Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

opadať¹ dok.

1. postupne opadnúť, poopadávať: lístie o-lo; o-né ovocie

2. postupne stratiť lístie, časť povrchu ap.: stromy už o-li; steny o-li;

nedok. opadávať, opadúvať -a

opadnúť -e -ú -dol dok.

1. oddeliť sa a klesnúť dolu (po častiach): na jeseň lístie o-lo; kvety rýchlo o-li

2. stratiť lístie, časť povrchu ap.: stromy do rána o-li

3. klesnúť, ubudnúť: voda o-la;

pren.: záujem o-l zmenšil sa; plecia mu o-li ovisli; o-tá nálada

4. hovor. schudnúť: v chorobe o-l; tvár je celá o-tá

● expr. krídla mu o-li skrotol;

nedok. opadávať, opadúvať -a, k 3 i opadať²

opadať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -danie, opadávať, zried. opadúvať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok.

opadať¹ -dá -dajú -dal -dajúc -daný -danie dok. 1. (ø; odkiaľ) ▶ (o voľnejších súčastiach objektu) postupne sa samovoľne oddeliť od (pevného) základu a popadať dolu, poopadávať; syn. opadnúť¹, odpadnúť: zo stromov už opadalo lístie, ihličie; keď hrušky dozrejú, samy opadajú; opadali jej všetky chrasty; zametá opadané blato z bagančí; v kúpeľni opadali obkladačky; Zabuchla bránu, až z nej opadala aj posledná farba. [D. Dušek]
2. ▶ (o objekte) postupne prísť o časti, čiastočky samovoľne oddelené od základu, opŕchnuť, spŕchnuť: stromy sú holé, opadali; väčšina rastlín na zimu opadá; okolité steny vplyvom vlhka opadali
▷ nedok. ↗ opadávať¹

opadať² -dá -dajú -dal -dajúc -dajúci -danie, opadávať² -va -vajú -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. 1. ▶ (obyč. o hladine) postupne znižovať svoju výšku, dostávať sa do nižšej polohy, klesať; op. stúpať: voda v rieke začína o.; ničivá vlna cunami opadala; rozvodnený potok pomaly opadáva; opadávajúca voda zanecháva na rastlinách bahenný povlak
2. trochu expr. (z koho; ø) ▶ strácať na intenzite, hodnote, význame a pod., slabnúť, ochabovať: vzrušenie divákov opadalo; jeho hnev pomaly opadá; nervozita z nás ešte neopadala; keď sa v hre nedarí, nadšenie opadáva; opadajúci záujem o pevné telefónne linky; Vtedy už bol skúsenejší, očarenie mestom pomaly opadalo, zdalo sa mu, že dozrieva. [Ľ. Jurík]; Vzrušenie opadávalo a predstavy zoslabli. [J. Hargaš]; Pokorne pred ňou stojí, zúrivosť opadáva, zas je pokojný. [J. Lenčo]
▷ dok. ↗ opadnúť²

opadávať¹ -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. 1. (ø; odkiaľ) ▶ (o voľnejších súčastiach objektu) postupne sa samovoľne oddeľovať od pevného základu a padať dolu, odpadávať, pŕchnuť: na jeseň opadáva lístie; nevyvinuté ovocie po jednom opadáva; choroba rastlín prejavujúca sa opadávaním pukov; zo stien začína o. omietka; Z vlhkých betónových stien opadávala farba a v rohoch sa rozširovala pleseň. [M. Vadas]
2. ▶ (o objekte) postupne prichádzať o časti, čiastočky samovoľne oddelené zo základu, opŕchať, odpadávať: náš dom neplesnie ani neopadáva; strop opadáva už aj v triedach; Stromy rastú a opadávajú ako vlani a pred sto rokmi. [I. Kadlečík]
▷ dok. ↗ opadať¹, opadnúť¹

opadnúť¹ -dne -dnú -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok. 1. (ø; odkiaľ) ▶ (o voľnejších súčastiach objektu) samovoľne sa oddeliť od (pevného) základu a padnúť dolu; syn. opadať¹, odpadnúť: z kríkov a stromov už opadlo lístie; po opadnutí kvetov sa ukazujú prvé plody; z topánok mu opadlo blato; chrastičky opadnú a nová kožka sa pekne chytí
2. zried. ▶ (o objekte) postupne prísť o časti, čiastočky samovoľne oddelené od základu, opŕchnuť, spŕchnuť: strom už opadol; táto rastlina nikdy neopadne; opadol múrik pred školou; hradná stena za pár rokov celkom opadne
▷ nedok. ↗ opadávať¹

