Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ozvať sa ‑e ‑ú dok.

ozvať sa -ve sa -vú sa -vi sa! -val sa -vúc sa -vanie (sa) dok.

ozvať sa -ve sa -vú sa -vi sa! -val sa -vúc sa -vanie (sa) dok. 1. ▶ prejaviť sa nejakým zvukom, vydať nejaký zvuk; syn. zaznieť: v diaľke sa ozvali zvony; zrazu sa ozval buchot, plač, smiech, spev, potlesk; každé ráno sa ozve pod oknami brechot psa; spoza dverí sa ozvú hlasné výkriky; dedinou sa ozval výstrel; Keď sa mi už začalo driemať, ozval sa mi pri uchu známy bzukot. [J. Rybák]
2. (na čo; ø) ▶ zareagovať, často slovne, na nejaký podnet; syn. ohlásiť sa: o. sa na zavolanie; sused sa ozval až po dlhom zvonení; na inzerát sa nik neozval; podchvíľou sa kdesi na predmestí ozvú psy; Keby si sa nebol ozval, ani by som ťa nebol poznal. [V. Šikula]
3. (komu; ø) ▶ (o telesných stavoch al. pocitoch) stať sa zreteľným, citeľným, obyč. nepríjemne, prejaviť sa; syn. ohlásiť sa: ozval sa mu prázdny žalúdok; znovu sa jej ozvali bolesti hlavy; pred každou zmenou počasia sa ozvalo jeho zranenie z vojny; S trpkosťou pocítil, že v jeho organizme sa ozval signál starnutia. [J. Lenčo]
4. (v kom, v čom) ▶ (o duševných stavoch) prejaviť sa v konaní, v citovom rozpoložení, prebudiť sa: ozvalo sa v ňom zlé svedomie, pocity krivdy; občas sa v nej ozve bývalá učiteľka; v duši sa ozvala dávna túžba; Ozvali sa v ňom roky odlúčenia od ľudí. [J. Podhradský]
5. (proti komu, proti čomu; ø) ▶ (verejne) prejaviť svoj názor, obyč. nesúhlasný: viacerí sa ozvali proti návrhu; na porade sa vždy niekto ozval; na výzvu diskutovať sa nikto neozval; to sa nevieš o., keď sa ti niečo nepáči?; ozval sa na obranu svojho kolegu; Neozvali sa hlasy proti vám? [Sme 2004]
6. (komu; ako; ø) ▶ dať o sebe vedieť, oznámiť svoju prítomnosť na nejakom mieste; syn. ohlásiť sa: o. sa telefonicky, listom; ozvem sa ti neskôr; rodičom sa ozve raz do roka pohľadnicou; po odchode sa nám ešte neozvali; keď sa vrátiš domov, hneď sa mi ozvi!; Hej, kamarát, ozvi sa! Žiješ ešte? [L. Ťažký]
7. (komu (s čím); ø) ▶ nadviazať kontakt, spojenie s nejakým cieľom: traja majitelia poškodených áut sa ozvali magistrátu; poisťovni sa ozvali aj právne subjekty; hráč sa ozval šéfovi klubu s požiadavkou pripravovať sa s mužstvom; novinám sa ozval nálezca [Sme 2007]
8. ▶ (o prírodných javoch) prejaviť sa, stať sa navonok viditeľným, pozorovateľným: konečne sa naplno ozvala jar; ozvala sa zima, je čas na čižmy
nedok.ozývať sa


