oplan, -a m. expr. zlý, ničomný človek, naničhodník, ničomník, podliak; nadávka takémuto človeku: Ešte je malý a už je oplan. (Tim.) Bože môj, a deti, nie ti je ich ľúto, ty oplan? (Skal.);
oplanský príd.: expr. oplan oplanský (Jes-á) nadávka;
oplanstvo, -a, -tiev str.
1. (bez mn. č.) vlastnosť oplana, ničomnosť, naničhodnosť;
2. zlé, podlé konanie, podlé skutky: Lidnovský páchal zväčša samé oplanstvá. (Heč.);
oplanisko, -a, mn. č. -á/-ovia str. i m. zvel. expr.