pík píku pl. N píky m. ⟨angl. ‹ fr.⟩ odb. ▶ časť krivky na grafe nad základňou aj pod ňou; vrchol tejto krivky, najvyššia hodnota fyzikálnej veličiny v priebehu meniacej sa kvality: teplotný p.; p. s číselnými hodnotami; zaznamenať píky absorpcie vodnej pary
pík -u m. ‹a› fyz. ostré maximum (špička) na krivke znázorňujúce závislosť dvoch veličín
(jedna) pika; (bez) piky; (k) pike; (vidím) piku; (hej) pika!; (o) pike; (s) pikou;
(štyri) piky; (bez) pík; (k) pikám; (vidím) piky; (hej) piky!; (o) pikách; (s) pikami;