ozývať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie (sa) nedok. 1. (čím) ▶ byť naplnený nejakým zvukom, často výrazným, šíriacim sa do okolia; syn. znieť: dom sa ozýval smiechom, spevom; Móla sa ozývali krikom a všade vládol živý ruch a zhon. [V. Krupa]
2. ▶ prejavovať sa ako nejaký zvuk, často výrazný, šíriaci sa do okolia, rozliehať sa; syn. zaznievať, znieť: z auta sa ozýva hlasná hudba; v diaľke sa ozývala streľba; v slúchadle sa ozýval vyzváňací tón; spoza dverí sa ozýva buchot; Z predsiene sa ozývalo tichučké, nesmierne žalostné skučanie. [D. Hevier]; neos. Valasi na veľkých fujarách jednostaj trúbili do doliny, len sa tak ozývalo. [Sln 1976]
3. (na čo; ø) ▶ reagovať, často slovne, na nejaký podnet, výzvu, oslovenie a pod.; syn. ohlasovať sa: o. sa na zavolanie; na inzerát sa nik neozýva; Psi ešte kde-tu brechali, ozývali sa jeden druhému. [L. Ťažký]; Chvíľu na ňu uveličene hľadel, že sa k nemu vôbec ozýva. [L. Ballek]; Vyčkávavo hľadí na hosťa; keď sa profesor neozýva, pokračuje. [P. Karvaš]
4. (komu; ø) ▶ (o telesných stavoch al. pocitoch) stávať sa zreteľným, citeľným, obyč. nepríjemne; syn. ohlasovať sa, ohlášať sa: ozýva sa mu staré zranenie; znovu sa jej ozývajú v bolesti kĺboch; Poďme sa najesť, lebo sa nám v bruškách hlad ozýva. [K. Bendová]
5. (v kom, v čom) ▶ (o duševných stavoch) prejavovať sa (znovu, po istom čase) v konaní, v citovom rozpoložení, ohlášať sa: ozývajú sa v ňom výčitky svedomia, pocity krivdy; v duši sa nám ozýva akási pochybnosť; Ozýval sa vo mne aj strach. [E. Farkašová]; Že by sa vo mne ozývala poľovnícka krv, naskrze nemôžem povedať. [M. Urban]; Vidíš popred okná kráčať jar, nuž sa v tebe ozýva sedliak. [E. Dzvoník]
6. (proti komu, proti čomu; ø) ▶ (verejne) prejavovať svoj názor, obyč. nesúhlasný: ozývajú sa hlasy proti kandidátovi na funkciu starostu; nikto sa proti návrhu neozýva; Povedali mu, že je v poslednom čase už piaty vedúci, čo sa ozýva v tejto veci. [J. Lenčo]; Začali sa ozývať pred svetovou verejnosťou rozhorčení umeleckí, vedeckí pracovníci, intelektuáli. [H. Ponická]
7. (komu; ako; ø) ▶ dávať o sebe vedieť, oznamovať svoju prítomnosť na nejakom mieste; syn. hlásiť sa, ohlasovať sa: prečo sa už neozývaš?; z času na čas sa nám priatelia ozývajú z rozličných miest; Bol by vďačný za každé slovo od chlapcov. Tí sa neozývajú, užívajú si prázdniny. [Š. Drug]; Ozývajú sa [záujemcovia o prácu] telefonicky aj cez e-mail. [Sme 2009]
8. (komu (s čím); ø) ▶ nadväzovať kontakt, spojenie s niekým s nejakým cieľom: zoologickej záhrade sa ozývajú hlavne obchodné domy, ktoré nepredali všetky vianočné stromčeky; so sťažnosťami sa ľudia ozývali najmä primátorovi mesta cez jeho oficiálny profil na sociálnej sieti
9. ▶ (o prírodných javoch) prejavovať sa, stávať sa navonok viditeľným, pozorovateľným: jar sa silno ozývala štebotajúcimi vtáčikmi; leto je za nami, jeseň sa ozýva; vonku sa konečne ozýva pravá zima
parem. ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva ako sa kto správa, tak sa správajú aj k nemu
dok. k 2 9ozvať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

objaviť sa stať sa pozorovateľným, viditeľným (často náhle a nepredvídane) • zjaviť sa: na tvári sa mu objavili, zjavili prvé vráskyvyskytnúť sa: epidémia sa objavila, vyskytla na troch miestachprísť (neočakávane) • ukázať sa: príznaky choroby prišli, ukázali sa až neskôrfraz. prísť na oči (niekomu): už nám viac neprišiel na oči, už sa viac neobjavilpredstaviť sa: pred očami sa mu predstavila rodná dedinakniž. vyvstať: v prípade vyvstali nové dôkazyohlásiť saprihlásiť saozvať sadať o sebe vedieť (o telesných al. duševných príznakoch, javoch): ohlásili sa, prihlásili sa príznaky choroby; po čase sa ozval smäd; už dlho o sebe nedal vedieťvziať sanabrať sazobrať sa: Kde sa tu vzalo, nabralo, zobralo toľko vody?vynoriť sa: vynorili sa nové problémyexpr. vyrojiť sa (objaviť sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdyexpr. vyrásťzastar. predstať (náhle sa objaviť): zrazu pred ním vyrástla postava; náhle pred nami predstalo strašidlohovor. expr.: dostihnúťprikvitnúť (nečakane prísť) • zahraťzaihrať (nečakane sa objaviť v očiach): v očiach jej zahrali, zaihrali slzy