opadnúť² -dne -dnú -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok. 1. ▶ (obyč. o hladine) postupne znížiť svoju výšku, dostať sa do nižšej polohy, klesnúť, zmenšiť sa; op. stúpnuť: rieka možno do rána opadne; po opadnutí vôd sa v zatopenej oblasti obnovil bežný život; priniesli pivo s opadnutou penou spľasnutou; Pred hustým radom vŕb závej náhle opadol. [V. Švenková]
2. trochu expr. (ø; z koho) ▶ stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod., oslabnúť, ochabnúť: opadol stres, údiv; opadli horúčavy, mrazy zmiernili sa; opadla z nej únava; razom z neho opadli všetky pochybnosti; Kráľovo nadšenie pre prácu opadlo už pri treťom spise, akomsi spore medzi župou a šľachtou. [A. Hykisch] vyprchalo; A v náhlom opadnutí citov, otupená únavou nekonečne sa vlečúceho dňa, nehybne upierala zrak na tváre dedinčanov. [A. Baláž]
3. hovor. ▶ stať sa chudým, chudším, často po chorobe, v starobe, od vysilenia, vyčerpania a pod., schudnúť: tvár mu veľmi opadla
◘ parem. keď na Martina list zo stromu neopadol, môžeme čakať tuhú zimu
▷ nedok. ↗ opadať², opadávať²

opadať¹, -á, -ajú dok. postupne opadnúť, poopadávať: lístie opadalo zo stromov, opadané jablká, slivky, ovocie; starý opadaný kaštieľ (Taj.) ktorý stratil omietku; opadalo mäso z kosti jeleňa (Hor.);

nedok. opadávať¹ i opadúvať, -a, -ajú

opadať², -á, -ajú (nár. i opádať, -a, -ajú), zried. i opadávať², -a, -ajú nedok. (o hladine) klesať, ubúdať, znižovať sa: voda stále opadala (Ondr.); na jar snehy opadali (Ráz.); voda opadáva (Pláv.); pren. V dedinskej samote opadal a slabol pracovný elán (Mráz) strácal sa, ubúdal;

dok. opadnúť

opadnúť, -ne, -nú, -dol dok.

1. celkom poopadávať: lístie opadlo zo stromov; stromy, kvety opadli stratili listy;

2. (obyč. o hladine) klesnúť, znížiť sa, ubudnúť: voda opadla, horúčka opadla; pren. dobrá vôľa, radosť, zhovorčivosť opadla stratila sa, zmizla; hnev, záujem opadol stratil sa, pominul;

3. hovor. ovisnúť, ochabnúť: ramená mu opadli (Kal.); opadli jej pery (Rys.)

● krídla mu opadnú (opadli) skrotne (skrotol);

4. hovor. schudnúť: V tvári opadla. (Skal.) Ja som na jej chove opadol. (Kuk.);

nedok. opadávať i opadúvať, k 2 opadať, nár. i opádať

opadávať nedok. postupne sa oddeľovať a padať: Toho roku to ovocie opadávalo riadňe (Hor. Lehota DK); Už koncom leta začali ti slifki schnút a opadávat (Lukáčovce HLO)

opadnúť dk
1. postupne stratiť listie, kvety, časť povrchu ap.: w swete kwitek gak nezhňige, uschne neb opadne (GŠ 1758); sotwy pak se (Johana z Arku) dotkla meče teho, ay yhned wssecka rza z neho opadla (PeP 1771); kdys gablone opadnu, wtedy ge sadt (!) (PR 18. st)
2. telesne zoslabnúť, upadnúť; schudnúť: lid pritahne ze zeme pulnočny, gakž uslissime powest o nem, opadnu ruce nasse, suženj zachwatj nas (CO 17. st); když opadlo masso mé, koža má priskla ke kostám mym (SJ 18. st); čekagicy na Boha dosahnu nowu sylu, aby se vznasely gako orly, behaly a neustaly, chodily a neopadly (SS 18. st); (Mišo Kohutík) gako do gisteg nyemoczi bil opadol, nasledowal fatensa, žebi ho pod curu wzal (KRUPINA 1739) ochorel
F. opadly, obhorely mu krjdla (SiN 1678) skrotol; když ty na mne uvidíš bílú kordu konopnú, veru tvoje očičky slzami opadnú (PV 18. st) vyronia slzy
3. (o vode) znížiť hladinu, poklesnúť: flumen exudans detumescit: opadla woda (PD 18. st); opádať, opadávať, opadovať, opadúvať ndk k 1: ze stromu listi opaduwagj (KoB 1666); podle prirozeneho behu wssecko kwiti, ktere z gary aneb w lete spatrugeme, na zimu opadawa (MS 1758); k 2: pre těssklywú žalost mám zármutek wečný, krwe w sobe nečugi, telo opada (CC 1655); abj neopadawaly krechke sily, od prjsnjch pracz časom prestaweg; (rastlina) teg (vlahy) pozbawena gsuce oppaduwa, wadne a schňe hned chradne (KoB 1666); subsidere: opadati (FO 1737); ďjtky (ktorým chýba chylus) negen welikost a twrdost brjcha dostawagj, ale take rjchly puls, opuchlu a bledu twar a težke djchanj mawagj a na ginjch udech opadagj a chudnu (HT 1760); remorbesco: w nemoci opadám (KS 1763); decresco, deturgeo: opadugi (LD 18. st); k 3: aquae detumescunt: opáda woda (PD 18. st)