operovať nedok.
1. robiť operáciu (význ. 1, 2): o. srdce, lekár ide o., dať sa o. (na oko), dať si o. oko; partizánsky oddiel o-je v horách
2. narábať s niečím, využívať niečo (ako argument ap.): o. dôkazmi, poučkami, číslami
operovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok.
operovať sa -ruje sa -rujú sa -ruj sa! -roval sa -rujúc sa -rujúci sa -rovanie sa nedok. (zarastať, pokrývať sa perím)
operiť sa -rí sa -ria sa oper sa! -ril sa -riac sa -rený -renie (sa) dok. 1. ▶ zarásť, pokryť sa perím: sliepka sa operila; mláďatá podrástli a operili sa 2. hovor. expr. ▶ finančne, hmotne sa vzmôcť, zbohatnúť: v Amerike sa synovia operili; Dám ti peňazí, koľko budeš potrebovať. Operil som sa. [J. Balco]; Sformoval človeka a vypustil ho do sveta hotového, opereného. [P. Dvořák] ▷ nedok. k 1 ↗ operovať sa
operovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok. ⟨lat.⟩ 1. (ø; kde) ▶ vyvíjať, usmerňovať činnosť, pôsobiť v nejakej pracovnej oblasti: o. na trhu s nehnuteľnosťami; spoločnosť operuje nezávisle od materskej finančnej inštitúcie; Štátni manažéri už operujú v pluralitnej, otvorenej a globalizujúcej sa spoločnosti [...]. [LT 1998] 2. i voj. (kde; proti komu, proti čomu) ▶ riadiť operáciu, organizovanú činnosť, akciu silových zložiek; byť obyč. vo vojenskej činnosti: v oblasti začnú o. pozemné vojská; námorná stráž bude o. proti pašerákom ľudí na mori; spojenecké jednotky operovali proti mnohonásobnej presile; v horách operujú partizánske jednotky; ponorková služba amerického námorníctva operuje v najhlbších vodách; nad konfliktným územím operovalo špionážne lietadlo 3. lek. (koho, čo (na čo); ø) ▶ vykonávať operáciu, chirurgický zákrok: o. pacienta; o. nohu, srdce, slepé črevo; vojaka museli okamžite o.; operujú sa len naliehavé prípady; bol operovaný na žalúdok; Ja sa absolútne nikdy nedám operovať, to musí byť strašné [...]. [P. Vilikovský] 4. trochu kniž. ((s) čím) ▶ narábať s niečím, používať niečo ako dôkaz, argument, dokazovať, argumentovať: o. s pojmom autonómia; veľmi rád operuje s pokútne získanými informáciami; nenáležité operovanie s termínmi ▷ dok. k 3 ↗ zoperovať
operovať sa -ruje sa -rujú sa -roval sa -rujúc sa -rujúci sa -rovanie (sa) nedok. ▶ zarastať, pokrývať sa perím: malé papagáje sa začali o. po siedmich týždňoch; kurčatá rovnomerne rastú, dobre sa operujú ▷ dok. ↗ operiť sa
operovať nedok. ‹l›
1. (čím, s čím) manipulovať, používať: o. s istými abstraktnými pojmami
2. vykonávať operáciu (vojenskú, obchodnú a pod.): o. v priestore; o. na burze
3. (koho, čo; ~) robiť chirurgickú operáciu: o. chorého; o. žalúdok
argumentovať potvrdzovať pravdivosť dôkazmi • uvádzať argumenty • podávať argumenty • dôvodiť: slabo, zle argumentoval, dôvodil; uvádzal, podával slabé, zlé argumenty • operovať • dokazovať: operovať faktmi, číslami; dokazovať niečo výsledkami v praxi • podopierať: tvrdenie podopierať skúsenosťou
operovať p. argumentovať
operiť sa, -í, -ia, operený dok.
1. zarásť, pokryť sa perím; operný vtáčik; sotva operené mláďa (Žáry); (mláďatko) sa operí (Fig.);
2. expr. zbohatnúť, obohatiť sa, zmôcť sa: (Orendáč) za pár rôčkov pekne sa operil, vzmohol. (Tat.);
nedok. operovať sa -uje, -ujú
operovať sa p. operiť sa
operovať, -uje, -ujú nedok.
1. lek. (koho, čo) robiť chirurgický zákrok a tak odstraňovať poruchy v ľudskom organizme: o. chorého; o. mozog, oko, črevo; dať sa o.; je operovaný na žalúdok;
2. (čím) narábať niečím, používať niečo ako argument: o. poučkami, číslami, pojmami, heslami, dôvodmi ap.;
3. vykonávať činnosť, byť v činnosti, najmä vojenskej: V Strážovkých horách bude operovať dáky odriad partizánov. (Tat.)
operovať nedok. csl nov. robiť operáciu, chirurgický zákrok: On bou̯ ťiež na tú prostatu operuvaní (Ležiachov MAR); Zaz ma moseli operovad na šetko, lebo bih bola podlehla (Slov. Grob MOD); Ta me poňešľi tam do jednoho valalu a tam me operovaľi (M. Kazimír TRB)
operiť dk koho expr zabezpečiť niekomu materiálne bezstarostný život: (rodičia) o krk pracugú, pot swúg mírňe požíwagú, abi ďítki swoge tím lepšég operili (BN 1790); operiť sa dk expr (o ľuďoch) zbohatnúť, obohatiť sa: takého (nespravodlivého) gazduwáňa tá samá gest príčina, bi sa (správca) za nekolik rokuw tak operil, aby potom nikdi newiplznúl (BN 1790); operovať sa1 ndk (o mladých vtákoch) obrastať perím, dostávať perie: plumesco: operugem se, perj pússťám; pullis jam plumantibus: kdiž guž wtáčata operowati se počali; pubens: pučjcy se, mechem obrostagjcy, operugjcy se (KS 1763)
operovať ndk lat 1. čo (s čím) obkladať, pokrývať niečo (niečím), pripevňovať niečo na povrchu niečoho: Gasparowi stolarowi za triczatne deski, czo s nimi hodini operowali; kupeno desek na operowani zwonicze sto (TRENČÍN 1580) 2. (o nej. činnosti al. prípravku) byť účinný, učinkovať, pôsobiť: nebo tym spůsobem (pri domienke, že Syn Boží iba podobu človeka prijal) Marya Panna nic nepočala, angel Pane nic nezwestowal, Duch s. nic swym stupenim neoperowal (SP 1696); z tohoto (laxírujúceho) napoge muže se okolo pol žeytlika za rana na lačne srdce okolo ssesteg hodiny wypiti a potom gestli nie pred polednem, wssak po polednj dobre budie operowati (RT 17. st); Chaumigrem na to pochopil nadobu a wssecko wlil do sebe, co y hnet operowaty začalo: z welkim smichem se zložil na lussko a tuho zaspal (NHi 1791); (Nemec) mnoho pumj do zámku házal, ale málo operowali (ŽD 1799) 3. čo spôsobovať, zapríčiňovať niečo: rika-li (niekto), že to djlo (splodenie detí) sama natura operuge, rikeg: Nikoli, Bůh sam (SP 1696); o. sa2 ndk skrze čo riadiť sa podľa niečoho: zdáliž skrze twú múdrosť (človeče) operuge se gástráb, kdiž rozprostjrá krydla swé k poledňu? (KB 1757)