pečeň -e, hovor. pečienka2 -y -nok ž. veľká žľaza uložená v tele živočíchov a človeka blízo bránice: teľacia, hovädzia, tresčia p.; p. na slaninke;
pečeňový, pečienkový príd.: p-ňová paštéta;
pečienočka2 -y -čiek ž. zdrob.
pečeň -ne -ní ž. 1. anat., lek. ▶ žľaza červenohnedej farby uložená v tele živočíchov a človeka v brušnej dutine, produkujúca žlč a enzýmy a podieľajúca sa na metabolizme, látkovej premene: patologicky zväčšená p.; chronické ochorenie pečene; optimálna činnosť pečene; rakovina, zápal, zlyhanie pečene; cirhóza pečene zatvrdnutie pečene spôsobené najčastejšie dlhodobou nadmernou konzumáciou alkoholu al. infekčnou žltačkou; poruchy funkcie pečene; podstúpiť transplantáciu pečene; lieky zaťažujú p. a obličky; alkohol ťažko poškodzuje p.; prípravok, čaj priaznivo pôsobí na p. 2. ▶ tento vnútorný orgán niektorých zvierat používaný na prípravu pokrmov; jedlo z neho: bravčová, hovädzia, teľacia p.; chladená, mrazená kuracia p.; tresčia p. z tresiek, u nás predávaná v konzervách; dusená p. na cibuľke; paštéta z husacej pečene; surovú p. umyjeme a nakrájame na menšie kúsky; v kuchyni rozvoniavala restovaná p.
pečeň veľká žľaza červenohnedej farby uložená v tele živočíchov a človeka blízko bránice • hovor. pečienka: husacia pečeň, pečienka; byť chorý na pečeň, pečienku
pečeňa i pečeň2, -ne, -ní ž. zastar. pečené mäso, pečienka: cigánska p. (Kal., Kuk., Hor.)
pečeň1, -ne ž. žľaza červenohnedej farby uložená v tele živočíchov al. človeka blízko bránice; jedlo upravené z pečene niektorých zvierat: poruchy p-e; (dusená) husacia, teľacia, hovädzia p.;
pečeňový príd.: p-á paštéta, p-á saláma, p. výťažok; p-é injekcie z pečeňového výťažku