pamäťovka -ky -viek ž. inform. profes. ▶ pamäťové médium kapacitne rozširujúce pamäť2 mobilných zariadení, tabletov, mobilov, smartfónov, digitálnych fotoaparátov a pod., pamäťová karta: p. s kapacitou 32 GB; typy pamäťoviek; podpora pamäťoviek; kopírovať fotky, informácie z pamäťovky; súčasťou predajného balenia je aj p.
pamäťovo1 prísl. ▶ z hľadiska procesu zapamätávania si; so zreteľom na pamäť1, pamäťové schopnosti jedinca; prostredníctvom pamäti1: p. reproduktívna metóda učenia; p. fixovať melódiu; žiak ovláda učebnú látku p., ale nerozumie jej; dieťa je duševne zdravé, intelektovo i p. na úrovni priemeru; pren. táto práca je dobrým podnetom pre p. nezaťažených výskumníkov z hľadiska pamäti ako sprostredkovaného poznania minulosti
pamäťovo2 prísl. inform. ▶ príznačne pre využívanie pamäte2, pamäťových médií; z hľadiska kapacity pamäte2; prostredníctvom pamäte2: p. náročné aplikácie, operácie; p. efektívny, úspornejší program; p. chránený operačný systém
pamäťový1 -vá -vé príd. 1. ▶ súvisiaci s pamäťou1, schopnosťou uchovávať a vybavovať si prežité vnemy, informácie; súvisiaci s využívaním pamäti1, so zapamätávaním; zameraný na preverenie pamäti1: poznávacie a pamäťové schopnosti jedinca; porucha pamäťových funkcií; robiť p. tréning; obstáť v pamäťových testoch; zmeniť pasívne prijímanie informácií založené na pamäťovom učení, memorovaní; Priznávam, že jeho pamäťové danosti nás fascinovali a súčasne sme mu závideli, najmä pred skúškami. [SP 2012] ▷ psych. pamäťový engram, pamäťová stopa trvalá stopa uložená v pamäťových štruktúrach mozgu, vyvolaná vonkajším podnetom
2. zried. ▶ súvisiaci s kultúrnou a historickou pamäťou1, s ochranou a zachovávaním duchovného kultúrneho dedičstva minulosti: pamäťové inštitúcie archívy, knižnice, múzeá, domy remesiel, rodné domy významných osobností a iné
3. tech. ▶ (o materiáli) majúci tvarovú pamäť1, vlastnosť vrátiť sa do pôvodného tvaru po ukončení pôsobenia istého vonkajšieho podnetu, napr. tlaku, teploty a pod.: pamäťové zliatiny; pamäťová pena je zložka matracov na spanie
pamäťový2 -vá -vé príd. inform. 1. ▶ vzťahujúci sa na pamäť2 a ostatné zariadenia určené na ukladanie a uchovávanie dátových informácií; predstavujúci pamäť2 al. podobné zariadenie; vybavený pamäťou2, pamäťami2: p. modul, nosič; p. kľúč; pamäťové médiá; pamäťová karta mobilu, fotoaparátu; kremíkové pamäťové čipy; tlač dokumentov z pamäťovej jednotky
2. ▶ týkajúci sa kapacitných, rozsahových parametrov vzhľadom na technické možnosti úschovného média, pamäte2: p. rozsah; pamäťová náročnosť obrázkov, sťahovaných fotografií; pamäťová kapacita kamery
pamäť1 -ti ž. 1. i odb. ▶ schopnosť a proces uchovávania a vybavovania informácií v mozgu človeka súvisiaci s myslením, pozornosťou a (aj u zvierat) s učením: dlhodobá p. dlhodobé uchovávanie obyč. väčšieho množstva informácií; krátkodobá (pracovná) p. krátkodobé uchovanie informácií; vizuálna p.; detská, starecká p; mať dobrú p. ↗ i fraz.; mať slabú, horšiu pamäť; dočasná strata, oslabenie pamäti; úplná strata pamäti; vytesniť niečo z pamäti (obyč. po ťažkej stresovej situácii) zabudnúť, nepamätať si; cvičiť si p.; mať mierne výpadky pamäti ↗ i fraz.; pátrať v pamäti; vybaviť si v pamäti; zachovala si v pamäti obraz starého otca, ako kráča hore dedinou; deti s dobrou sluchovou pamäťou vedia naspamäť aj celý článok; začína mať problémy s pamäťou horšie si pamätá □ mať pamäť na niečo (byť schopný) dobre si niečo pamätať, napr. mená, čísla, tváre, dátumy; niečo niekomu ostalo v pamäti al. niekto niekomu ostal v pamäti niekto si niečo dobre zapamätal, niekto si zachoval spomienku na niečo al. na niekoho
2. i odb. ▶ biologicky zakódovaná schopnosť živých organizmov, živej hmoty uchovávať informáciu: dedičná p. bunky; genetická p. štruktúrna druhová schopnosť zabezpečiť stálosť biologických foriem a funkcií; vytvárať si, cvičiť svalovú p.
