pásť, pasie, pasú, pásol nedok.
1. (čo) dozerať na statok al. hydinu na paši: p. ovce, kravy, husi; pasenie dobytka, oviec; Ja pán, ty pán, a kto bude svine pásť? (prísl.) ironicky vyjadruje záporný vzťah ľudí k tzv. podradným prácam
● hovor. Či som ja s tebou husi pásol?, s tebou som husi nepásol nie sme si rovní; expr. p. (si) brucho dobre jesť; expr. p. oči (na kom, na čom) obdivovať niekoho, niečo, so záľubou sa dívať na niekoho, na niečo; hovor. žart. ísť k Abrahámovi (pánbožkovi) morčence (húsky) pásť umrieť;
2. (za kým, za čím, po kom, po čom) striehnuť na niekoho, na niečo: Vidí, že ona už pasie za každým slovom od neho. (Kuk.) Imro pasie vraj po Zuzke. (Ráz.) Žandári jednostaj po nás pasú. (Pláv.);
opak. pásať i pásavať, -a, -ajú;
dok. k 1 napásť
|| pásť sa
1. (o zvieratách) živiť sa na paši obhrýzaním čerstvej trávy, ďateliny, listov a pod.: husi, sliepky, morky, ovce, kozy, kravy, kone sa pasú; pren. muchy sa pasú na cukre, na mäse lezú po potravinách a olizujú ich
● hovor. expr. môže sa ísť pásť (o človeku) je bez prostriedkov, v biede;
2. expr. (na čom) so záľubou pozorovať; kochať sa: Rada sa pasie na jeho mukách. (Kuk.) Balsazár sa lakotne pasie na tejto situácii. (Fig.) Pásol sa pohľadom na ich netrpezlivosti. (Zúb.);
opak. pásať sa i pásavať sa;
dok. napásť sa