Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj

pakovať nedok. hovor. zastaráv. baliť: p. si veci do kufra

// pakovať sa

1. hovor. zastaráv. baliť sa

2. i pakovať expr. odchádzať: p-j (sa) mi z očí; p-j (von)! p-š! okríknutie (psa)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pakovať ‑uje ‑ujú nedok.; pakovať sa

pakovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kujúci -kovaný -kovanie nedok. hovor.


pakovať sa -kuje sa -kujú sa -kuj sa! -koval sa -kujúc sa -kujúci sa -kovanie sa nedok. hovor.

pakovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kujúci -kovaný -kovanie nedok.nem.1. hovor. (čo (kam)) ▶ rýchlo dávať, ukladať veci do tašky, do úschovných obalov; skladať, spratúvať niečo pred odchodom, baliť: p. veci do športovej tašky, do kufra; p. si výstroj; pakuje si knižky a všetky školské potreby do kapsy; pakujeme si veci z auta; pakovali sme si svoje rárohy a opúšťali náš brloh; Okolo obeda sa strhla prietrž mračien, ktorá stráne areálu premenila na valiace sa potoky blata. Pakovali sa stánky [...]. [Sme 1997] boli vypratávané, skladané, balené
2. hovor. (čo) ▶ napĺňať vecami tašky, kufre, batohy, rýchlo chystať batožinu pred cestou, baliť: pakuje ruksačiky; Povedal mi, že pakuje kufre a pôjde na chvíľu do Talianska. [D. Dán]i fraz.; Večer zasa pakoval tašky, vyberal a vkladal veci, no ráno ho opäť našla pri sebe. [P. Glocko]
3. inform. profes. (čo) ▶ zmenšovať objem dát súborov pri zachovaní ich pôvodného obsahu obyč. na účely prenosu dát, archivovanie a pod., komprimovať: zariadenia odstraňovania šumu najprv nelineárne pakujú dátové balíky; program vám umožňuje p. súbory do formátu ZIP
fraz. hovor. al. publ. pakovať kufre/pinkle predčasne odchádzať, končiť niekde (obyč. v súťaži), nepostupovať; pakovať si vrecká/vačky obohacovať sa, často nezákonne, podvodne
dok.spakovať


pakovať sa -kuje sa -kujú sa -kuj sa! -koval sa -kujúc sa -kujúci sa -kovanie sa nedok.nem.1. hovor. expr. (ø; kam; odkiaľ) ▶ urýchlene ísť, odchádzať, ponáhľať sa preč, brať sa; syn. mazať, padať, pratať sa: p. sa domov; pakuj sa odtiaľto!; pakujte sa preč; už aj sa pakovala; radšej sa pakovali kade ľahšie; Ak neprídeš na ubytovňu na svojich, ráno sa pakuješ! [L. Ťažký]; Keby sa našiel niekto, kto by vedel na týchto slovenských dupkáčikov poriadne zadupať, ozlomkrk by sa pakovali, kam patria. [V. Mikula]; Už sa aj pakujte do roboty! [DF 2000]
2. hovor. zried. ▶ rýchlo si pripravovať batožinu pred cestou, baliť sa: deviateho sa pakujem, letím a desiateho volím
3. hovor. pejor. (na čom; ø) ▶ nečestným spôsobom bohatnúť, získavať, nadobúdať peniaze, väčší majetok, obohacovať sa: p. sa bez hanby na našom zdravotníctve; ľudia pri moci sa pakujú; len sa pakuje a veselo okráda; firmy sa napakovali a pakujú sa ďalej; trhol, čo mohol, teraz sa pakuje
fraz. pakuj sa mi z očí! odíď!
dok. k 1, 2spakovať sa

pakovať nedok. ‹n < hol› hovor. zastaráv.

1. (čo; ~) baliť; pren. chystať sa na odchod

2. (koho, čo) hnať, odháňať, zaháňať;

pakovať sa nedok. expr. ísť preč, pratať sa, tiahnuť

baliť 1. dávať do obalu; chystať (si) batožinu na cestu • hovor. zastaráv. pakovať: baliť (si), pakovať veci, kufrezabaľovaťzakrúcať (dávať do obalu): ovocie balí, zabaľuje do vrecák

2. p. babušiť


bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačiaexpr. bežkať: dievčatko bežká oprotiexpr.: hnať sauháňaťupaľovaťupínaťtrieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za namiexpr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcomcválať: kone cválajú opretekykniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jacháexpr.: letieťpáliťprášiťfrčaťfičaťfŕľaťfrndžaťfrngaťrafaťhafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesťexpr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami?hovor. expr.: mastiťmazaťšvihaťšibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalejslang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasahovor. expr.: sypať sapadať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte!hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto!kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú?kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľaťuvíjaťtrtúľaťtrtúliťfrňať

p. aj ponáhľať sa

2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2


brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sazberať saodchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoroodoberať saodberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánokísť (preč) • expr.: pakovať sapratať sasypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

p. aj ísť 1

2. začínať nejakú činnosť • dávať sapriberať sapúšťať sachystať sapripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestuzberať sahovor.: hotoviť sahotovať savyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vodehovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtujechytať sahovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvomať sobášuzatvárať/uzavierať sobášsobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltárkniž. vstupovať do stavu manželského


ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sapobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostolazobrať savziať sa (preč): urazený sa zobral prečzried. ubrať sahovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranounár.: tajsťtaísť: zabavili sa a tašli domovvzdialiť sahovor.: odskočiť (si)odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviskaodpojiť saodlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojiliodstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od oblokaodpochodovaťhovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnostiodtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dedinyhovor. expr. odvandrovaťexpr.: vypratať saodpratať saodkapaťodtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahloodsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábavaexpr.: spakovať sapakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnocifraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolotrocha pejor.: odtrepať saodtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?ujsťutiecť (tajne odísť): ujsť z domuexpr.: zdúchnuťzdupkaťfraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sastratiť sazried. odtratiť sazmiznúťhovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzkyexpr.: odkradnúť savykradnúť saukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuťvyšmyknúť saexpr. uvrznúťexpr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izbyexpr.: odplaziť saodliezťodplúžiť saodplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sautiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samotyhovor. expr.: odprášiťodpáliťodtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčaťodfrknúťodfučaťodfrnknúťodfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdilodfáraťzastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusaťodcválaťodgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčaťodrapčaťodhrkotaťodhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčalexpr. odvliecť sahovor. expr.: odterigať saoddrgáňať saodredikať saodrepetiť saodteperiť saodťarbať saodplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domovexpr.: odknísať saodkolísať savyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať saodkľuckať saodkrivkaťvykrivkaťodkyvkať savykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkaťodcapkaťodťapkaťodťupkaťoddrobčiťodbadkaťodhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať saodšúchať saodšmochtať saodšmotkať saodšmatlať saodčaptať saodtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackaťodskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzaťpoodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1


pakovať p. baliť 1


pakovať sa 1. p. brať sa 1 2. p. bežať 1, odísť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pakovať, -uje, -ujú nedok. (nem.) hovor. zastar. (čo i bezpredm.) baliť: Pakujú si veci, že odídu. (Tim.)

|| pakovať sa, zried. i pakovať

1. baliť sa;

2. expr. odchádzať, utekať: Pakuj sa! choď preč, ber sa! Pakuj domov! (Kuk.) choď domov! Pakujte sa mi z očí! (Jégé) straťte sa! Pakuj! Pakuješ! povel pri odháňaní psa.

pakovať nedok.
1. csl baliť, zabaľovať: Misíme uš pakuvať, abi náz mašina ňenahala (Dol. Lehota DK); Parťieku na predaj zme pakuvaľi do havana papieru (Prievidza); Ti maheš uš pakovač do kufra (Kameňany REV); Kedi to buďeš pakuvat? (Bošáca TRČ); Nemám čas, mosím chu̯apcovi pakovat kufr (Jablonové MAL); Von ih (úle) pakoval a odvez do Košic (Rozhanovce KOŠ)
2. strsl, zsl expr. odchádzať, utekať, ísť preč, pratať sa: Tie koňe už aj pakuvali fšetki preč (Lipt. Mara LM); Pakuj mi z očú! (St. Hory BB); Pakuj už domó zdochínač! (Krokava RS); Pakuj ottel! (Kubrica TRČ); Ked ho vihnali, tak pakuvav, že sa ani neobzrev (Šípkové PIE); Pakuješ domo, ale hnet! (Čaníkovce MOD)
3. mlyn. utesňovať škáry medzi doskami člna lodného mlyna: pakuvať (Hlohovec)


pakovať sa nedok.
1. csl baliť sa, baliť si veci: Iďem domou, mám sa ešťe pakuvať, zajtrá cestujem (Košťany n. Tur. MAR); Uš sa pakuje na cestu do inej obci (Hliník n. Hron. NB); Večer sa ponáhlaj, budeš sa pakovat (St. Hory BB); Uš se pakujte, bo pajdemo domó (Kameňany REV); Us_sa aj začala pakuvat, že ide preč (Šurany NZ); Hrube mi bolo lúto, kec ca pakuval preč (Kubrica TRČ); Pakuje si vjeci do kufra (Brodské SKA); Pakuje śe do drahi (Dl. Lúka BAR)
2. csl expr. ísť preč, pratať sa: Pakuj sa von, kím ťi rúče vravím! (Dol. Lehota DK); Pakuj sa z môjho domu! (Hliník n. Hron. NB); Zeber si pakšamenti a pakuj sa mi z oči! (Zborov n. Bystr. KNM); Pakuj sa z domu, ti cudar jeden! (Turá Lúka MYJ); Ket nesceš poslúchat, tak sa pakuj, otkádz došél! (Skalica); Pakuj śe mi stadzi! (Letanovce SNV); Uš śe pakuj stadzi! (Vranov); Sinu muj, ber to a takoj śe pakuj do chiži! (Sobrance)

pakovať ndk nem čo do čoho niečo do niečoho baliť: Zydom od zachuwanya a pakuwanya kozy ((NITRA) 1748); swe haraburdy do wrec pakowali (MKH 1799);
x. pren Gabor užitky ale do sweho wacsku pakowal (PUKANEC 1771)

pakowať pakowať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu