opustiť1, -í, -ia, rozk. opusti/opusť dok.
1. (čo) zanechať nejaké miesto, odísť, vzdialiť sa z nejakého miesta: o. miestnosť; o. chalupu, dom, pren. zanechať rodinu; o. rodné mesto; lastovičky opustili hniezdo; pren. o. školu, školské lavice prestať chodiť do školy; o. prácu prestať pracovať
● o. posteľ vstať po chorobe; o. svet zomrieť;
2. (koho) odísť od niekoho, ponechať na seba, bez opory, bez pomoci; stať sa niekomu neverným: o. ženu, deti, o. otca, mater, o. rodičov, o. rodinu; neverné opustenie manželky (Jes.);
3. (koho) stratiť sa, zmiznúť (o schopnostiach, vlastnostiach človeka): odvaha, trpezlivosť, vôľa, istota, viera ho opustila; sily ho opustili; sen ju neopustil (Hor.);
4. (čo) vzdať sa, zriecť sa dačoho, zanechať: o. svoj názor, chybné učenie; Pre ňu opustil svoje ideály. (Vaj.); opustili sme veľké dielo (Min.);
nedok. opúšťať, -a, -ajú
|| opustiť sa
1. navzájom sa zanechať, rozísť sa: Opustili sa pre mamonu. (Tim.)
2. zanedbať sa, prestať sa starať o seba, mravne klesnúť: Kým žijem, neopustím sa. (Taj.);
nedok. opúšťať sa
opustiť2, -í, -ia, rozk. opusti/opusť dok. (čo) skloniť, ovesiť, opustiť: o. hlavu ovesiť, pren. zosmutnieť; o. gamby, o. ruky, nohy;
nedok. opúšťať, -a, -ajú
|| opustiť sa zried. skloniť sa, spustiť sa, ovisnúť: Aduš sa mu opustil v rukách. (Kuk.);
nedok. opúšťať sa
opúšťať, opúšťať sa p. opustiť1 i opustiť2