ozdobiť, -í, -ia dok. (čo, koho čím) dať na niečo, na niekoho ozdobu, okrášliť, vyzdobiť: o. školu, miestnosť, izbu (napr. kvetmi, girlandami); rukávy ozdobené výšivkami; kabátik ozdobený fialkami (Kuk.); pren. krížom ozdobený major (Vaj.) vyznamenaný; tvár ozdobená tenkým fúzikom (Hor.) zvýraznená;
nedok. ozdobovať, -uje, -ujú
|| ozdobiť sa (čím i bezpredm.) dať si na šaty, na seba nejakú ozdobu, okrášliť sa: Vzal štyri sinokvety z pohára, ozdobil sa nimi. (Jes.);
nedok. ozdobovať sa