Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

otrčiť dok. vystrieť proti niekomu, niečomu, natrčiť: o. ruku, dlaň, o. karty, vstupenku; o. pery i fraz. pohrdnúť niečím

hrub. al. expr. o. päty, kopytá zomrieť;

nedok. otŕčať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
otrčiť ‑í ‑ia dok.

otrčiť -čí -čia otrč! -čil -čiac -čený -čenie dok.

otŕčať -ča -čajú -čaj! -čal -čajúc -čajúci -čaný -čanie nedok. trochu expr. 1. (čo (komu; proti komu; pred kým)) ▶ vystierať niečo dopredu pred seba proti niekomu, niečomu a tým niečo naznačovať, na niečo upozorňovať, ukazovať, vystrkovať: o. dlaň plnú peňazí; o. spodnú peru špúliť ústa; otŕča jej cigarety, aby si šli zafajčiť; chlapi otŕčajú krčmárovi poldecáky, aby im ešte nalial; turisti otŕčali colníkovi svoje pasy; otŕčal proti nám ruky, akoby sa vzdával; Akoby im prinášal bohvieakú zvesť, otŕčal pred nimi modrastú obálku. [I. Habaj]
2. (čo (komu; k čomu)) ▶ dávať niečo do istej (vhodnejšej) polohy, obracať smerom k niečomu, k niekomu, nastavovať: otŕča pehy k slnku; otŕča jazvu na ostrihanej hlave; Trochu si [Ďuro] presadá, aby mu svetlo dopadlo na zdravú polovičku tváre, tú otŕča Agneši. [K. Lazarová]
3. (čo) ▶ nápadne, vyzývavo niečo ukazovať s cieľom upútať, vzbudiť (o seba) záujem: tá sa nestratí, zvŕta sa v tanci, otŕča boky; Vie hovoriť, vycierať sa, otŕčať svoju noblesnú postavu a vy jej na všetko naletíte. [P. Andruška]
fraz. publ. otŕčať dlane prosiť, žiadať o niečo; otŕčať gamby byť nespokojný, hnevať sa; otŕčať niečo na obdiv pýšiť sa s niečím; otŕčať nos [nad niekým, nad niečím] prejavovať nechuť, pohŕdanie
dok. k 1, 2otrčiť


otrčiť -čí -čia otrč! -čil -čiac -čený -čenie dok. trochu expr. 1. (čo (komu; proti komu; pred kým)) ▶ vysunúť, vystrieť niečo dopredu pred seba proti niečomu, niekomu a tým niečo naznačiť, na niečo upozorniť, natrčiť, vytrčiť: o. dlaň; otrčí proti mužovi ruku a naľakane cúvne; dieťa otrčilo matke pred oči zafarbené prsty; odrátal päť stovák a otrčil mu ich; otrčila pred muža orosenú fľašu; Očko! – zakontruje Kubáni a otrčí mu svoje karty pod nos. [P. Štrelinger] zblízka ukáže
2. (čo (komu, k čomu)) ▶ dať niečo do istej (vhodnejšej) polohy, obrátiť smerom k niekomu, k niečomu, nastaviť: vyzývavo otrčila tvár prišelcovi; otrčil pohárik proti svetlu; nos otrčila k stropu; Hodila rukou, otrčiac mu chrbát, nadhodila si batoh na pleciach. [K. Horák]; Otrčí mu líce a bude po všetkom. [P. Andruška]
fraz. otrčiť gamby a) mimikou prejaviť nespokojnosť, hnev, nevôľu b) dať najavo pohŕdanie; hrub. otrčiť kopytá/päty zomrieť
nedok.otŕčať

nastaviť 1. dať do vhodnej polohy (obyč. smerom hore) • nadstaviťnadložiť: nastavila tvár slnku; nadstavil, nadložil nádobu pod vodovodnadstrčiťnastrčiťnatrčiťotrčiť (smerom dopredu): natrčil tanier, aby mu naložilihovor. narichtovať: narichtoval dlaň a začal žobraťponastavovať (postupne): ponastavovať všetky hodinkyodb. justovať (nastaviť na predpísané optimálne hodnoty): justovať technické zariadenietech. naregulovať: naregulovali všetky strojehovor. naštimovaťsubšt. naštelovať

2. p. nastrojiť 1


oduť spôsobiť, že sa niečo stane vypuklým • vyduťvzduť: voda odula, vydula povrch chodníkanaduť: naduť, oduť lícaotrčiťvyšpúliťnašpúliť (o perách): otrčila gamby, peryodškeriť: omietku odškerilo


otrčiť vysunúť proti niekomu a tým niečo naznačiť • natrčiťnastaviť: otrčiť, nastaviť dlaň, rukuvytrčiťvystrčiť: nespokojný vytrčil, vystrčil braduvyšpúliťnašpúliťoduť (obyč. pery) • vystrieť (ruky, ramená)


pohrdnúť pohŕdavo, opovržlivo, nevšímavo sa zachovať k niečomu, niekomu • ohrdnúťohrdiť: pohrdnúť láskou, ohrdnúť, ohrdiť láskuzohrdnúťzohrdiťzhrdiťzhrdnúť: zohrdnúť jedlo, zohrdiť dievčazastar. povrhnúť: povrhnúť citmi (Kukučín)expr.: pľuvnúťnapľuťnapľuvať (na koho, na čo): na také reči pľuvnefraz. expr.: ohrnúť nos/pery/gambyotrčiť pery: na môj návrh iba otrčila pery, ohrnula nosodmietnuť


umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


vyduť fúkaním, dutím zväčšiť objem niečoho; dať niečomu vypuklý tvar • naduťnafúknuť: vyduť, naduť, nafúknuť lícavypučiťvystrčiťvypnúťvyklenúť: vypučil, vystrčil brucho; hrdo vypol, vyklenul, vydul hruďoduťotrčiť: zlostne otrčiť, oduť peryvzduť: vietor vzdul plachtypovydúvaťponadúvať (viac vecí): vietor povydúval, ponadúval záclony


vystrieť 1. niečo nerovné, pokrčené, zohnuté dať do priamej polohy • narovnaťvyrovnať: vystrieť, narovnať, vyrovnať pokrčený list; vystrela si, narovnala si chrbátnatiahnuťnapriamiť: natiahol nohy pred seba; napriamiť telorozprestrieť (niečo zložené): rozprestrela obrúsok na stôlpovystieraťponarovnávaťpovyrovnávaťponaťahovaťponapriamovať (postupne vystrieť)

2. (o pohybe ruky) dať do priamej polohy s istým cieľom • načiahnuťnatiahnuť: vystrela, načiahla ruky za odchádzajúcim; dieťa vystrelo, natiahlo ruku proti matkevztiahnuť: vztiahnuť ruku k záchrancoviotrčiťnatrčiť (obyč. v očakávaní niečoho): otrčiť ruku, dlaň a čakať na milodar

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

otŕčať, -a, -ajú nedok. (čo, zried. i koho) vystierať smerom proti niečomu al. niekomu, vystretím pred seba ukazovať, vystrkovať: o. dlaň, ruku; o. labu; Hanka otŕčala paličky proti ohňu. (Vaj.); otŕčal prst na robotníka (Min.); o. pery (gamby, -u) špúliť ústami, pren. prejavovať nevôľu, pohŕdanie

o. nos (nad niekým, nad niečím) prejavovak nechuť, pohŕdanie; o. uši snažiť sa lepšie počuť, byť zvedavý;

dok. otrčiť


otrčiť, -í, -ia dok. (čo, zried. i koho) vystrieť smerom proti niečomu al. niekomu, vystretím pred seba ukázať, vytrčiť: o. dlaň, ruku, prst; hovor. o. revolver, pušku na niekoho namieriť; Verona otrčila oproti nemu obidve ramená. (Jégé); otrčil mu čižmu do tváre (Tat.); Katka otrčí dieťa proti nej. (Tim.); o. pery, gamby (spodnú peru, gambu) vyšpúliť ústa, pren. prejaviť nevôľu, pohŕdanie ap.

hovor. žart. o. päty, krpce zomrieť;

nedok. otŕčať

otrčiť dok.
1. strsl, zsl vystrieť niečo proti niekomu, niečomu; provokatívne ukázať: Otrčila ťi prázni puďilár (Martin); Otršeu̯ mu zadog a ujšó (Rat. Suchá RS); Klamala malého, otrčila mu bombus a kec si ho sťeu̯ ziaťi, ruku oťťiahla (Návojovce TOP); Otrčela sa mu, ňehamba! (Prosné PB); Ket som hu okríkla, otrčila mi zadek (Červeník HLO)
F. otrčiť piski (Bošáca TRČ) - dať najavo pohŕdanie; otrčiť kopitá (Jasenová DK) - zomrieť; jak si pán poručí, tak sa mu rit otrčí (Kátov SKA) - posmech z rozkazu
2. strsl, zsl expr. (s nevôľou) dať, darovať: Korunu mu (žobrákovi) po dlhom váhaňí otrčiu̯ (Košťany n. Tur. MAR); Boľi to veľmi skúpi ľiďe, aľe mu už ľen miseľi daśo otrśiťi, kod jin pomáhau̯ (Kokava n. Rim. RS); Má pekné čerešňe, aľe bi ťi ňeotrčel (Dunajov KNM)

otrčiť dk čo komu obrátiť niečo smerom oproti niekomu: gak osel otrčil ussy (KC 1791); otŕčať ndk:
F. timže panom otrčaly zatky swoge (L. PETER 1766) o prejave pohŕdania

otrčiť otrčiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu