patina [-t-] -y ž.
1. sivozelený povlak na medených predmetoch, medenka
2. jemný povlak dodávajúci niečomu starobylý ráz: p. na soche, na obraze;
pren. dýchať p-ou vekov
pätina -y -tín ž. čísl. zlom. 5. časť celku, 1/5: p. účastníkov odišla
pätina -ny pätín čísl. zlomková substantívna ▶ časť celku vzniknutá jeho rozdelením na päť rovnakých častí, piata časť celku, mat. jeden lomené päť, 1/5: na schôdzu prišla iba p. ľudí; príjmy z cestovného ruchu medziročne klesli, stúpli o pätinu; dusičnany z poľnohospodárstva boli zistené v pätine testovaných vzoriek vody; po prírodných katastrofách opustila ostrov až p. obyvateľstva; Skončil som už na strane 234, čiže ani nie v prvej pätine hrubizného diela. [M. Hvorecký] ▷ pätinka -ky -niek ž. zdrob. expr.: výhodné financovanie kúpy auta na pätinky; nemáš ani pätinku takej zodpovednosti ako on!
patina [-t-] -ny -tín ž. ⟨tal.⟩ 1. iba sg. ▶ prirodzený zelenkastý al. sivozelený povlak tvoriaci sa na medených a bronzových predmetoch dlhodobo vystavených vplyvom ovzdušia, vlhkosti, zásaditý uhličitan meďnatý, medenka: nešetrne odstrániť starú patinu; p. tvorila prirodzenú ochranu sochy; meď sa po zvetraní pokryje patinou 2. iba sg. ▶ zmeny na povrchu objektov svedčiace o ich veku a opotrebovaní pri používaní: lavička s patinou; kožené topánky získali nenapodobniteľnú patinu; obrázok má hnedú patinu; dobové fotografie si zachovali historickú patinu; kovový šperk nosením zájde a dostane vlastnú nezameniteľnú patinu; Nábytok a bar je štýlový a má dostatočnú patinu. [InZ 1999] 3. i umen. ▶ povlak na umeleckých bronzových a medených predmetoch umelo vytvorený chemickými prostriedkami; takýto prostriedok: vkusne vytvorená p.; ponúkame zlaté fólie, patiny; schránka je povrchovo upravená čiernou matnou farbou a medenou patinou; odstraňovanie premalieb a patín 4. ▶ vonkajší vzhľad predmetu al. materiálu, ktorému sa umelo dodáva zdanie starobylosti: dlažba s retro patinou; rustikálny nábytok vyhotovený v rôznych patinách; Celý interiér svojou umelou patinou pripomína klasickú pražskú reštauráciu. [InZ 2000] 5. iba sg. trochu expr. ▶ čo nesie znaky, stopy minulosti, dávnejších čias: p. čias, desaťročí; zašlá p. noblesy; humorná p. starých prísloví; Jeho zážitky majú cennú patinu tých rokov a hovoria nám o niečom už takmer zabudnutom. [L. Ťažký] ▷ patinka -ky ž. zdrob. k 1 expr.: mince podľa veku môžu mať patinku; na výfuku sa robí malá p.
patinka ↗ patina
patina -y ž. ‹t›
1. tech. prirodzený zelenkavý povlak medených a bronzových predmetov vzniknutý pôsobením atmosféry, zásaditý uhličitan meďnatý, medenka
2. výtv. zmena štruktúry a charakteru povrchu umeleckého diela vplyvom prostredia, korózie kovov, lakov, kameňa a pod., pôsobiaca dojmom starobylosti;
patinový príd.;
patinovo prísl.
patina sivozelený povlak na medených predmetoch • medenka
patina [vysl. -ty-], -y ž.
1. zelený povlak na starých medených predmetoch, medenka;
2. jemný povlak, povrchová vrstva zakrývajúca niečo: Tvár bola bezvýrazná, zastretá matnou patinou. (Hor.);
pren. viditeľný znak, stopa, ráz niečoho: p. staroby; p. dávnej stariny (Jes.); p. tradičných zvykov a predsudkov (Mráz); Meno je meno, na ňom leží patina drievnosti. (Vaj.)
pätina, -y, -tín ž. piata časť z celku: p. produkcie, p. dôchodku
(jedna) patina; (bez) patiny; (k) patine; (vidím) patinu; (hej) patina!; (o) patine; (s) patinou;
(dve) patiny; (bez) patín; (k) patinám; (vidím) patiny; (hej) patiny!; (o) patinách; (s) patinami;
(jedna) pätina; (bez) pätiny; (k) pätine; (vidím) pätinu; (hej) pätina!; (o) pätine; (s) pätinou;
(tri) pätiny; (bez) pätín; (k) pätinám; (vidím) pätiny; (hej) pätiny!; (o) pätinách; (s) pätinami;