Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

opatriť dok.

1. postarať sa, aby niekto mal, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku: o. deti, o. chorého, o. hydinu, dom

2. kniž. obstarať, zadovážiť: o. si peniaze

3. kniž. dať niečo niekam, vystrojiť, vybaviť: list o. pečaťou; zväzky o-ené číslami;

nedok. opatrovať

o. niečo ako oko v hlave úzkostlivo chrániť


patriť nedok.

1. byť vlastníctvom niekoho, prislúchať, náležať niekomu: pozemky p-ia jednotlivcom, družstvu; každému dať, čo mu p-í

2. zaraďovať sa niekam, byť členom, účastníkom, súčasťou niečoho: p. do rodiny, výšivka p-í ku kroju, p-l medzi najlepších

3. byť určený, týkať sa niekoho, niečoho: jeho pozornosť p-la všetkým

to p-í k veci je zvyčajné; p-í mu (celý) svet je šťastný; p. do starého železa byť nepoužiteľný (o veci), nesúci (o človeku)


patriť sa nedok. obyč. neos. byť vhodný, svedčať sa, slušať sa: to sa nep-í, p-lo by sa odísť; správať sa, ako sa na slušného človeka p-í

ako sa p-í dobre, dôkladne, svedomito


zaopatriť dok.

1. zaobstarať, zadovážiť, obstarať: z. živobytie; z. si hodinky

2. postarať sa o niekoho: z. dojča; dobre z-ený na starosť

3. zásobiť: z. (sa) šatami, peniazmi, jedlom

4. cirk. udeliť sviatosť zmierenia a sviatosť pomazania chorých: z. chorého;

nedok. zaopatrovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
opatriť ‑í ‑ia dok.
patriť ‑í ‑ia nedok.
patriť sa ‑í ‑ia nedok.
zaopatriť ‑í ‑ia dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odbaviť 1. skončiť, urobiť istú prácu, povinnosť a pod. • vybaviť: odbavil, vybavil v meste všetko, čo si predsavzalvykonať: vykonať si svoju povinnosťhovor. absolvovať: povinnú návštevu už absolvovalopatriťobriadiť (urobiť isté pravidelné úkony, postarať sa o niekoho): deti už opatrila, obriadilahovor. odflinkať (odbaviť povrchne, zbežne): modlitbu narýchlo odflinkalzastar. odbudnúť: skúšky odbudol s úspechom

2. p. odbiť 3


opatriť si p. získať 1


opatriť 1. všestranne venovať niekomu, niečomu pozornosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku • zaopatriťdať na poriadokpostarať sahovor.: obriadiťoriadiťvyriadiť: (za)opatrila, o(b)riadila deti, dom; postarať sa o rodinu; dala na poriadok hydinuošetriť: ošetriť stromy, ošetriť si vlasyhovor. expr. ogabať: ogabať domácnosťnár.: obšatriťokiepiťohriešiťokľúdiť: ráno sa rýchlo okiepi, ohrieši; okľúdiť dieťanachovaťnakŕmiť (podať potravu): nachovala, nakŕmila deti, statokdozrieťdať pozorzavarovať (postarať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): dozrieť, dať pozor na dieťa, zavarovať dieťaposprávať (Dobšinský)

2. p. zaobstarať 3. p. vystrojiť 1


vybaviť 1. postarať sa o uskutočnenie niečoho, o získanie niečoho (obyč. úradným postupom) • vykonať: nič som v meste nevybavil, nevykonal; vybaviť, vykonať pridelenie k vojskuzariadiť: vybavím, zariadim vám prijatie u ministrazúradovať: celú záležitosť zúradovali rýchlovyjednať: v cestovnej kancelárii vyjednal zájazdhovor.: vybehaťvylietať: vybehať, vylietať si dôchodok, pashovor. pokonať: podarilo sa mi všetko pokonaťexpr.: obehaťobehnúťobchodiť (postupne navštíviť a vybaviť): obehať, obehnúť úrady, obchodyzaistiťzabezpečiťobstarať (postarať sa o uskutočnenie niečoho potrebného): zaistiť, zabezpečiť, obstarať si na cestu lôžkový vozeňvychodiť (častým chodením vybaviť): povolenie si vychodí, keby čo bolopovybavovaťpovykonávaťpozariaďovaťhovor. povybehávať (postupne vybaviť)

