osobitný príd.
1. jestvujúci, vyskytujúci sa oddelene, samostatne: o-á izba, o. dom; o-á skupina; o-á kapitola (v knihe);
2. určený na splnenie nejakej mimoriadnej funkcie, úlohy, povinnosti ap.: o. vlak, o-á vyhláška; o-á komisia, o. zástupca; o. súd, o. zákon, o-é právo; o-á daň;
3. mimoriadny dôležitý: venovať niečomu, niekomu o-ú pozornosť; o-á starostlivosť;
4. svojrázny, osobitý, zvláštny, svojský: o-é podmienky, o-é prípady; o. pôvab; o-é kúzlo; o. ráz; žiť osobitným životom (Zgur.); škol. o-á škola škola , ktorá vychováva deti so zníženými duševnými schopnosťami;
osobitne prísl.
1. oddelene, samostatne: Každý (dom) stojí osobitne. (Kuk.)
2. zvlášť, obzvlášť, najmä: o. vyzdvihnúť, pripomenúť niečo;
osobitosť, -ti ž. svojráznosť, svojskosť, zvláštnosť, individualita, osobitosť