dol. Lehota DK); Ňesmiäš sä tag opúščäč (Hrlica REV); Hrube je ňezdraví, opúšťa sa (Bánovce n. Bebr.); Jaksi sa opúščáš (Brodské SKA); Starí človek sa nemá opúščat, ale dicki sa pekne okiépit a chižu si oriadit (Myjava)
L. opuśčac śe Pana Boha (Medzany SAB) - stávať sa ľahostajným vo viere

opustiť dk
1. čo (natrvalo) zanechať nej. miesto, odísť od niečoho: mug dom w predmesty naskrze opustitj sem mel (KRUPINA 1740); a kdiž (Ježis) opústil mesto nazarétské, prissel a bydlel w Kaffárnaum (KB 1756); kdi se ule potiragu bilinu melisowu, tehdy wčeli to misto neopusti (RG 18. st)
L. ale ony (rybári) hned, kdiž opústli sytj, gjssli za nym (za Ježišom) (KB 1756) prestali loviť; dudum a litteratum studiis destitit: dáwno se učiti prestal, dáwno sskolám wypowěděl, sskoly opustil, zanechal (WU 1750) prestal chodiť do školy, študovať
F. o. svet, život zomrieť: (František Dobas) dussičku swoiu z sebe wipustil a ten mizerny plačliwy swet opustil (ŠARIŠ 1626); samá táto (mníška) v celém klášteri bi mohla prave poveďeťi, že svet opusťila, kďi bi sa tu násilňe ňenalézala (BR 1785) utiahla sa, vstúpila do kláštora
2. koho odísť od niekoho, ponechať na seba, bez opory, bez pomoci; stať sa niekomu neverným: raczte wiediety, ziet was (Bardejovčanov) neopustim (RICHNAVA 1455); (bratia) ani na dalssie nechtegi geho (Mateja) opustiti w žadney weczi (L. TRNOVEC 1572); ya gu (manželku) nechczem opustiti w žadnej nuzi, w žadnom kryžy, w žadnom nedostatku až do megey vplneg smrti (BAg 1585); z nedostatku meho wlastneho neweduc se kde podeti w vskosti mogeg, ponewadž mne wlastni syn opustil (SLIAČE 1603); (Ježiš) pribitý ku kryži skrikl k Otcy, zdali ho ráčil opustiťi (CC 1655); potom hagcžy swedka opustil a k geho sinowj bežel (PRÍBOVCE 1729); y poweďel ángel: Bratre Tobiáss, wjss gakó sy opústil otca twého; otec múg y mátka má opústila mňa, ale Pán mňa prigal (KB 1757);
x. pren deliquium passus est: omdlel, zemdlel, w mdlobu padnul, duch ho opustil, w ňem se zatagil (WU 1750) upadol do bezvedomia
3. čo vzdať sa, zrieknuť sa niečoho, zanechať niečo; prísť o niečo: co dnes hotowe mass, nehled opustit zas proto, co zatim czekass (BV 1652); rozwaž niny, čo máss činiti a čo opustiti (SK 1697); tento Samson byl figura Krysta, kteri žjdowstwo opustil (RW 1702); uč se giž dobre čjniti, opust zle, neb gest giž čas (PoP 1723-24); avaritiam exuere: lakómstwj opústiti; praetermittere voluptates: opústiti ťelesné rozkosse (KS 1763)
4. koho (o čaroch) prestať pôsobiť na niekoho: aneb ho (očarovaného) okur zubom cloveka umarleho, opustja ho csari (RO 18. st)
5. koho prepustiť, oslobodiť niekoho: deserere vadem: opústiti rukogewnjka (KS 1763)
6. komu čo prepustiť, prenechať, dať niekomu niečo: temu, který se chce s tebú súditi a twúg kabát wzjti, opústi gemu y plásste (KB 1756)
7. koho prestať niečo mať, niečím disponovať: opustila mne sýla ma (MaK 1749)
8. čo (komu) (o práv. normách, zvyklostiach ap.) prestať niečo dodržiavať, uznávať; prestať niečo vyznávať, vykonávať, zanedbať niečo: (pápežníci) newedj, co gineho a lepssjho včity preto, že opustily zakon božj, kterjž gjm predložil Boh (WO 1670); žebi se anj pust nezrussil, any swatostne prigimanj neopustilo (DuM 1718); migrare legem: opústiti práwo; recedere a lege, consvetudine: opústiti zákon, prawo, prigaty obyčag (KS 1763); jestli bi (Renait) žil, ňeopustil bi i roďičum i tebe oznámiťi bár dobre, bár zle bi sa s ňím voďilo (BR 1785)
