písať, -še, -šu, rozk. píš nedok.
1. pomocou pera, ceruzy al. stroja zachytávať, zaznamenávať zvuky reči písmom, písmenami: pekne, krasopisne p., p. ozdobným, tlačeným, paličkovým písmom, p. slovo s veľkým, s malým začiatočným písmenom; p. latinkou, švabachom, azbukou; p. perom, ceruzou; p. strojom, na stroji; p. na papier, na blanu; Nevedela ani čítať, ani písať. (Taj.); pren. písaný vlastnou krvou hlboko prežitý, vybojovaný
● kniž. písal sa rok 1848 bolo to v roku 1848;
2. (čo) písmom zaznamenávať ústne prejavy, písmom vyjadrovať myšlienky: p. list, úlohu, p. zápisnicu, p. článok do novín;
3. hovor (čo i bezpredm.) literárne tvoriť: p. básne, verše, romány, poviedky;
4. (čo, o čom i bezpredm.) podávať písomnú zprávu: p. domov, prestal p., brat mu (to) písal; Noviny píšu o volebnom práve. (Taj.);
opak. písavať, -a, -ajú;
dok. napísať
|| písať sa hovor. zastar. volať sa, menovať sa (priezviskom): píše sa Kačanová
|| písať si byť v písomnom styku, korešpondovať: denne si p. (listy);
opak. písavať si