Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

otvoriť dok.

1. uvoľniť zatváracie zariadenie a umožniť tak vstup, priechod, prietok, prívod niečoho ap., op. zatvoriť, zavrieť: o. dvere, oblok; o. zásuvku; o. televízor zapnúť; o. plyn, (vodovodný) kohútik

2. oddialiť od seba niečo zavreté, roztvoriť, op. zatvoriť, zavrieť: o. knihu, nôž; o. ústa i fraz. a) ozvať sa b) začudovať sa; o. náruč i fraz. prijať niekoho

3. odstrániť uzáver a tak sprístupniť obsah, op. zatvoriť: o. fľašu, konzervu, o. list

4. uviesť do činnosti, začať, op. zatvoriť: o. obchod, o. schôdzku, výstavu, o-enie školského roka; o. účet založiť

● o. niekomu oči ukázať pravdu; o. niekomu, pred niekým srdce a) prejaviť city b) zdôveriť sa; o. niekomu dvere niekde umožniť prístup; pejor. o. niekomu dvere vyhodiť ho; nevie (ani) → ústa o.;

nedok. otvárať -a

// otvoriť sa

1. uvoľnením zatváracieho zariadenia sa stať voľným na vstup, priechod ap., op. zatvoriť sa, zavrieť sa: brána, skriňa sa o-la

2. rozovrieť sa, roztvoriť sa, op. zavrieť sa: zošit sa (sám) o-l, padák sa o-l, rana sa o-la

3. ukázať sa, zjaviť sa, odhaliť sa: o-lo sa pred nimi široké údolie; o-li sa nám nové perspektívy

● o-li sa mu oči spoznal pravdu;

nedok. otvárať sa

otvárať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, zried. i bezpredm.) odstraňovať, uvoľňovať zatváracie zariadenie al. prostriedok, ktorým je niečo uzavreté, uvoľňovať, odkrývať uzavretý otvor niečoho: o. oblok, bránu (dokorán), o. dvere

● o. dvere niečomu umožňovať niečo: liberalizmus otvára dvere prejavom formalizmu (Štítn.); Ani učenosť neotvára cestu do ich uzavretého kruhu (Záb.) neumožňuje prístup.

2. (čo) robiť niečo zjavným, viditeľným, voľným, prístupným z vnútornej časti, roztvárať: o. ruku, náručie vystierať ruky; o. listy, o. knihu; otvára dohánový paklík (Kuk.); o. ranu; Včera ho (dieťa) otvárali lekári (Jégé) pitvali; pren. celú dušu otvára (Jes-á) prejavuje úprimnosť, otvorenosť; Oni pred cudzincom otvárajú svoje domy, svoje srdcia (Vaj.) hostia ho a zdôverujú sa mu, Júlia badá, že život otvára jej i svoje temné strany (Vaj.) odhaľuje, ukazuje

● hovor. otvárať oči veľmi sa diviť, čudovať sa, byť prekvapený; o. ústa a) veľmi sa diviť, čudovať sa; b) vravieť;

3. (čo) začať nejakú činnosť, uviesť do činnosti: o. slávnosť, zasadnutie, o. nový školský rok; o. nové bane (Taj.); účt. o. účet;

dok. otvoriť

|| otvárať sa

1. uvoľnením zatváracieho zariadenia al. prostriedku niečo uzatvárajúceho stávať sa voľným, otvoreným: brána sa otvára; dvere sa otvárajú; pren. Otvárali sa mi všade ochotne dvere (Fr. Kráľ) všade ma ochotne prijímali.

