Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

orloj -a m. vežové hodiny ukazujúce viaceré astron. údaje

orloj -ja pl. N -je m. ⟨lat. ‹ gr.⟩ ▶ vežové hodiny, často umelecky stvárnené, znázorňujúce okrem času viaceré astronomické údaje, napr. pohyb Slnka, Mesiaca: starobylý pražský o.; radnica s orlojom; Vyzná sa v poblúdených mysliach ako hodinári v starých orlojoch. [R. Fabry]

orloj -a m. ‹n < l < g› stredoveké vežové hodiny, neskôr s rozličnými chronologickými zariadeniami podávajúcimi všestranné časové údaje

orloj, -a m. umelecký zhotovené vežové hodiny (ukazujú okrem času aj iné astronomické údaje): pražský o.; kremeľský o.; pren. bás. orloj hnevu (Hviezd.) hnev; Čas pohybuje na orloji sveta rafikou (Hlb.) čas plynie

(jeden) orloj; (bez) orloja; (k) orloju; (vidím) orloj; (hej) orloj!; (o) orloji; (s) orlojom;

(dva) orloje; (bez) orlojov; (k) orlojom; (vidím) orloje; (hej) orloje!; (o) orlojoch; (s) orlojmi;