Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

párať -a nedok.

1. rozdeľovať zošité časti látky al. rozpletať pletenie: p. košeľu; p. sveter

2. otvárať niečím ostrým, rozrezávať: p. žabe brucho nožíkom;

pren. bolesť ho priam p-la

3. odtrhávať (perie) z kostrniek, driapať: p. perie

expr.: vreští, kričí, akoby ho p-l veľmi; hrom do teba p-l, sto striel do teba p-lo! zahrešenia

// párať sa oddeľovať sa na šve: nohavice sa mu p-jú

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
párať ‑a ‑ajú nedok.; párať sa

párať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (čo; čo (z čoho); ø) ▶ prestrihovaním al. trhaním nite oddeľovať niečo zošité, prišité; prerušovať a odstraňovať stehy na niečom: p. košeľu, sukňu, zips na rifliach; p. zo šiat rukávy; niekedy viac pára, ako šije; párala a nanovo vyšívala monogram; nepáram gombíky z kabáta, keď ho dávam do čistiarne
2. (čo; čo (z čoho)) ▶ postupným rozpletaním očiek získavať z pletenej veci spradené vlákno: p. starý pletený šál, pletené rukavice; párala vlnu zo svojho svetra; V októbri sa dni krátia tak nenápadne a potichu, ako keď riadok po riadku páraš zle upletený sveter. [Pd 1994]
3. (čo; ø) ▶ (prv) odtrhávať obyč. husie al. kačacie perie z kostrniek na získanie náplne do perín a vankúšov; syn. driapať: p. perie do perín; babka učila deti p. perie; pri páraní sa všeličo pospomínalo; neos. v zime sa po domoch páralo a priadlo do neskorého večera
4. expr. (čo, koho) ▶ niečím ostrým, špicatým, zahroteným a pod. robiť rez a tak porušovať celistvosť niečoho: p. vrecia; poranený diviak zúrivo páral klami kôru na stromoch; On nožom páral obrazy, ničil tváre namaľované na nich. [P. Krištúfek]; pren. Bolesť ho párala na kusy. [J. Červenák]; pren. očami ma páral [L. Ťažký] intenzívne, prenikavo na mňa hľadel; pren. Čiernu oblohu párali žeravé blesky, hromy rachotili ako pri konci sveta. [J. Balco]
fraz. expr. kričí/vreští, akoby ho párali kričí veľmi hlasno a prenikavo; expr. hrom do teba páral! al. sto striel do teba páralo! al. bodaj ťa tisíc hrmených páralo! al. tisíc okovaných ti do duše páralo! zahrešenia, zakliatia vyjadrujúce zlosť, hnev voči niekomu; niečo mu pára uši niečo pôsobí rušivo na uši, na vnímanie
parem. vo dne šije, v noci pára o zle zorganizovanej, zbytočnej práci


párať sa -ra sa -rajú sa (ne)páraj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok. 1. ▶ (o niečom zošitom) uvoľňovať sa vo švoch, švíkoch: pára sa mi zips na bunde; rukáv pod pazuchou sa trochu pára; aby sa zahnutý spodok nohavíc nepáral, treba ho prešiť dvakrát; pren. expr. pre bezdetnosť sa tu páry nepárajú, dvojice nerozdvojujú [RAK 2005]
2. ▶ (o stehoch) nebyť pevný, rozrušovať sa: na niekoľkých miestach sa stehy párajú; štepovanie na rukáve sa trošku pára; na teniske sa pára šev
3. ▶ (o očkách na pletenom výrobku) postupne a neželane sa uvoľňovať, rozpletať sa a tým pleteninu znehodnocovať: sveter sa pára; aby sa pletenina nepárala, treba okraj obšiť; vlnené rukavice sa na koncoch prstov párajú; Ponožky sa po týždni párali. [M. Hvorecký]
4. obyč. v zápore slang. (s čím) ▶ venovať sa dôkladne niečomu, zaoberať sa detailne niečím, babrať sa, piplať sa: nebudem sa s tým príliš p.; s výchovou syna sa veľmi nepárali; s plánovaním akcie sa vôbec nepáral; kapela sa s ozvučením nijako nepárala
5. iba v zápore slang. (s kým, s čím) ▶ nebrať ohľad na niekoho a správať sa k nemu tvrdo, neľútostne, bezohľadne: s nikým sa nepáral; tréner si vždy urobí poriadok a s okolím sa nepára; Nikto sa tam so mnou nepáral, takže som chodievala domov aj s plačom. [HN 2006]
6. slang. (do čoho) ▶ aktívne do niečoho zasahovať, obyč. rečami, pripomienkami, radami a pod., a vnucovať pritom svoj názor, starať sa, starieť sa: p. sa lekárom do roboty; keby sme sa začali p. do vášho oblečenia; prečo sa párate do občianskych záležitostí?