2. stávať sa zjavným, viditeľným, voľným, prístupným z vnútornej časti, roztvárať sa: dlaň sa otvára, rana sa otvára; pren. otvárala sa štedrá kandidátova ruka (Vaj.) štedro obdarúval

● oči sa mu otvárajú chápe; druhom sa od prekvapenia ústa otvárajú (Fr. Kráľ) divia sa; srdce dievčaťa otvára sa mu pomaly (Kuk.) zdôveruje sa mu;

3. odhaľovať sa, odkrývať sa: Výhľad sa otváral do šírej diaľky. (Fel.); otvárali sa mu duchovné perspektívy (Vaj.); pren. Stano videl, ako sa otvára medzi ňou a ním priepasť (Vaj.) zosilňuje sa rozpor.

4. začínať sa: otvára sa kurz pravopisu (Zgur.);

dok. otvoriť sa

otvoriť, -í, -ia dok.

1. (čo, zried. i bezpredm.) odstrániť, uvoľniť zatváracie zariadenie al. prostriedok, ktorým je niečo uzavreté, uvoľniť, odkryť uzavretý otvor: o. oblok, bránu, o dvere (dokorán); o. miestnosť, byt; o. fľašu; o. kohútik (na vodovode); o. skriňu; odb. o. padák uvoľniť mechanizmus na upínacom páse po zoskoku z lietadla; o. očí, pren. a) prebudiť sa; b) začudovať sa; o. ústa, pren. a) prehovoriť, ozvať sa; b) zadiviť sa, začudovať sa; pren.: Radil prijať ich pohostinsky, otvoriť im ochotne komory a pivnice (Záb.) dobre ich pohostiť. Nemecká romantika otvorila mu nové svety (Vlč.) odkryla, ukázala.

● o. niekomu oči ukázať, vysvetliť správnosť niečoho, umožniť niekomu pochopiť niečo; o. srdce niekomu, pred niekým zdôveriť sa; otvoriť niekomu al. niečomu cestu umožniť niečo; o. niekomu dvere a) umožniť prístup; b) vyhnať, vyhodiť ho;

2. (čo) urobiť niečo zjavným, viditeľným, prístupným z vnútornej časti, roztvoriť: o. dlaň, ruku; o. knihu, o. list; o. kufor, balík; profesor otvorí notes (Al.); o. ranu; o. sliepku (Tat.) vypitvať;

3. (čo) začať nejakú činnosť, uviesť do činnosti: o. schôdzku, zasadnutie; slávnostné otvorenie výstavy; o. diskusiu; o. obchod predávať, začať obchodovať; o. kanceláriu začať úradovať; o. ordináciu začať ordinovať; fin. o. účet;

nedok. otvárať

|| otvoriť sa

1. stať sa voľným, neuzavretým, otvoreným (uvoľnením, zatváracieho zariadenia, závory ap.): dvere sa otvoria, oblok sa otvoril

● oči sa mu otvorili pochopil niečo; o. sa pred niekým zdôveriť sa;

2. stať sa zjavným, viditeľným, prístupným z vnútornej časti, roztvoriť sa: dlaň, ruka sa otvorí; otvorila sa stará rana z vojny (Žáry) začala hnisať;

3. kniž. (komu, pred kým) ukázať sa, objaviť sa, odhaliť sa, zjaviť sa: Otvorila sa pred nami širočizná ulica. (Pláv.) Otvorili sa pred ním nové, doteraz neznáme krásy. (Zúb.) Otvoril sa jej akýsi nový svet šťastia. (Jes-á)

4. začať sa: Ako prišiel september — otvorila sa škola. (Ráz.-Mart.); len do jari, kým sa robota neotvorí (Taj.);

nedok. otvárať sa

zahájiť², -i, -a dok. (čes.) (čo), lepšie otvoriť, začať: z. schôdzku, slávnosť, zhromaždenie otvoriť; z. činnosť začať; zahájenie práce (Jil.) začatie; armáda zahájila ofenzívu (Jaš.) začala; z. štrajk (Jil.) začať; Šavelský prehodil niekoľko slov, čím zahájil sa rozhovor (Šolt.) začal sa;

nedok. zahajovať, -uje, -ujú, lepšie otvárať, začínať