9. čo vypustiť, vynechať niečo: transcurrere aliqvid in narratione: w prostredku rozpráwki ňečo opústiti (KS 1763)
10. čo skloniť, zvesiť, spustiť niečo:
F. opustjl krjdla (SiN 1678) odišiel so zveseným nosom; opúšťať [-šť-, -šč-] ndk
1. k 1: y domlúval sem wrchnósťam a powedel sem: Prečo opússťame dúm božj (KB 1757)
F. o. svet, život lúčiť sa so svetom, so životom, zomierať: očy zawiram, žjwot opusstam, k sudu pospicham (SK 1697); valedico: rozžehnáwám se, rozlučugem se, opússťám swet (KS 1763)
2. k 2: a w tychto weczech (vo veci splatenia dlhov) mne neopussczagte ((STRÁŽNICA) 1529); (príbuzní) aby geg (Václava Miškových) w posledneg potrebe neopusstely, ale do smrty geg dochowaly (TRSTÍN 1612); prokurator pod swu ochranu gsucyho nech neopussta (KoB 1666); (Boh) na nagemnika was nenechawal, w nebespečenstwj negakem neutikal a was neopusstial (KT 1753); neopússťag mňa, any nepohrdag se mnú, Bože, spasitelu múg (KB 1757); apostato: od wjri odstupugem, wjru opússťam (KS 1763) prestávam veriť
F. pritele starodawneho neopussteg pro noweho (Se 18. st)
3. k 3: co se pak týcze na grunt do dediny, nygakim spusobem ga ho neopušczam, nez sweho syna chczem nan polozit (BRATISLAVA 1712 E); (človek) tessko to opussča, ku čemu pry wikňe (GŠ 1758); ti, kteri z mlika zysk hledagu, odlučugu wčas beránky, gini ale, kteri malý tento zysk opusstagu, aby časem wekssi obsáhli, wdačne dopragu mliko mladému swému statku (VOv 1779)
4. k 7: y rozum y sila ma opússťa (BR 1785)
5. k 8: dar dobry dám wám, zákon múg (boží) neopússtágte (KB 1757)
6. k 9: (Gertrúda) nekedy nekteré weci opússťala z zapomenúťa spowjdati sa pred kňezem pre mdlobu pamati (BlR 18. st)
7. čo, koho zanedbávať niečo, niekoho, zabúdať na niečo, na niekoho: aliorum curam geris, te ipsum deserit: giných opatrugess, o giné se staráss, sám sebe opausstiss, zanedbáwáss (WU 1750); omitto: opússťám, zanecháwám, zanedbáwám (KS 1763); (rehoľník) nech neopússťa starostliwe utekati se k lékom modlitbi (BlR 18. st)
8. prestávať držať, uvoľňovať (farbu): diluitur color: mňenj sa bárwa, opússťá bárwu (KS 1763)
9. k 10: (pes) chwost opussta od zarmutku a od strachu kryge (GV 1755); -avať frekv k 3: kdiž sy se modljwal z slzama a pochowawal sy mrtwych y opussťáwál sy obed twúg, yá sem obetowal modlitbu twú P. Bohu (KB 1757); opustiť sa dk
1. (o zemi) stať sa pustým, neobývaným, spustnúť: kdiž položjm zem Agyptskú za pústú: ale opústj sa zem od celkósti swég, kdiž pobigem wsseckych obywatelúw gey (KB 1757)
2. navzájom sa zanechať, rozísť sa: chudoba nám brání, rodiče nedají, neopustíme se, neb nám možné není (PV 18. st)
3. náb oddať sa, odovzdať sa (do vôle božej): prawjwal gsem tobě (Pán služobníkovi) častokrát a nynj opět prawjm: Opusť se, odewzdeg se a budess požjwati welikého wnitrnjho pokoge (KO 1782); opúšťať sa ndk
1. do čoho upadať do niečoho: když časem do některeho welikeho hrjchu s weliku slepotu opusstáme se (WP 1768)
2. čoho nestáť o niečo, zanedbávať niečo: kdiž rohólnjk bózskég milosti sa opússťá, nech preto neopússťá swé pobožné weci (BlR 18. st)
3. prestávať dbať, starať sa o seba: Van Stiphout pak k ňéj (mníške) mlúwil: Neopúšťaj sa, sestra, a z násilí prinajmeňej čnost sebe učiň (BR 1785); pracoviti a pobožni sedlačku, pri tuchich (!) vetroch neopusčaj sa, pride leto, ono ukaže žatvu tvoju (SJ 18. st) nezúfaj

opúšťať, opúšťať sa, opúšťavať p. opustiť