porov. aj zaobstarať

2. uviesť do poriadku (obyč. ako povinnosť, ako pracovný úkon a pod.) • odbaviť: vybavenie, odbavenie stránok; vybaviť, odbaviť cestujúcich na colnici; vybaviť, odbaviť večeru, svadbuzastar. odbyť: odbyť nepríjemný prípadvykonaťurobiť: vykonať, urobiť si svoje povinnosti; vykonať veľkonočnú spoveď

3. dať niekam všetko potrebné • vystrojiť: vybaviť, vystrojiť pracovňu počítačmi; vybaviť, vystrojiť vojaka puškouvyzbrojiť (vybaviť výzbrojou al. niečím potrebným): vyzbrojiť vojsko modernými zbraňami; vyzbrojiť školy modernou technikouzaopatriťkniž. opatriť: dobre zaopatrená, opatrená domácnosťzásobiť (dodať zásoby, tovar): zásobiť obchod kvalitným tovarom


vystrojiť 1. dať niekomu, niečomu všetko potrebné, náležité • vybaviť: vystrojiť, vybaviť deti dobrou obuvou; pracovne treba vystrojiť, vybaviť modernými počítačmikniž. opatriť: listiny opatriť podpisom, pečiatkouzaopatriť (postarať sa o potrebné): zaopatriť hosťa na cestu jedlompovystrájať (postupne)

2. cieľavedome pripraviť nejaké spoločenské, rodinné podujatie • usporiadaťvychystať: vystrojiť, vychystať, usporiadať hostinu, hody, karzorganizovaťzrealizovaťuskutočniť: rodinnú oslavu sme zorganizovali, uskutočnili v reštauráciihovor. zaranžovaťzrežírovať: večierok ste dobre zaranžovali, zrežírovali

3. pripraviť na odchod • vypraviťvychystaťposlať: vystrojiť, vypraviť niekoho na cestu, poslať do školyhovor. vyšikovať: vyšikovali ho z domu prečvyhnať (násilne)

4. pekne obliecť • vyobliekaťpristrojiť: mať vystrojila, pristrojila, vyobliekala deti do nových kabátovvyparádiťnaparádiťexpr.: vycipkaťvyzrúbiťhovor. expr.: vycifrovaťvyštafírovať: vycipkané, vycifrované dievčenceexpr.: vyfintiťvyfrndiťvyfrndoliťvyčačkať


zabezpečiť 1. urobiť podmienky na uskutočnenie niečoho želateľného, potrebného, kladného • zaistiť: zákon zabezpečuje, zaisťuje každému slobodu podnikania; rodinu treba hmotne, finančne zabezpečiť, zaistiťpostarať sa (o niečo): o ubytovanie sa nám postaralizariadiť (urobiť potrebné kroky na vykonanie niečoho): zariadil všetko, čo súviselo s dovolenkouzadovážiťzaopatriťzaobstaraťobstaraťkniž. opatriť (cieľavedome získať): lístky do divadla si zadovážili, (za)obstarali vopred; nemám možnosť (za)opatriť si toľko peňazísubšt. zafírovať: ja vám prijatie u predsedu dajako zafírujemsubšt.: zabeštelovať • zazichrovať: zabeštelovať si, zazichrovať si taxíkobjednať (zabezpečiť objednávkou): obed objedná pre celú skupinu

