Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma obce priezviská

peši, pešo, pešky prísl. na vlastných nohách: ísť p., chodiť p. do práce

p. ako za vozom je to jedno; žart. tam, kde aj kráľ chodí p. na záchod(e)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
peši, pešo, pešky prísl.
Ťapešovo ‑a s.; Ťapešovčan ‑a mn. ‑ia m.; Ťapešovčanka ‑y ‑niek ž.; ťapešovský

chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1


ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


pešibusom, pešobusom p. pešo


pešo na vlastných nohách • pešipešky: domov sa vrátili pešo, peškyna vlastnýchzastaráv. per pedeszastar. žart. per pedes apostolorumžart. subšt.: pešobusom • pešibusom


pešovať p. ísť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

peši i pešo i pešky (nár. i peškom) prísl. na vlastných nohách: ísť, chodiť, kráčať p.; Za mladších čias chodieval peškom. (Kuk.)

hovor. p. ako za vozom to je jedno; ani p. ani za vozom nijako; kam (kde i) kráľ p. chodí na záchod, na WC


pešo p. peši

Morfologický analyzátor

depeša podstatné meno, ženský rod

(jedna) depeša; (bez) depeše; (k) depeši; (vidím) depešu; (o) depeši; (s) depešou;

(tri) depeše; (bez) depeší; (k) depešiam; (vidím) depeše; (o) depešiach; (s) depešami;


peší prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) peší; (bez) pešieho; (k) pešiemu; (vidím) pešieho; (o) pešom; (s) peším;

(štyria) peší; (bez) peších; (k) peším; (vidím) peších; (o) peších; (s) pešími;


mužský rod, neživotné

(jeden) peší; (bez) pešieho; (k) pešiemu; (vidím) peší; (o) pešom; (s) peším;

(dva) pešie; (bez) peších; (k) peším; (vidím) pešie; (o) peších; (s) pešími;


ženský rod

(jedna) pešia; (bez) pešej; (k) pešej; (vidím) pešiu; (o) pešej; (s) pešou;

(štyri) pešie; (bez) peších; (k) peším; (vidím) pešie; (o) peších; (s) pešími;


stredný rod

(jedno) pešie; (bez) pešieho; (k) pešiemu; (vidím) pešie; (o) pešom; (s) peším;

(tri) pešie; (bez) peších; (k) peším; (vidím) pešie; (o) peších; (s) pešími;


peší prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) peší; (bez) pešieho; (k) pešiemu; (vidím) pešieho; (o) pešom; (s) peším;

(štyria) peší; (bez) peších; (k) peším; (vidím) peších; (o) peších; (s) pešími;


mužský rod, neživotné

(jeden) peší; (bez) pešieho; (k) pešiemu; (vidím) peší; (o) pešom; (s) peším;

(tri) pešie; (bez) peších; (k) peším; (vidím) pešie; (o) peších; (s) pešími;


ženský rod

(jedna) pešia; (bez) pešej; (k) pešej; (vidím) pešiu; (o) pešej; (s) pešou;

(tri) pešie; (bez) peších; (k) peším; (vidím) pešie; (o) peších; (s) pešími;


stredný rod

(jedno) pešie; (bez) pešieho; (k) pešiemu; (vidím) pešie; (o) pešom; (s) peším;

(tri) pešie; (bez) peších; (k) peším; (vidím) pešie; (o) peších; (s) pešími;

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
2382 Ťapešovo NO/ZI orav.
1773, 18981900 Tyapesso, 1786 Tyapescho, 1808 Tyapessó, Tyapesó, Ťapessow, Tjapessow, Tjapčow [!], 18631882, 1892, 19021913 Tyapessó, 1888, 1895 Tyapesó, 1920– Ťapešovo

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Priezvisko CSEREPEŠOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
NESVADY, okr. KOMÁRNO – 1×;

Priezvisko DEPEŠOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 153×, celkový počet lokalít: 40, najčastejšie výskyty v lokalitách:
KLOKOČINA (obec NITRA), okr. NITRA – 18×;
CHRENOVÁ (obec NITRA), okr. NITRA – 17×;
DOLNÉ OBDOKOVCE, okr. NITRA – 12×;
STARÉ MESTO (obec NITRA), okr. NITRA – 12×;
DIELY (obec NITRA), okr. NITRA – 10×;
ZELENEČ, okr. TRNAVA – 8×;
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 6×;
ZOBOR (obec NITRA), okr. NITRA – 6×;
GOLIANOVO, okr. NITRA – 5×;
HORNÝ VINODOL (obec VINODOL), okr. NITRA – 5×;
...
Priezvisko GYEPEŠOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 31×, celkový počet lokalít: 12, v lokalitách:
DOLNÉ OBDOKOVCE, okr. NITRA – 15×;
ČECHYNCE, okr. NITRA – 3×;
ČEĽADICE, okr. NITRA – 2×;
PRÍLEPY (obec ZLATÉ MORAVCE), okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 2×;
STUPAVA, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 2×;
ČERMÁŇ (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;
BELADICE, okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 1×;
CHRENOVÁ (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;
HANDLOVÁ, okr. PRIEVIDZA – 1×;
KLOKOČINA (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;
VEĽKÉ LEVÁRE, okr. SENICA (od r. 1996 MALACKY) – 1×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko KEPEŠOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
JUH (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;
STARÉ MESTO (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Priezvisko KÉPEŠOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 92×, celkový počet lokalít: 23, najčastejšie výskyty v lokalitách:
DRIENOVEC, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 23×;
MOLDAVA NAD BODVOU, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 18×;
TURŇA NAD BODVOU, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 12×;
JUH (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 5×;
MOKRANCE, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 4×;
ŠAHY, okr. LEVICE – 3×;
VEĽKÝ KRTÍŠ, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 3×;
PODUNAJSKÉ BISKUPICE (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
POPRAD, okr. POPRAD – 2×;
...
Priezvisko KIAPEŠOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 57×, celkový počet lokalít: 22, najčastejšie výskyty v lokalitách:
LUČENEC, okr. LUČENEC – 11×;
LOVINOBAŇA, okr. LUČENEC – 8×;
ÁBELOVÁ, okr. LUČENEC – 6×;
CINOBAŇA, okr. LUČENEC (od r. 1996 POLTÁR) – 5×;
POPRAD, okr. POPRAD – 3×;
TURÍČKY (obec CINOBAŇA), okr. LUČENEC (od r. 1996 POLTÁR) – 3×;
TOMÁŠOVCE, okr. LUČENEC – 2×;
VEĽKÝ KRTÍŠ, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 2×;
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 2×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
...
Priezvisko KIEPEŠOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 6×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
PRIEVIDZA IV-KOPANICE (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 2×;
ZLATÉ MORAVCE, okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 2×;
ČIERNE KĽAČANY, okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 1×;
DARGOVSKÝCH HRDINOV (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Priezvisko LAPEŠOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 1×;
VOĽA, okr. MICHALOVCE – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor