ordálie -ií D -iám L -iách ž. pomn.
ordálie -ií D -iám L -iách ž. pomn. ⟨lat. ‹ angl.⟩ hist. ▶ (do 14. stor.) spôsob dokazovania neviny v stredovekom súdnictve prostredníctvom skúšky vodou, ohňom a pod., tzv. Boží súd: stredoveké o.; špecifickou formou mučenia boli o.
ordál -u m., ordálie -ií ž. pomn. ‹germ› hist. práv. (do 14. stor.) súdny úkon, pri ktorom prostredníctvom vody, ohňa, súdneho súboja či zvláštnej prísahy museli sporné strany dokazovať, že majú pravdu al. že sú nevinné; boží súd, božia skúška
ordálie, -ií, -iám, -iách ž. pomn. v stredovekom súdnictve barbarský spôsob dokazovania neviny (napr. skúška ohňom, vodou, rozžeraveným železom, súboj ap.); tzv. boží súd;
ordáliový príd.: o. súboj (Vlč.)