3. (i o kom, o čom) ▶ obraz, predstava o minulom zážitku al. o nejakej osobe: p. o osobnostiach našej kultúry; p. o krivdách, ktoré znášalo civilné obyvateľstvo; Môžeme povedať, že pamäť o vojne sa stala súčasťou jeho svetonázoru. [Rb 1984] □ na večnú pamäť navždy
4. trochu kniž. ▶ pestovanie a odovzdávanie kultúrnej a historickej minulosti: kolektívna, historická p.; p. národa, mesta; podujatím sa meno a tvorba umelca uchováva v pamäti mladej generácie □ Ústav pamäti národa dokumentačná, archívna a vedecko-výskumná verejnoprávna inštitúcia, ktorá zhromažďuje a spracováva všetky druhy informácií vzťahujúce sa na dobu neslobody v rokoch 1939 až 1989 a sprístupňuje dokumenty po bývalých bezpečnostných zložkách štátu, skr. ÚPN
5. trochu kniž. ▶ súhrn minulých udalostí v časovom slede viažucich sa k niečomu, na istý celok al. miesto, dejiny; syn. história, minulosť: prirodzená p. Zeme; vidieť do pamäti prírody; ostať v pamäti hôr; Používali ich [mince] všetci naši predkovia, ich predkovia a všetci, kam až siaha pamäť našich písomných záznamov. [S. Vlček]
6. tech. tvarová pamäť ▶ (napr. istých kovových zliatin, polymérov, lôžkovinovej peny) vlastnosť niektorých (tzv. inteligentných) materiálov opätovne nadobudnúť po ohnutí, stlačení, ohriatí a pod. svoj pôvodný tvar
◘ fraz. mať pamäť ako slon mať vynikajúcu pamäť; kniž. ak ma pamäť neklame ak sa nemýlim a dobre si pamätám; [asi] má výpadky pamäti (hodnotenie z pohľadu inej osoby) predstiera, že si niečo nepamätá; blahej/slávnej pamäti vyjadrenie pozitívneho postoja hovoriaceho voči osobe, štátu, udalosti, javu s dobrou, priaznivou povesťou, získanou za života al. počas existencie, ktorý sa uchováva vo vedomí ľudí; byť pri pamäti napriek vyššiemu veku si dobre pamätať; deravá pamäť slabšia, vynechávajúca; držať v pamäti pamätať si; [ísť, kráčať, orientovať sa, robiť niečo] po pamäti iba na základe predchádzajúcej skúsenosti, zvyku a obyč. bez možnosti vidieť; loviť v pamäti s námahou sa rozpomínať na niečo, na niekoho; mať dobrú pamäť a) pamätať si veľa vecí b) pripomínať si, nezabúdať na niektoré udalosti; mať krátku pamäť nepamätať si niečo (často aj zámerne si nechcieť na niečo spomenúť); mať na pamäti nezabúdať, pripomínať si, uvedomovať si; mať v čerstvej/živej pamäti veľmi dobre si pamätať; iron. kniž. neblahej pamäti vyjadrenie negatívneho postoja hovoriaceho voči osobe, štátu, udalosti, javu so zlou, nepriaznivou povesťou (vzhľadom na nežiaduce následky ich existencie, konania), ktorý sa uchováva vo vedomí ľudí; osviežiť niekomu pamäť pripomenúť niekomu niečo (často v situácii, keď nechce o danej veci hovoriť); osviežiť si pamäť pripomenúť si niekoho, niečo prezeraním fotografií, čítaním a pod.; vryť si niečo do pamäti al. niečo sa vrylo do pamäti veľmi presne si niečo zapamätať; vštepiť si do pamäti zapamätať si; vypadlo mu to z pamäti zabudol na niečo
pamäť2 -te pl. N -te G -tí ž. inform. ▶ pamäťová jednotka spracúvajúca dáta al. pamäťové médium na ukladanie dátových informácií; kapacita pamäťovej jednotky v bajtoch: systémová, vnútorná, operačná p.; interná, externá p.; voľná p. disku; vyrovnávacia p. slúžiaca na uchovanie medzivýsledkov dovtedy, kým zariadenie al. program, ktorý má tieto dáta spracovať, nie je pripravený ich prijať; p. telefónu; procesor pracuje s viacerými pamäťami; zobrazenie záznamov pamäte na SIM; rýchlosť prenosu informácií medzi jadrom a pamäťami