p. aj ukázať sa


odpovedať1 (dok.) rečovo zareagovať na otázku al. na iný prejav • kniž. dať odpoveďodvetiť: odpovedať niekomu zdvorilo, vyhýbavo; nik nedal odpoveď, nik neodvetil na jeho otázkukniž. zastar. vetiťexpr.: odseknúťodvrknúť (úsečne, krátko al. zlostne) • expr. odkresať (ostro) • expr.: odšteknúťodbrechnúť (štekavým hlasom, obyč. zlostne) • expr. odfrknúť (nedbanlivo, s povýšenosťou) • odvravieťexpr. odpapuľovať (bezočivo, neslušne odpovedať) • expr.: odhundraťodžundraťodfrflaťodmrmlaťodmumlaťodbrblaťoddudraťodšomrať (s nespokojnosťou al. nezrozumiteľne): na napomenutie čosi namrzene odhundrala, odšomralaozvať saohlásiť sa (slovne zareagovať na niečo): až na druhé zaklopanie sa ozval, ohlásilreagovať (slovne) • replikovať (v polemike) • hovor. opáčiťkniž. odtušiť (v uvádzacej vete): Neviem o tom – odtušilahovor. zabrať: žiak zabral na všetko

porov. aj povedať1


odznieť 1. prestať znieť • doznieť: kroky, hlasy odzneli, doznelipoet. odzunieť (Hviezdoslav)

2. zvukovo sa prejaviť, byť povedaný • zaznieť: na schôdzke odznelo, zaznelo veľa výčitiekozvať sa: z pléna sa ozvali rozličné výroky, návrhy


ozvať sa 1. vydať zvuk, zvukovo sa prejaviť • zaznieťohlásiť sa: neďaleko sa ozval, ohlásil zvon; zaznel hrom, výstrelzazvučať (prejaviť sa zvučaním): zazvučal telefón; vedľa nečakane zazvučalo čembalozarezonovať (zaznieť tak, že zvuk sa preberie od iného predmetu): husle ticho zarezonovalipoozývať sa (postupne, jeden za druhým): poozývali sa údery hodín

2. prejaviť sa slovne • ohlásiť sareagovaťzareagovať: v diskusii sa ozval, ohlásil prvý; na námietky nik ne(za)reagovalprehovoriťprevravieť: prehovoril, prevravel, až keď ho vyzvalikniž.: prerieknuťpreriecť: preriekol až po chvíliprihlásiť sa (o slovo, do diskusie) • expr.: ceknúťmuknúťštrknúťškrknúťkrknúťčuchnúťpípnuť (obyč. v zápore): bolo ticho, nik (ani) necekol, nemukol, neškrkol; deti ani nečuchli, nepíplipren. pejor. gágnuťkniž. hlesnúť: bolesť vydržal bez hlesnutiapoozývať sapoohlášať sapoohlasovať sa (postupne, jeden za druhým)

3. prejaviť sa navonok istým spôsobom (o citoch, náladách, telesných pocitoch a pod.) • ohlásiť saprihlásiť sa: ozval sa v ňom otcovský citprebudiť sadať o sebe vedieť: bolesť sa znova ozvala, dala o sebe vedieť; prebudila sa túžba cestovaťukázať sa: ukázala sa potreba oddychuzjaviť saobjaviť sa: u chlapca sa zjavila, objavila pýchapoohlasovať sapoprihlasovať sapoprebúdzať sa (postupne, u viacerých)

4. p. protestovať


povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať1, osopiť sa


poznamenať 1. vysloviť poznámku • pripomenúťpodotknúť: bojazlivo čosi poznamenal, podotkol; dovolím si napokon poznamenať, pripomenúť, podotknúť, že…zmieniť saspomenúť (letmo, úchytkom poznamenať): v rozhovore sa zmienil, že z katedry odchádza; spomenúť aj isté nevýhody projektu, poznamenať čosi aj o istých nevýhodách projektuhovor. prehodiť: prehodil niečo o futbaleexpr. utrúsiť: utrúsila zlomyseľnú poznámkuozvať saohlásiť sa (vysloviť obyč. nesúhlasnú poznámku): v kúte sa ktosi ozval, ohlásilkonštatovať (poznámkou): v úvode konštatoval, že jeden člen je neprítomnýzduplikovať (poznamenať s dôrazom): ešte raz zduplikoval, že treba okamžite konaťnaraziť: obáva sa čo i len slovkom naraziť na háklivý problémpripojiť (na koniec poznamenať)

p. aj povedať

2. písomne v krátkosti, stručne zachytiť • poznačiťzaznamenaťzaznačiť: nestihla si všetko poznamenať, poznačiť; poznamenať, zaznamenať, zaznačiť si všetky detailyzapísať: zapísať si do notesa telefónne číslozaregistrovaťregistrovať: prístroj ne(za)registroval nijakú zmenu

3. zanechať stopu, znak na niečom, niekom • poznačiť: choroba ho psychicky poznamenala, poznačilazbrázdiť (zanechať za sebou stopu v podobe brázdy): tvár zbrázdená starosťamikniž. stigmatizovať: sväticu stigmatizujú Kristove rany; dielo stigmatizované dobou

4. p. označiť 1


protestovať vysloviť rozhodný nesúhlas, prejaviť odpor proti niečomu (obyč. slovne) • zaprotestovaťvysloviť protestpodať protest: protestovať, zaprotestovať proti neodôvodnenému obvineniu; vláda vyslovila protest, podala protest proti uvedenému postupuohradiť sa: proti ohováraniu sa ostro ohradilaozvať sa: rečník hovoril nepravdy, ale nik sa neozvalzodvihnúť/zdvihnúť hlas (proti niečomu, niekomu) • postaviť savzoprieť sa (dať najavo nesúhlas): neodvažuje sa postaviť rodičomnesúhlasiť (vyjadriť odlišný názor): nesúhlasiť s predloženým návrhomvetovať (protestovať vyslovením veta): vetovať návrh zákonakniž. apelovať (obracať sa s výzvou): apelovať na vrchnosť


zatelefonovať (telefonicky sa spojiť s niekým) • zavolať: zatelefonujem, zavolám ti zajtrahovor. expr. brnknúťhovor. ozvať sa: nezabudni mi brnknúť, ozvať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ozvať sa, -e, -ú, rozk. ozvi sa dok.

1. vydať zvuk, prejaviť sa zvukom, začať znieť, zaznieť: ozval sa zvon; ozval sa krik, hlas, výkrik, plač, spev; ozval sa dupot, šramot, ozvali sa výbuchy; ozvú sa kroky počuť niekoho prichádzať; ozvú sa guľomety (Kerv.) počuť streľbu; hora sa temno ozvala (Hor.) vydala ozvenu;

2. prehovoriť, povedať, ohlásiť sa, reagovať príhovorom, otázkou, odpoveďou ap.: „Tu je porada,“ ozval sa tajomník Slávik pohotove. (Karv.) „A čože ona zmýšľa!“ ozvala sa Hana rozhodným hlasom. (Kuk.); pren. Akési nové, divné veto ozvalo sa z hlbín jej duše (Vaj.) pocítila nesúhlas, zábranu.

3. prejaviť sa, ukázať, prebudiť sa, ohlásiť sa (obyč. o náladách, pocitoch, citoch): ozve sa v ňom svedomie, sebavedomie, pýcha, vzdor; I hlad sa ozve. (Ráz.); ozval sa jej materský cit (Jégé); maliarska krv sa v ňom ozvala (Zúb.) uvedomil si, že je maliar;

4. (proti komu, proti čomu) postaviť sa na odpor, zaprotestovať: Ale proti vrchnosti ktože sa ozve? (Taj.) Proti tomu sa nedalo ozvať. (Švant.)

