opáliť -i -ľ! dok.
1. plameňom al. horúcim predmetom na povrchu porušiť: o. brava, o-ené brvná
2. (o slnku) spôsobiť zhnednutie pokožky: pekne o-ená tvár
3. (o mraze) spáliť: mráz o-l kvety
4. hovor. expr. udrieť: o-l ho bakuľou;
nedok. k 1 – 3 opaľovať
// opáliť sa
1. plameňom al. horúcim predmetom sa na povrchu porušiť: dvere sa pri peci o-li; o. sa žehličkou popáliť sa; o. sa na niečom i pren. expr. doplatiť na niečo, zle pochodiť
2. pôsobením slnka zhnednúť: o. sa pri mori;
nedok. opaľovať sa
opáliť -li -lia opáľ! -lil -liac -lený -lenie dok. 1. (čo) ▶ plameňom al. niečím horúcim zasiahnuť, narušiť al. odstrániť niečo, poškodiť povrch niečoho: o. znútra drevený sud; ohnisko s opálenými kusmi dreva; očistenú kačicu, bravčové koleno opálime nad plameňom, potom umyjeme pri úprave mäsa na odstránenie chĺpkov, zvyškov peria; Spodok stĺpika pred osadením do výšky 70 cm opálime. [VNK 2002] takto zakonzervujeme 2. (koho, čo) ▶ (obyč. o slnku al. o umelých ultrafialových lúčoch) spôsobiť zhnednutie pokožky: slnko ho vždy opáli pekne dobronzova; Piesok pod nohami vymasíruje chodidlá a slnko opáli pokožku. [BŽ 2010]; neos. aj pod mrakom ma trochu opálilo 3. (čo) ▶ silným chladom zničiť, poškodiť, spáliť: jarný mráz často opáli mladé lístie; Ľadová voda mu opáli pery, trocha sa spamätá. [A. Baláž] 4. hovor. expr. (koho (čím); koho (po čom)) ▶ silným úderom nejakým predmetom zasiahnuť niekoho al. niečo, udrieť; syn. ohlušiť, ovaliť: opálil ho hrubou palicou po chrbte, po hlave; Uteč! Uteč, lebo ťa ešte opálim tou kľukou! – vystríhala ho a odistila rumpál zabudovaný v strieške nad studňu. [Rč 1986] ▷ nedok. k 1 – 3 ↗ opaľovať
opáliť sa -li sa -lia sa opáľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok. 1. ▶ pôsobením slnka al. umelých ultrafialových lúčov zhnednúť: o. sa krásne dohneda; o. sa v soláriu; o. sa dá aj pod slnečníkom, v tieni; toto leto sme sa vôbec neopálili 2. zried. ▶ plameňom al. niečím veľmi horúcim sa na povrchu poraniť, popáliť sa, spáliť sa: o. sa pištoľou na karamel; pri pečení sa často opáli na ruke ▷ nedok. k 1 ↗ opaľovať sa
opáliť si -li si -lia si opáľ si! -lil si -liac si -lenie dok. (čo) ▶ vystaviť časť svojho tela slnku al. umelému opaľovaciemu telesu, aby zhnedla: o. si chrbát, nohy dohneda; vyzliekol si tričko s úmyslom o. si ramená; Chcem si trošku opáliť tvár, aby som nebola taká biela. [M. Macháčková]; Už začiatkom 80. rokov dermatológovia upozorňovali na nebezpečenstvo opaľovacích telies, keď pri „chytaní bronzu“ si viacero prevažne žien vážne opálilo kožu. [Sme 1998] ▷ nedok. ↗ opaľovať si
opaľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ plameňom al. niečím horúcim zasahovať, narušovať al. odstraňovať niečo, poškodzovať povrch niečoho: o. okraje fotiek; zabitej ošípanej najprv opaľujú štetiny; pri sterilizácii plameňom sa opaľujú hrdlá kultivačných nádob; Horákom som nemohol opaľovať najjemnejšie výčnelky [okrasne vyrezávaného dreva], zhoreli by zároveň s oškvrčanou farbou. [B. Šikula]; Kadejaké korene zbieral, pucoval ich, opaľoval, doma mal hotové múzeum. [Slo 2002] 2. (koho, čo) ▶ (obyč. o slnku al. o umelých ultrafialových lúčoch) spôsobovať zhnednutie pokožky: Určite ju pravidelne opaľovalo umelé slnko v soláriách. [K. Gillerová]; neos. kamarátka má tmavú pokožku a opaľuje ju pekne dohneda 3. zried. (čo) ▶ silným chladom ničiť, poškodzovať niečo: mráz v marci opaľoval kvety stromov 4. expr. (koho) ▶ rozličnými prehnanými spôsobmi si získavať náklonnosť dievčaťa al. ženy, okázalo dvoriť: neúnavne o. atraktívne ženy; na lavičke ju opaľoval nejaký nagélovaný frajer; Opaľuje baby a vôbec, čo sa mu len zráči. [L. Piussi] ▷ dok. k 1 – 3 ↗ opáliť
opaľovať sa -ľuje sa -ľujú sa -ľuj sa! -ľoval sa -ľujúc sa -ľujúci sa -ľovanie sa nedok. ▶ vystavovať sa pôsobeniu slnečných al. umelých ultrafialových lúčov, slniť sa: o. sa na slnku, v soláriu; o. sa doma na dvore; o. sa dobronzova, dočervena; ísť sa o. k jazeru, na kúpalisko, na pláž; breh jazera je plný opaľujúcich sa ľudí; nadmerné opaľovanie škodí; Austrálčania sa na plážach veľmi neopaľujú, nie je to podľa nich zdravé. [Cs 2009] ▷ dok. ↗ opáliť sa
opaľovať si -ľuje si -ľujú si -ľuj si! -ľoval si -ľujúc si -ľujúci si -ľovaný -ľovanie nedok. (čo) ▶ vystavovať časť svojho tela slnku al. umelému opaľovaciemu telesu, aby zhnedla: o. si nohy; na odľahlom mieste si opaľovala celé telo; opaľoval si chrbát na slnku; Sedela na streche mlyna. Opaľovala si tvár a čítala časopisy. [L. Ballek] ▷ dok. ↗ opáliť si
dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať sa • mať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večer • zaliečať sa • lichotiť • líškať sa • expr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniam • hovor.: nahovárať si • kurizovať • brať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondíny • flirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženou • zvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicu • hovor.: krútiť sa • točiť sa • expr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčat • hovor. expr.: páliť • opaľovať • ťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňu • subšt. baliť
opaľovať p. dvoriť
opaľovať sa vystavovať sa pôsobeniu slnečných lúčov • slniť sa: opaľovať sa, slniť sa pri mori • hovor. expr.: opekať sa • vypekať sa • pren. expr. grilovať sa • expr.: pražiť sa • škvariť sa • smažiť sa • fraz. chytať bronz: už od jari chytá bronz; opeká sa, vypeká sa na letnom slnku • fraz. expr. opekať si pupok
páliť 1. vydávať veľmi veľké teplo • pripekať • pripaľovať: slnko páli, pripeká, pripaľuje • expr. piecť • hovor.: pražiť • smažiť: letné slnko pečie; rozpálená platňa praží dookola • hriať (intenzívne): radiátor veľmi hreje • opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky)
2. pri dotyku spôsobovať pálčivú bolesť • spaľovať: horúca polievka mu páli, spaľuje ústa • obárať • opárať (parou al. vriacou tekutinou): obára, opára si jazyk čajom • kniž. žihať (Hviezdoslav)
3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim • štípať: mráz páli, štípe líca • pichať: dym pichá v očiach • svrbieť • špieť (bolestivo svrbieť): hojaca sa rana svrbí, špie • bolieť (ostrou bolesťou): porezanie bolí
4. ničiť ohňom • spaľovať: páli, spaľuje suché konáre
5. vyrábať pomocou ohňa, žiaru • vypaľovať: páliť, vypaľovať keramiku
6. pripravovať oheň • zapaľovať: páliť, zapaľovať svätojánske ohne • rozkladať • zažíhať: zažíhať vatry
7. p. strieľať 1 8. p. bežať 1 9. p. dvoriť
pražiť 1. tepelne upravovať v rozpálenom tuku, al. nasucho • smažiť: pražiť, smažiť vajíčka; rybu praží, smaží iba na oleji; v rúre praží mandle • škvariť: škvarky sa škvaria na panvici • vyprážať • vysmážať (obalenú surovinu pripravovať pražením): vyprážať, vysmážať mäso, karfiol, syr • piecť (pripravovať jedlo pôsobením vysokej teploty s uvoľňovaním vlastného tuku): pečie hosťom klobásu • oprážať • osmážať • opekať (krátko al. iba na povrchu pražiť): opeká, opráža si na masti chlieb; opekať na ohni slaninku • páliť (cukor): páli cukor na karamel • pripekať (vysokým teplom dokončovať úpravu jedla, obyč. na povrchu): pripekať v rúre rezance
2. hovor. vydávať prudké teplo; prudkým teplom, prudkou žiarou pôsobiť na niekoho, niečo • smažiť • páliť: slnko praží, smaží do oblokov; kachle neznesiteľne pália; neos. vonku praží, páli • expr.: piecť • opekať: slnko pečie, opeká • hriať (vydávať teplo): slnečné lúče hrejú • pripekať (silno hriať; o slnku): už dávno tak nepripekalo ako dnes • hovor. pripaľovať (o slnku): vonku pripaľuje • expr. škvariť (nepríjemne): otvorené ohnisko nás škvarí • hovor. opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky): dnes to dobre opaľuje
opáliť, -i, -ia, rozk. opáľ dok.
1. (čo) čiastočne ohňom spáliť, spáliť na povrchu: opálené brvná (Ráz.);
2. (koho, čo) ohňom poraniť, popáliť: o. niekomu ruku; Kto sa ohňa chráni, toho neopáli (prísl.) o opatrnosti; pren. Prsia mi opálilo ako plameňom (Jes-á) dostal som horúčku, zápal; pren. poklebetiť, zo desať domov jazykom opáliť (Kuk.) ohovoriť
● (odísť) s opálenými krídlami (Tim.) nedosiahnuť úspech, utrpieť morálnu škodu;
3. (čo) poškodiť, spáliť (o mraze): mráz opáli lístie (Kuk.); kvet, čo mráz opáli (J. Kráľ);
4. (koho, čo) pôsobením ultrafialových lúčov vyvolať u človeka zhnednutie pokožky: slnko ho opálilo, opálená tvár; do bronzova opálená koža (Tat.);
5. hovor. expr. (koho čím) udrieť, ovaliť nejakým predmetom: o. niekoho skalou, palicou, bakuľou ap.;
6. hovor. expr. zried. (koho) oklamať, podviesť: Mňa opálili o osemsto korún. (Jégé);
nedok. k 1, 3, 4 opaľovať, -uje, -ujú
|| opáliť sa
1. spálil sa na povrchu;
2. poraniť sa ohňom, popáliť sa: pren. Každý mladý človek v Matúšovej opálil sa od jej pohľadu (Tim.) každého očarila.
3. pôsobením slnka získať hnedú farbu pleti: opálil sa do čokoládova (Karv.);
nedok. k 3 opaľovať sa vystavovať si telo, pleť pôsobeniu slnečných lúčov, slniť sa
opaľovať, opaľovať sa p. opáliť, opáliť sa