otcovstvo -a s. stav otca; vzťah otca k dieťaťu: tešiť sa o-u; zaprieť o., zisťovať o.
otcovstvo -va s.
otcovstvo -va s. 1. i práv. ▶ biologický a sociálny vzťah muža k svojmu dieťaťu; stav muža, ktorý je otcom: určenie otcovstva; spor o o.; urobiť test otcovstva; uznať, potvrdiť o.; podať návrh na zapretie otcovstva; zatiaľ sa k otcovstvu verejne neprihlásil 2. ▶ vzťah otca k svojmu dieťaťu, k svojim deťom; úloha, funkcia, poslanie otca v rodine: hodnota otcovstva v rodine; uvedomelý prístup k otcovstvu; zodpovedné o. znamená starať sa o deti od ich narodenia; Ženbu aj otcovstvo som zobral na ľahkú váhu, z pleca na plece. [L. Ballek]; Nedrieme v ňom túžba po otcovstve? [L. Ťažký]
otcovstvo stav toho, kto je otcom • kniž. paternita: uznanie otcovstva, paternity
otcovstvo, -a str. stav toho, kto je otcom: neželané o. (Fig.); sladká nádej budúceho otcovstva (Gab.); práv. domnienka o-a, uznanie o-a, zapretie o-a, súdne zistenie o-a
otcovstvo [-o, -í] s stav toho, kto je otcom: klekam na swá kolena k Otcy Pana nasseho Gežjsse Krysta, z kterehožto každe otcowstwo na neby y na zemy gmenuge se (SK 1697); nagmilostiwegšý ten Pán i w panstwú swém na otcowstwj swé (BN 1790); otcoustvi zalezi v tom, že gich za svich uznava, duszi telem opatruge, wiučuge, napomina, pokutuge (SS 18. st)