párať 1. odtrhávať perie z kostrniek • driapať: cez zimné večery párali, driapali perie

2. p. rezať 2, 3


rezať 1. ostrým nástrojom rozdeľovať na časti • krájaťrozrezávaťrozkrajovať: rezal, krájal syr; rozrezávala rožky na poloviceodrezávaťodkrajovaťukrajovať (kúsok z niečoho): odrezávala plátky slaninykrúžľať (krájať na kolieska): krúžľať zeleninuhovor. expr. fakliť: nedbalo faklil salámuexpr.: pidlikaťpidlikovaťpihlikaťpižlikaťmidlikovaťrezikaťrezíkať (zle al. pomaly): pidlikal, rezíkal drevo nožíkom

2. vnikať do povrchu • zarezávať sazarývať sa: opasok ju reže v páse; povraz sa mu zarýva do koževrezávať savrývať sa (do niečoho) • párať: ostne im párali kožu

3. hovor. nepríjemne pôsobiť na zmysly • dráždiť: svetlo reže, dráždi očihovor. párať: páralo ju v ušiach, v hrdleexpr. zarezávať sa: hluk sa zarezával do uší

4. p. biť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

párať, -a, -ajú, párajúci nedok.

1. (čo i bezpredn.) prestrihovaním nite oddeľovať niečo zošité na pôvodné čiastky, trhať stehy al. rozpletať pletenie: p. sukňu, šaty, sveter; vo dne šije, v noci pára (úsl.) o zbytočnej al. zle organizovanej práci;

2. (čo, koho; do čoho, do koho; zried. i cez čo) otvárať ostrým predmetom, rozrezávať, rezať, pitvať, trhať: šabľou budem bruchá párať (Jes.); (Diviaci) párajú im do kože ostrými klami. (Ondr.); páralo ju v ušiach (Čaj.); V hrdle ma čosi škrtilo a páralo, sťa by som bol prehltol kosti. (Fig.) Celé telo sa šklbe, sťa by párali cezeň elektrické údery. (Kuk.); pren. bás. konvoj páral mora hladiny (Rúf.); Bôľ jej páral dušu i srdce (Gab.) sužoval, trápil ju.

Môžeš mu aj remence párať z chrbta (Taj.) môžeš s ním robiť hocičo; expr. vreští, kričí akoby ho, ju páral(-i) veľmi; hrom ťa (do teba) páral, hrom ti dušu páral, sto striel (hromov) do teba (do tvojej duše) páralo, hrom aby mu črevá páral kliatby;

3. kraj. (čo) rozbíjať, rozsekávať na menšie kúsky: p. štiepy na latky; Hrom sviežu haluzinu pára. (Sládk.)

4. odtrhávať perie z kostrniek, driapať: p. perie

|| párať sa

1. (o niečom zošitom) uvoľňovať sa na švíku: kabát sa mu pára, topánka sa mu pára;

2. (čím, v čom, do čoho; pren. i do koho) násilne sa predierať, prenikať niečím: vrčanie páralo sa povetrím (Ondr.)

expr. sto striel (hrmených ap.) sa do vás, do teba (vám, ti do duše, v duši, do matere) páralo kliatby

párať párať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu