Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
opatriť, -í, -ia, rozk. opatri dok.
1. (čo, koho) všestranne sa o niečo al. o niekoho postarať (nakŕmiť, nachovať, ošetriť, dať pozor ap.): o. statok, kone, kravy, svine, hydinu; o. dom; o. dieťa (previnúť, obliecť, umyť, nakŕmiť ap.); o. ranených (Stod.); Ak sa neoženia, že ich my i na starosť opatríme. (Tim.) Dobre ho opatri na cestu (Taj.) vystroj, vyprav. Stará, opatri dvor za ten deň sama. (Gab.) Peniaze dobre opatri. (Jil.)
2. kniž. (čo) zadovážiť, obstarať, zaopatriť: Reptiš opatril ranenému prvé lekárske ošetrenie. (Tat.) Opatrím si, len mi dočkajte. (Taj.)
3. kniž. (čo, koho čím) vybaviť, vystrojiť: železnými šrankami opatrený plot (Taj.); list opatrený pečaťou (Ráz.); poslov opatriť treba rozkazmi (Hviezd.);
nedok. k 1 opatrovať
|| opatrovať sa všestranne sa o seba postarať: Nech si hľadá službu a opatrí sa, ako vie. (Dobš.) Aspoň teraz, keď má prístup ku všetkému, opatrí sa. (Tim.);
nedok. opatrovať sa
opatrovať, -uje, -ujú nedok. (čo, koho) všestranne sa o niečo al. o niekoho starať (kŕmiť, chovať, ošetrovať, dozerať, dávať pozor ap.): o. statok, hydinu, kone, o. chorého, o. deti; o. niekoho ako malé decko; o. dom, kľúče; o. niečo ako oko v hlave; pren. v kútiku duše opatruje veľa pekných obrazov (Ráz.-Mart.) prechováva, skrýva
● trochu arch. boh chráň a opatruj (úsl.) nedajbože;
opak. opatrovávať i opatrúvať, -a, -ajú;
dok. opatriť
|| opatrovať sa starať sa o seba: Mladí Záhonovci opatrovali sa dobre. (Taj.) Opatrujte sa a do videnia! (Ondr.);
dok. opatriť sa
patriť sa, -í, nedok. obyč. neos. (na koho, komu i s neurč.) svedčať sa, slušať sa: Patrí sa to? To sa nepatrí. Vkročila, ako sa patrí na dobre vychované dievča. (Vans.)
● ako sa patrí dobre, svedomite; človek ako sa patrí dobrý, čestný
patriť1, -í, -ia nedok.
1. (ku komu, k čomu, kam) prislúchať na určité miesto, mať miesto niekde, prislúchať do určitej skupiny, počítať sa medzi niekoho, niečo: knihy patria na policu, šaty patria do skrine; Nie veľmi patrila do pomerov, do ktorých ju zavialo mužovo lotrovstvo. (Jégé) Celá kopanica vedela, že patria k sebe. (Zgur.); to sem nepatrí nehodí sa
● to patrí k veci je súčiastkou niečoho; iron. niečo patrí do múzea je staré, nevhodné na používanie, staromódne;
2. (komu, čomu) byť vlastníctvom al. vlastnosťou niekoho al. niečoho: Hlas, o ktorom sa nedá povedať, či patrí dospelému alebo chlapcovi. (Vans.)
● to patrí minulosti je neaktuálne, zabudnuté;
3. (komu, čomu) právom náležať, prislúchať: Jemu patrí právo prehovoriť. (Tim.) Nech sa skvie na mieste, ktoré mu patrí. (Ráz.) Zem patrí do rúk ľudu. (Ráz.)
patriť2, -í, -ia nedok. kniž. zastar. dívať sa, pozerať (J. Kráľ, Hviezd., Škult.)
popatriť, -í, -ia dok. kniž. zastar. pozrieť, pohliadnuť: Starec v pole často popatrí. (Hviezd.)
spatriť, -í, -ia, rozk. -tri dok- zastar. (koho, čo) uvidieť, zazrieť, spozorovať, zbadať: Kým tu meškala, ju neraz spatrili. (Hviezd.) Neďaleko Rajca spatril vec, pri ktorej len toľko, že ho neporazilo. (Záb.); spatril ten rebrík (Kuk.); Vás oko moje viacej nespatrí- (Jes.) neuvidím vás;
nedok. spatrovať, -uje, -ujú