pešiak -ka pl. N -iaci G -kov m. 1. ▶ vojak pechoty: podporovať tankovými strelami útok pešiakov; Cez most prechádzalo vojsko: oddiel za oddielom, jazdci a pešiaci i vozy naložené korisťou a ranenými. [A. Masár-Tatranský]; Osobnou zbraňou pešiaka bola krátka šabľa so širokou čepeľou a puška s bodákom, ktorá sa nabíjala spredu. [P. Dvořák]
2. šach. ▶ hodnotou najnižší šachový kameň; kameň s chodom o jedno pole po stĺpci k súperovi, zo základného postavenia aj o dve polia, a pri braní s pôsobnosťou na prvé pole po diagonále smerom k súperovi: voľný p.; osamotený p.; vysunutý p.
3. expr. ▶ najmenej dôležitý človek v nejakej organizácii al. v nejakom zoskupení: zneužívaní pešiaci v politických hrách; Niektorí pasažieri posádku vydierali aj celé mesiace po plavbe a firma rada obetovala pešiaka, aby sa problému zbavila. [M. Hvorecký]; V slovenskej politike sú tri typy ľudí: technokrati moci, ekonomickí, právni a iní experti a poslušní pešiaci. [Pt 1998]
▷ pešiačik -ka pl. N -kovia m. zdrob. expr., často iron. k 1, 3: v politickej strane je iba pešiačikom; po bombách prichádza na rad povestný p. s puškou v ruke; Obyčajný pešiačik vo vojne dvoch veľkých mašinérií. Načo ti to je, robiť hrdinu, keď sú ich plné cintoríny? [P. Vilikovský]; pešiačka -ky -čok ž. k 3: praobyčajná, bezvýznamná p. v politickej strane; pri tunelovaní nemocnice zohrali úlohu pešiačok; Ako keby si nepripustila, že už nie je hviezdou prvej desiatky [tenistiek], ale priemernou pešiačkou. [Šp 2009]