5. dať o sebe vedieť, prihlásiť sa: No potom sa už neozvala, akoby sa za ňou ďaleká zem zavrela. (Tat.);

nedok. ozývať sa


ozývať sa, -a, -ajú nedok.

1. prejavovať sa zvukom, zaznievať, znieť: ozýva sa spev, krik, smiech, plač, ozýva sa hukot, klopot, brechot; Hora sa ozývala zbojníckou nôtou. (Mor.); kroky sa ozývajú počuť niekoho kráčať; V dvorci behala dievčina, vyspevujúc, že sa len tak ozývalo. (Taj.); pren. Za chlapcami ozývali sa nadávky (Zúb.) bolo počuť nadávať.

2. reagovať príhovorom, otázkou, odpoveďou, hovoriť, hlásiť sa rečou: Prešla sekunda. dve i viac, ale nikto sa neozýval. (Pláv.) Zohor, človek na smrť mlčanlivý, ktorý sa ozýval len po týždňoch raz. (Ondr.)

3. prejavovať sa, ukazovať sa, ohlasovať sa (obyč. o náladách, pocitoch, citoch): Začal sa v ňom znenazdania ozývať starý nepokoj. (Urb.) V našich žalúdkoch sa ozýval hlad. (Tomašč.)

4. stavať sa na odpor, protestovať: „Všetko nám berú!“ ozývali sa inde hlasy. (Urb.)

5. dávať o sebe vedieť, hlásiť sa;

dok. ozvať sa

ozvať sa dok. (uzvať sa)
1. csl ohlásiť sa, prehovoriť: Oťec sa ozval: Hibaj dnu! (Vaňovka NÁM); Búchal na bránu čaklú, tam poton sa ozvali, že do je a čo sce (Kostolné MYJ); Jedna śe uzvala zo Zalužic (Sobrance)
F. ti sa ftedi ozvi, keť sa huz uprňňe (Bošáca TRČ) - buď ticho, mlč
2. vydať zvuk, prejaviť sa zvukom: Na ťem buchot sa ozvau̯ pes (Lešť MK); Od viláhnutá má kvón své méno, aj sa ozve pri zavolání, už vie, že sa ho to tíká (Dol. Súča TRČ)
3. vsl prihovoriť sa niekomu (pri stretnutí): Paľe, prejdze kolo mňe dziuka, ňeuzve śe gu mňe (Sobrance); On sa gu mňe ňigdi ňeozve, zakaždim ja ho pozdravim! (Lipany SAB)
4. zaznieť ozvenou: A hňeť potom zaspievau̯, ľen sa tak hori ozvali (Detva ZVO)

ozvať sa dk
1. vydať zvuk, prejaviť sa zvukom: (muž) syna kygom uderil tak, že se y uderenja ozwalo (D. JASENO 1674)
2. (o osobe) slovne reagovať, ohlásiť sa: wolala sem ho, ale neozwal se mi (COB 17. st); gestli se nikdo neozwe, zachlopeg druhj raz (CA 1780); milý sa jej ozval pri zelenej brezce (ASL 18. st); ozývať sa ndk k 1: ptáki rozskosnye spévaju, po drevoch se osivaju (HPS 1752); resultant colles: pahrbkove ozyvagi se znenim (LD 18. st); k 2: gestli se zadny neozywe (!) k tomu zbozij kradenemu, tehdy rychtarz obdrzi to zbozi (ŽK 1473) prihlási sa; (Boh) dostj se ozywa, kdy slyby w Pjsme dawa (ZA 1676); tess se oziwa wisse predpowedeny swaty učitel Bernardus, rikagice (MS 1749)
F. dobrý prjtel poznan bywa, kdy se suženj ozywa (SiN 1678) v núdzi poznáš priateľa

ozwať sa ozwať sa

Zvukové nahrávky niektorých slov

čakať, ozval sa hlas attendre, dit une voix
ja, ozval sa major moi, dit le major
keď sa ozval sudca lorsque le juge dit
odpovedať môžeme, ozval sa nous pouvons répondre, dit
päť a šesť, ozvali cinq et le six, dirent
sa ozval šum súhlasu murmure d'approbation se
z dediny ozval umieráčik du village un glas

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu