otrčiť dok. vystrieť proti niekomu, niečomu, natrčiť: o. ruku, dlaň, o. karty, vstupenku; o. pery i fraz. pohrdnúť niečím
● hrub. al. expr. o. päty, kopytá zomrieť;
nedok. otŕčať -a
otrčiť -čí -čia otrč! -čil -čiac -čený -čenie dok.
otŕčať -ča -čajú -čaj! -čal -čajúc -čajúci -čaný -čanie nedok. trochu expr. 1. (čo (komu; proti komu; pred kým)) ▶ vystierať niečo dopredu pred seba proti niekomu, niečomu a tým niečo naznačovať, na niečo upozorňovať, ukazovať, vystrkovať: o. dlaň plnú peňazí; o. spodnú peru špúliť ústa; otŕča jej cigarety, aby si šli zafajčiť; chlapi otŕčajú krčmárovi poldecáky, aby im ešte nalial; turisti otŕčali colníkovi svoje pasy; otŕčal proti nám ruky, akoby sa vzdával; Akoby im prinášal bohvieakú zvesť, otŕčal pred nimi modrastú obálku. [I. Habaj] 2. (čo (komu; k čomu)) ▶ dávať niečo do istej (vhodnejšej) polohy, obracať smerom k niečomu, k niekomu, nastavovať: otŕča pehy k slnku; otŕča jazvu na ostrihanej hlave; Trochu si [Ďuro] presadá, aby mu svetlo dopadlo na zdravú polovičku tváre, tú otŕča Agneši. [K. Lazarová] 3. (čo) ▶ nápadne, vyzývavo niečo ukazovať s cieľom upútať, vzbudiť (o seba) záujem: tá sa nestratí, zvŕta sa v tanci, otŕča boky; Vie hovoriť, vycierať sa, otŕčať svoju noblesnú postavu a vy jej na všetko naletíte. [P. Andruška] ◘ fraz. publ. otŕčať dlane prosiť, žiadať o niečo; otŕčať gamby byť nespokojný, hnevať sa; otŕčať niečo na obdiv pýšiť sa s niečím; otŕčať nos [nad niekým, nad niečím] prejavovať nechuť, pohŕdanie ▷ dok. k 1, 2 ↗ otrčiť
otrčiť -čí -čia otrč! -čil -čiac -čený -čenie dok. trochu expr. 1. (čo (komu; proti komu; pred kým)) ▶ vysunúť, vystrieť niečo dopredu pred seba proti niečomu, niekomu a tým niečo naznačiť, na niečo upozorniť, natrčiť, vytrčiť: o. dlaň; otrčí proti mužovi ruku a naľakane cúvne; dieťa otrčilo matke pred oči zafarbené prsty; odrátal päť stovák a otrčil mu ich; otrčila pred muža orosenú fľašu; Očko! – zakontruje Kubáni a otrčí mu svoje karty pod nos. [P. Štrelinger] zblízka ukáže 2. (čo (komu, k čomu)) ▶ dať niečo do istej (vhodnejšej) polohy, obrátiť smerom k niekomu, k niečomu, nastaviť: vyzývavo otrčila tvár prišelcovi; otrčil pohárik proti svetlu; nos otrčila k stropu; Hodila rukou, otrčiac mu chrbát, nadhodila si batoh na pleciach. [K. Horák]; Otrčí mu líce a bude po všetkom. [P. Andruška] ◘ fraz. otrčiť gamby a) mimikou prejaviť nespokojnosť, hnev, nevôľu b) dať najavo pohŕdanie; hrub. otrčiť kopytá/päty zomrieť ▷ nedok. ↗ otŕčať
nastaviť 1. dať do vhodnej polohy (obyč. smerom hore) • nadstaviť • nadložiť: nastavila tvár slnku; nadstavil, nadložil nádobu pod vodovod • nadstrčiť • nastrčiť • natrčiť • otrčiť (smerom dopredu): natrčil tanier, aby mu naložili • hovor. narichtovať: narichtoval dlaň a začal žobrať • ponastavovať (postupne): ponastavovať všetky hodinky • odb. justovať (nastaviť na predpísané optimálne hodnoty): justovať technické zariadenie • tech. naregulovať: naregulovali všetky stroje • hovor. naštimovať • subšt. naštelovať
2. p. nastrojiť 1
oduť spôsobiť, že sa niečo stane vypuklým • vyduť • vzduť: voda odula, vydula povrch chodníka • naduť: naduť, oduť líca • otrčiť • vyšpúliť • našpúliť (o perách): otrčila gamby, pery • odškeriť: omietku odškerilo
otrčiť vysunúť proti niekomu a tým niečo naznačiť • natrčiť • nastaviť: otrčiť, nastaviť dlaň, ruku • vytrčiť • vystrčiť: nespokojný vytrčil, vystrčil bradu • vyšpúliť • našpúliť • oduť (obyč. pery) • vystrieť (ruky, ramená)