2. urobiť bezpečným, istým; urobiť opatrenia proti neželateľným javom • zaistiťupevniťzaručiť: zabezpečiť, zaistiť demokratické voľby; zaručiť pokoj; zaistiť, upevniť hraniceumožniťdať možnosť: umožniť všetkým voľný pohybspevniť (niečo hmotné): spevnenie hrádze, múrupoistiť (obyč. technickými prostriedkami): horolezec sa poistil lanomsubšt. zazichrovať


zaobstarať cieľavedome nadobudnúť, dosiahnuť (obyč. niečo materiálne) • obstaraťzaopatriťkniž. opatriť: zaobstarať, obstarať si nábytok do bytu; (za)opatriť si všetky potrebné dokladyzadovážiťzastar. zvážiť: zadovážiť zemiaky na zimu; revolver si niekde zvážilhovor. zohnať: nemôže zohnať pozemok na stavbuhovor. pozháňať (postupne): pozháňať peniaze na autohovor. expr. splašiťzastar. vystanoviť (Dobšinský)hovor.: vybehaťvypriasťvyhrabať: ktovie, kde splašila, vypriadla módne novinkyhovor. obzrieť sa: musím sa obzrieť za lepším zamestnaním; treba sa obzrieť po uhlí na zimunár. zaopáčiť (Kalinčiak)získať (dosiahnuť rozličným spôsobom, najmä hodnoty duchovného rázu); sprostredkovaťhovor.: pošikovaťdohodiť (zaobstarať niečo inému, urobiť prostredníka pri kúpe a pod.): zaobstaral, sprostredkoval, pošikoval mi výhodné miestovybojovaťhovor. expr.: vydupaťvydupkaťvytrieskať (s veľkou námahou, s veľkým úsilím): vybojovať, vydupkať si lepšie miesto; potrebný materiál vytrieskal od dlžníkov


získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuťnadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanieexpr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetkyvziaťzobraťnabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze?pren. načerpať: načerpať silu, poučeniepren. naverbovať: naverbovali ďalších do partiezadovážiť sizaobstarať (si)obstarať (si)kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničíhovor. zohnaťhovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmidostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečodostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuťobčiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosťodniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý razdomôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznaniavybojovaťkniž.: dobyťvydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosťkniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili sloboduhovor. expr.: vydupaťvydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosťexpr.: vydrieťvylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniazevylákaťvymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť domhovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcťvytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitálzarobiťhovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol máloutŕžiťstŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotuhovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športkedôjsťprísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetkuvyťažiťexpr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repyvyslúžiť siutrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmechexpr. vykveštovať si

2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanovnakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenuprehovoriťzagitovaťnaagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcuhovor., často pejor.: zverbovaťnaverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať ziskkniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

opatriť, -í, -ia, rozk. opatri dok.

1. (čo, koho) všestranne sa o niečo al. o niekoho postarať (nakŕmiť, nachovať, ošetriť, dať pozor ap.): o. statok, kone, kravy, svine, hydinu; o. dom; o. dieťa (previnúť, obliecť, umyť, nakŕmiť ap.); o. ranených (Stod.); Ak sa neoženia, že ich my i na starosť opatríme. (Tim.) Dobre ho opatri na cestu (Taj.) vystroj, vyprav. Stará, opatri dvor za ten deň sama. (Gab.) Peniaze dobre opatri. (Jil.)

2. kniž. (čo) zadovážiť, obstarať, zaopatriť: Reptiš opatril ranenému prvé lekárske ošetrenie. (Tat.) Opatrím si, len mi dočkajte. (Taj.)

