pahreba -y -rieb ž. hŕbka žeravých uhlíkov a popola na ohnisku: piecť zemiaky v p-e
pahreba -by -rieb ž. ▶ zvyšky dohárajúceho kuriva v ohnisku, ktoré už nehoria plameňom, žeravé uhlíky a popol: žeravá, tlejúca, dymiaca, vyhasnutá p.; rozdúchavať, udržiavať pahrebu; kutáčom rozhrabať, uhasiť pahrebu; zemiaky pečené v pahrebe; zohriať si ruky nad pahrebou; pochutnával si na rybách, ktoré pán nevyhrabal z pahreby [L. Ťažký]; pren. A tým som, hoci negatívnym spôsobom, aspoň trochu roznietil hasnúcu pahrebu ich záujmu. [J. Lenčo] ▷ pahriebka -ky -bok ž. zdrob. expr.: Zvyčajne nosievala do vrchov kabáč alebo dajaký iný chlebík, čo upiekli so starou materou doma na pahriebke [...]. [A. Habovštiak]
pahreba, -y, -rieb ž. (nár. i pahraba, -y ž. i pahreb, -u m.) hŕba žeravého popola: Chlapci piekli v pahrebe zemiaky. (Hor.) Nebolo to ani ohnisko; obyčajná pahreba. (Kuk.); pren. Rozkutral pahreb svojho vnútra. (Urb.)