otec, otca, 5. p. otče, mn. č. otcovia m.
1. muž, ktorý splodil potomka (potomkov), rodič: vlastný, rodný o.; nevlastný o. otčim; láskavý, starostlivý o.; žart. šťastný o. ktorému sa práve narodilo dieťa; o. rodiny; prísna otcova ruka; svadobný o. ktorý vydáva dcéru; domnelý o. človek, o ktorom sa predpokladá, že je otcom; byť niekomu ako o. starať sa o niekoho (o staršom človeku vo vzťahu k mladšiemu)
● aký otec, taký syn (prísl.) syn máva otcove vlastnosti; bez otca-matere o sirote; mohol by som ti byť o-om som oveľa starší; Otca ti (mu)! Otca tvojho! Otca ti (mu) naháňam! Ja jeho (ich) otca! zahrešenie; jeho otca, otca jeho a) má povahu vsuvky s významom modálnej častice, veru, namojveru, namojdušu: Ej, jeho otca, my sa s ním vyrovnáme! (Zgur.); b) má význam záporu, ale kdeže, vôbec nie: Jeho otca zľavil, — požaloval si Jonáš (Laz.) nezľavil.
2. muž, ktorý v spoločnosti nejako zastupuje otca, má voči niekomu isté otcovské práva a povinnosti: cirk. krstný, birmovný o. muž, ktorý je pri krste, pri birmovke dieťaťa; zastar. sirotský o. poručník; zastar. čeľadný o. hlava rodiny na gazdovstve vo vzťahu k čeľadi, služobníctvu;
3. starý o. otcov al. matkin otec vo vzťahu k vnúčaťu;
4. muž, ktorý sa správa ako dobrý otec (ochraňuje, je starostlivý), muž majúci k niečomu, k niekomu otcovský vzťah, ochranca, dobrodinca ap.: o. vlasti, o. národa; opravdivý o. mládeže (Vaj.); Ako učiteľ bol Tichý na deti najlepším otcom. (Taj.)
5. hovor. najmä v oslovení starší muž vôbec: Dobrý deň, starý otec! (Dobš.) Ako ste dali tých sto dukátov, pán otec? (Jégé)
6. pôvodca, tvorca, zakladateľ: o. naturalizmu, pozitivizmu; otec modernej poézie (Hlb.);
7. kniž. len v mn. č. otcovia predkovia: dedičstvo otcov; Hovorí ďalej svojím jazykom, zdedeným po otcoch. (Vaj.)
8. cirk. v cirkevnej terminológii o kňazoch, duchovných, členoch rehole; páter: duchovný o.; saleziánski otcovia duchovní (Tat.); otcovia-misionári (Al.); svätý o. o pápežovi;
9. cirk. cirkevní otcovia autori cirkevných spisov v staroveku;
10. cirk. Otec (o kresťanskom bohu) tzv. prvá božská osoba v kresťanskej vierouke; Otec nebeský náboženské pomenovanie kresťanského boha;
otecko, -á, mn. č. -ovia m. zdrob. expr.
1. fam. otec v rodinnom styku, najmä v oslovení pred deťmi;
2. fam. tesť al. svokor (obyč. v oslovení)