patričný príd. kniž. príslušný (význ. 2, 3), náležitý, primeraný, vhodný, zodpovedajúci: venovať niečomu p-ú pozornosť, preukázať niekomu p-ú úctu; hľadať si p-é spisy;
patrične prísl.: p. sa správať
náležitý taký, aký má byť z hľadiska potrieb al. vhodnosti • primeraný • vhodný: za prácu dostáva náležitú, primeranú odmenu; ťažko volili primerané, vhodné slová • príslušný • potrebný: hosťa privítali s príslušnou, potrebnou zdvorilosťou; Máš na tú prácu náležité, potrebné vzdelanie? • správny • riadny • trocha zastar. príhodný • kniž. patričný: pri záchrane ranených použili náležitý, správny, riadny, patričný postup; starejší predniesol príhodný vinš • zodpovedajúci • adekvátny • svoj: prekladateľ musí hľadať zodpovedajúce, adekvátne výrazy; dať aktovku na svoje miesto
patričný p. náležitý
primeraný majúci takú mieru, ktorá práve zodpovedá, vyhovuje istým okolnostiam, požiadavkám, podmienkam, kritériám a pod. (op. neprimeraný) • náležitý • vhodný • príhodný: našiel primeraný, náležitý, vhodný spôsob; vekovo primeraný, vhodný partner; primerané, príhodné miesto • zodpovedajúci • príslušný • kniž. patričný • adekvátny: prejaviť zodpovedajúcu, príslušnú, patričnú úctu; veku primerané, zodpovedajúce schopnosti; adekvátne vedomosti • dôstojný (primeraný v pomere k niekomu, niečomu; op. nedôstojný): nemať dôstojné podmienky na život • zastar. prístojný (Tajovský); dobrý (op. zlý) • slušný • hovor. akurátny: dobrá, slušná, akurátna strava • dosiahnuteľný (neprekračujúci možnosti; op. nedosiahnuteľný): kládla si dosiahnuteľné ciele • úmerný (ktorý je v správnom pomere k niečomu; op. neúmerný): úmerný výkon, úmerné nároky • priliehavý: vyberal primerané, priliehavé slová • správny • odôvodnený • opodstatnený • oprávnený • spravodlivý (primeraný vzhľadom na dôvod, spravodlivosť): správny, odôvodnený, opodstatnený, oprávnený, spravodlivý trest; spravodlivá známka za odpoveď
vhodný ktorý vyhovuje istým požiadavkám, ktorý spĺňa isté požiadavky • súci • príhodný: film vhodný, súci pre deti; drevo súce na spracovanie; vhodné, príhodné miesto na stanovanie • primeraný: nájsť primerané slová • adekvátny: adekvátny výraz • ústrojný • organický: organický postup • kniž. cieľuprimeraný: použiť cieľuprimerané prostriedky • vyhovujúci • zodpovedajúci: vec sa ukázala ako vyhovujúca, zodpovedajúca určeným podmienkam • výstižný: výstižné prirovnanie • priliehavý: priliehavý argument • náležitý (taký, aký má byť): náležitý postup pri práci • kniž. patričný: venovať niečomu patričnú pozornosť • svedčný (ktorý svedčí): svedčný účes • kniž. spôsobilý: nie je spôsobilý na ťažkú prácu • vítaný: vítaná zmena • príležitý: príležitá chvíľa (Urban) • zastar. prístojný: nenachodí prístojné slovo (Tajovský) • zastar. radný: takýto postup nie je radný
p. aj dobrý 3, vyhovujúci, výstižný
výstižný ktorý dobre niečo vystihuje • priliehavý • primeraný • príhodný • vhodný: výstižné, priliehavé označenie; primerané, príhodné slová; nájsť vhodný výraz • náležitý (taký, aký má byť): náležitá odpoveď • kniž. patričný • presný (súhlasiaci so skutočnosťou): presný opis niečoho • jadrný (o prejave): jadrná reč • výrazný: výrazný názov • lapidárny: predložiť lapidárny dôkaz • stručný • strohý (obsahujúci iba podstatné veci): stručné, strohé vysvetlenie • plastický: plastická charakteristika • hovor. trefný: trefná poznámka • kniž.: reliéfny • reliéfový: reliéfny, reliéfový obraz literárnej postavy • kniž. pregnantný: pregnantná formulácia
p. aj vhodný, výrazný
patričný príd.
1. náležitý, vhodný, primeraný: dať niekomu p-é ponaučenie, preukázať niekomu p-ú úctu, venovať niečomu p-ú pozornosť; Dobré skutky vedel sám do patričného svetla postaviť. (Jégé)
2. ktorého sa niečo týka, príslušný: ukladať veci na patričnom mieste (Zúb.) kde majú byť;
často spodst. človek, ktorého sa niečo týka, o ktorého ide: Vytvoria patričného zo svojho kruhu. (Kuk.); o toľko rokov sa patričná vydá (Tim.); Rodina patričných robila doma usilovne prípravy na večer. (Zgur.);
patrične prísl. ako treba, náležite, primerane: p. sa o niečo starať; nevedela akosi patrične nafúknuť svoje sebavedomie (Gráf);
patričnosť, -ti ž.
1. zried. náležitosť: Tanec je akási nutná patričnosť, ktorou sa musí končiť žalostný svadobný dej. (Jil.)
2. trochu zastar. príslušnosť: p. k národu (Hurb.)
(jeden) patričný; (bez) patričného; (k) patričnému; (vidím) patričného; (hej) patričný!; (o) patričnom; (s) patričným;
(traja) patriční; (bez) patričných; (k) patričným; (vidím) patričných; (hej) patriční!; (o) patričných; (s) patričnými;
(jeden) patričný; (bez) patričného; (k) patričnému; (vidím) patričný; (hej) patričný!; (o) patričnom; (s) patričným;
(štyri) patričné; (bez) patričných; (k) patričným; (vidím) patričné; (hej) patričné!; (o) patričných; (s) patričnými;
(jedna) patričná; (bez) patričnej; (k) patričnej; (vidím) patričnú; (hej) patričná!; (o) patričnej; (s) patričnou;
(jedno) patričné; (bez) patričného; (k) patričnému; (vidím) patričné; (hej) patričné!; (o) patričnom; (s) patričným;