pohrdnúť pohŕdavo, opovržlivo, nevšímavo sa zachovať k niečomu, niekomu • ohrdnúť • ohrdiť: pohrdnúť láskou, ohrdnúť, ohrdiť lásku • zohrdnúť • zohrdiť • zhrdiť • zhrdnúť: zohrdnúť jedlo, zohrdiť dievča • zastar. povrhnúť: povrhnúť citmi (Kukučín) • expr.: pľuvnúť • napľuť • napľuvať (na koho, na čo): na také reči pľuvne • fraz. expr.: ohrnúť nos/pery/gamby • otrčiť pery: na môj návrh iba otrčila pery, ohrnula nos • odmietnuť
umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)
vyduť fúkaním, dutím zväčšiť objem niečoho; dať niečomu vypuklý tvar • naduť • nafúknuť: vyduť, naduť, nafúknuť líca • vypučiť • vystrčiť • vypnúť • vyklenúť: vypučil, vystrčil brucho; hrdo vypol, vyklenul, vydul hruď • oduť • otrčiť: zlostne otrčiť, oduť pery • vzduť: vietor vzdul plachty • povydúvať • ponadúvať (viac vecí): vietor povydúval, ponadúval záclony
vystrieť 1. niečo nerovné, pokrčené, zohnuté dať do priamej polohy • narovnať • vyrovnať: vystrieť, narovnať, vyrovnať pokrčený list; vystrela si, narovnala si chrbát • natiahnuť • napriamiť: natiahol nohy pred seba; napriamiť telo • rozprestrieť (niečo zložené): rozprestrela obrúsok na stôl • povystierať • ponarovnávať • povyrovnávať • ponaťahovať • ponapriamovať (postupne vystrieť)
2. (o pohybe ruky) dať do priamej polohy s istým cieľom • načiahnuť • natiahnuť: vystrela, načiahla ruky za odchádzajúcim; dieťa vystrelo, natiahlo ruku proti matke • vztiahnuť: vztiahnuť ruku k záchrancovi • otrčiť • natrčiť (obyč. v očakávaní niečoho): otrčiť ruku, dlaň a čakať na milodar
otŕčať, -a, -ajú nedok. (čo, zried. i koho) vystierať smerom proti niečomu al. niekomu, vystretím pred seba ukazovať, vystrkovať: o. dlaň, ruku; o. labu; Hanka otŕčala paličky proti ohňu. (Vaj.); otŕčal prst na robotníka (Min.); o. pery (gamby, -u) špúliť ústami, pren. prejavovať nevôľu, pohŕdanie
● o. nos (nad niekým, nad niečím) prejavovak nechuť, pohŕdanie; o. uši snažiť sa lepšie počuť, byť zvedavý;
dok. otrčiť
otrčiť, -í, -ia dok. (čo, zried. i koho) vystrieť smerom proti niečomu al. niekomu, vystretím pred seba ukázať, vytrčiť: o. dlaň, ruku, prst; hovor. o. revolver, pušku na niekoho namieriť; Verona otrčila oproti nemu obidve ramená. (Jégé); otrčil mu čižmu do tváre (Tat.); Katka otrčí dieťa proti nej. (Tim.); o. pery, gamby (spodnú peru, gambu) vyšpúliť ústa, pren. prejaviť nevôľu, pohŕdanie ap.
● hovor. žart. o. päty, krpce zomrieť;
nedok. otŕčať
otrčiť dok. 1. strsl, zsl vystrieť niečo proti niekomu, niečomu; provokatívne ukázať: Otrčila ťi prázni puďilár (Martin); Otršeu̯ mu zadog a ujšó (Rat. Suchá RS); Klamala malého, otrčila mu bombus a kec si ho sťeu̯ ziaťi, ruku oťťiahla (Návojovce TOP); Otrčela sa mu, ňehamba! (Prosné PB); Ket som hu okríkla, otrčila mi zadek (Červeník HLO) F. otrčiť piski (Bošáca TRČ) - dať najavo pohŕdanie; otrčiť kopitá (Jasenová DK) - zomrieť; jak si pán poručí, tak sa mu rit otrčí (Kátov SKA) - posmech z rozkazu 2. strsl, zsl expr. (s nevôľou) dať, darovať: Korunu mu (žobrákovi) po dlhom váhaňí otrčiu̯ (Košťany n. Tur. MAR); Boľi to veľmi skúpi ľiďe, aľe mu už ľen miseľi daśo otrśiťi, kod jin pomáhau̯ (Kokava n. Rim. RS); Má pekné čerešňe, aľe bi ťi ňeotrčel (Dunajov KNM)
otrčiť dk čo komu obrátiť niečo smerom oproti niekomu: gak osel otrčil ussy (KC 1791); otŕčať ndk: F. timže panom otrčaly zatky swoge (L. PETER 1766) o prejave pohŕdania