3. kniž. (čo, koho čím) vybaviť, vystrojiť: železnými šrankami opatrený plot (Taj.); list opatrený pečaťou (Ráz.); poslov opatriť treba rozkazmi (Hviezd.);

nedok. k 1 opatrovať

|| opatrovať sa všestranne sa o seba postarať: Nech si hľadá službu a opatrí sa, ako vie. (Dobš.) Aspoň teraz, keďprístup ku všetkému, opatrí sa. (Tim.);

nedok. opatrovať sa


opatrovať, -uje, -ujú nedok. (čo, koho) všestranne sa o niečo al. o niekoho starať (kŕmiť, chovať, ošetrovať, dozerať, dávať pozor ap.): o. statok, hydinu, kone, o. chorého, o. deti; o. niekoho ako malé decko; o. dom, kľúče; o. niečo ako oko v hlave; pren. v kútiku duše opatruje veľa pekných obrazov (Ráz.-Mart.) prechováva, skrýva

trochu arch. boh chráň a opatruj (úsl.) nedajbože;

opak. opatrovávať i opatrúvať, -a, -ajú;

dok. opatriť

|| opatrovať sa starať sa o seba: Mladí Záhonovci opatrovali sa dobre. (Taj.) Opatrujte sa a do videnia! (Ondr.);

dok. opatriť sa


patriť sa, -í, nedok. obyč. neos. (na koho, komu i s neurč.) svedčať sa, slušať sa: Patrí sa to? To sa nepatrí. Vkročila, ako sa patrí na dobre vychované dievča. (Vans.)

ako sa patrí dobre, svedomite; človek ako sa patrí dobrý, čestný


patriť1, -í, -ia nedok.

1. (ku komu, k čomu, kam) prislúchať na určité miesto, mať miesto niekde, prislúchať do určitej skupiny, počítať sa medzi niekoho, niečo: knihy patria na policu, šaty patria do skrine; Nie veľmi patrila do pomerov, do ktorých ju zavialo mužovo lotrovstvo. (Jégé) Celá kopanica vedela, že patria k sebe. (Zgur.); to sem nepatrí nehodí sa

to patrí k veci je súčiastkou niečoho; iron. niečo patrí do múzea je staré, nevhodné na používanie, staromódne;

2. (komu, čomu) byť vlastníctvom al. vlastnosťou niekoho al. niečoho: Hlas, o ktorom sa nedá povedať, či patrí dospelému alebo chlapcovi. (Vans.)

to patrí minulosti je neaktuálne, zabudnuté;

3. (komu, čomu) právom náležať, prislúchať: Jemu patrí právo prehovoriť. (Tim.) Nech sa skvie na mieste, ktoré mu patrí. (Ráz.) Zem patrí do rúk ľudu. (Ráz.)

patriť2, -í, -ia nedok. kniž. zastar. dívať sa, pozerať (J. Kráľ, Hviezd., Škult.)


popatriť, -í, -ia dok. kniž. zastar. pozrieť, pohliadnuť: Starec v pole často popatrí. (Hviezd.)


spatriť, -í, -ia, rozk. -tri dok- zastar. (koho, čo) uvidieť, zazrieť, spozorovať, zbadať: Kým tu meškala, ju neraz spatrili. (Hviezd.) Neďaleko Rajca spatril vec, pri ktorej len toľko, že ho neporazilo. (Záb.); spatril ten rebrík (Kuk.); Vás oko moje viacej nespatrí- (Jes.) neuvidím vás;

nedok. spatrovať, -uje, -ujú

Morfologický analyzátor

neopatriť dokonavé sloveso
(ja) neopatrím VKdsa-; (ty) neopatríš VKdsb-; (on, ona, ono) neopatrí VKdsc-; (my) neopatríme VKdpa-; (vy) neopatríte VKdpb-; (oni, ony) neopatria VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neopatril VLdsam-; (ona) neopatrila VLdsaf-; (ono) neopatrilo VLdsan-; (oni, ony) neopatrili VLdpah-;
(ty) neopatri! VMdsb-; (my) neopatrime! VMdpa-; (vy) neopatrite! VMdpb-;
(nejako) neopatriac VHd-;

nepatriť nedokonavé sloveso
(ja) nepatrím VKesa-; (ty) nepatríš VKesb-; (on, ona, ono) nepatrí VKesc-; (my) nepatríme VKepa-; (vy) nepatríte VKepb-; (oni, ony) nepatria VKepc-;

(ja som, ty si, on) nepatril VLesam-; (ona) nepatrila VLesaf-; (ono) nepatrilo VLesan-; (oni, ony) nepatrili VLepah-;
(ty) nepatri! VMesb-; (my) nepatrime! VMepa-; (vy) nepatrite! VMepb-;
(nejako) nepatriac VHe-;

nezaopatriť dokonavé sloveso
(ja) nezaopatrím VKdsa-; (ty) nezaopatríš VKdsb-; (on, ona, ono) nezaopatrí VKdsc-; (my) nezaopatríme VKdpa-; (vy) nezaopatríte VKdpb-; (oni, ony) nezaopatria VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nezaopatril VLdsam-; (ona) nezaopatrila VLdsaf-; (ono) nezaopatrilo VLdsan-; (oni, ony) nezaopatrili VLdpah-;
(ty) nezaopatri! VMdsb-; (my) nezaopatrime! VMdpa-; (vy) nezaopatrite! VMdpb-;
(nejako) nezaopatriac VHd-;

opatriť dokonavé sloveso
(ja) opatrím VKdsa+; (ty) opatríš VKdsb+; (on, ona, ono) opatrí VKdsc+; (my) opatríme VKdpa+; (vy) opatríte VKdpb+; (oni, ony) opatria VKdpc+;

(ja som, ty si, on) opatril VLdsam+; (ona) opatrila VLdsaf+; (ono) opatrilo VLdsan+; (oni, ony) opatrili VLdpah+;
(ty) opatri! VMdsb+; (my) opatrime! VMdpa+; (vy) opatrite! VMdpb+;
(nejako) opatriac VHd+;

patriť nedokonavé sloveso
(ja) patrím VKesa+; (ty) patríš VKesb+; (on, ona, ono) patrí VKesc+; (my) patríme VKepa+; (vy) patríte VKepb+; (oni, ony) patria VKepc+;

(ja som, ty si, on) patril VLesam+; (ona) patrila VLesaf+; (ono) patrilo VLesan+; (oni, ony) patrili VLepah+;
(ty) patri! VMesb+; (my) patrime! VMepa+; (vy) patrite! VMepb+;
(nejako) patriac VHe+;

zaopatriť dokonavé sloveso
(ja) zaopatrím VKdsa+; (ty) zaopatríš VKdsb+; (on, ona, ono) zaopatrí VKdsc+; (my) zaopatríme VKdpa+; (vy) zaopatríte VKdpb+; (oni, ony) zaopatria VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zaopatril VLdsam+; (ona) zaopatrila VLdsaf+; (ono) zaopatrilo VLdsan+; (oni, ony) zaopatrili VLdpah+;
(ty) zaopatri! VMdsb+; (my) zaopatrime! VMdpa+; (vy) zaopatrite! VMdpb+;
(nejako) zaopatriac VHd+;

spatriť [-iť, -eť] dk
1. čo, koho zbadať, spozorovať, zočiť, uvidieť niekoho, niečo: kdy gu (obvinenú) spatrili draby panssczi, welmi sspatnimi reczmi gu laly ilava 1646; kdy geho (Ježiša) w sspatnych gesličkách ležeťi spatrili cc 1655; (svedok) prawy, že znaky stareho žrjedla, wrbky, se spatryty muožu dulice 1726; v tej radze se virusilyi i za hvézdu se pustsilyi, yak jú zpatrelyi nad domom hps 1752; mnohe (trúdy) zo sweg obci (včely) wihanagu, čo se mnohorazj spatrit mwože pr 18. st
o očima, očite s. na vlastné oči: gen poslednj numer napjss, giné hned k druhég linie k lewicy dodáss, co hned w prjklade očite spatrjss lu 1775; nicmeneg wssakže swu pritomnost skrze to neodnesel (Kristus), ale toliko swu wjdytelnost, že geho očjma spatrity nemužeme cs 18. st
• dosty w hustem kryczku zagicz tež spoczjwa, awssak od psuw mnohich prece spatren bywa bv 1652 proti presile nič nezmôže, mnoho psov, zajačia smrť
2. práv zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom: obywatel když zpatril, že se w takowem škoda činy p. bystrica 1785
o očima, očite, na oko, okulate s. svojou prítomnosťou, osobne: ony pany na oko spatrywsse, že zahrada na Jakuba Surženeho sprawedlywe prynaležy p. ľupča 1592; kterissto sklad Girik Beniowsky, yak on nam oznamil, gwaltowne wikopal a zasial, czio sme tez oculate widely a spatrily príles 1619; nadto na wsseczko nam se (svedok) osweczowal, czo sme swima ocžima widely a spatrily predmier 1660; aby tie mjsta ocžite spatrily orava 1662 e
3. čo pozorovaním a posúdením presvedčiť sa o niečom, spozorovať, zistiť niečo: ponewadž mnozi powstaly mezy wami, kterich gedenkaždi pilne sa ma wistrihati a nech spatri a rozwaži, koho se ma pridržeti tc 1631; čzehožto naležite doswecženj lystowne geho bity, dobreho gmena čzloweka spatricze, do společznosty sweg prigaly p. ľupča 1676; hágnicy a strážnj nech se sporadagu, který hned, gaknáhle dým spatregu, ta přiběhnu ph 1770
4. na čo pozrieť na niečo: po maleg chwyly, kdy zešel kryk, že zabyly nebosstyka, ponewadž my byl kmoter, bežel sem tam spatryt, czo se stalo príles 1654; spatrime teš, spolu i z inyma na tu slepotu prichadci ružomberok 1786 dpb; vrozenj pane, spatrite gen, waš dobitek a statek na dwore gak se wesely, když se mu žiwnosti dostawa rpo 1790
5. do čoho, kde nazrieť do niečoho: kdis že zleg prihodi kwonj welmi se poti, techdi spatri do nosa geho pr 18. st;
-ovať ndk k 1: conspicio: widim, zpatrugem vt 1648; mackanjm hledame, čo newidjme aneb nespatrugeme kob 1666; potem na rozlitem mory daleko spatrugeme lod ms 1758; swet kdiž ta spatruge w bide, sa raduge pie 18. st; pren aby si se yak yaziku latinskeho, nemeckeho paloty čerstwe a wesele spatrowaty ponahlel kob 1666 spoznával krásu a zaujímavosti latinčiny a nemčiny
o že ho (Ježiša) giž wjceg očjma nassima nemužeme na tomto swete spatrowatj cs 18. st na vlastné oči; k 2: ponagprw kdybi ste spatrowali weliku nedbanliwost bag 1585; gestly by z rozdilnostj, ktere se pry ceremonyach spatrugj, duwod neomilny a gisty wywozowati ani swatych otcuw naboženstwj nebylo by giste a prawe za 1676; spatrugeme, že mnohy prespolny žebraček nemohuce v mestečku hospody dostat i na ulici nocovat musi vršatec 1683 u2; pri djtkach maljch spatruge se dawenj ht 1760; kdiss tak clowek swedomy sweho castegssy se spituge, zpatruge swogu mrzkost sj 18. st; k 3:
o a to tak wye (svedok), ponewacž pasawal ale ssestnast rokow w Welczyčy owcže (!), a to ocžyte spatrowal trenčín 1675 svojou prítomnosťou, osobne; k 5: (Boh) hluboko, az do spodku bez ostatku spatruge každeho tworu bytnosť a wlasnosť pp 1734

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nedopatriť nedopatriť opatriť opatriť patriť_1 patriť patriť_2 patriť popatriť popatriť spatriť_1 spatriť

Zvukové nahrávky niektorých slov

nepatriť: →speex →vorbis
patriť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor