pekný, 2. st. krajší, nár. i peknejší príd.
1. príjemný na pohľad al. na počutie, primerane krásny, ladný: p. chlapec, p-é dievča, p. dom, p. kôň, p-á maľba, farba, p-é dieťa, p-é mesto, p. čas, p-é počasie, p. deň, p. hlas, p-é spomienky; p-á slovenčina ľubozvučná, vzorná, správna
● p. ako obrázok veľmi; hovor. urobiť niečo pre p-é oči kvôli niekomu;
2. náležitý, vyhovujúci; kvalitný: p-á práca, robota, p-á kvalita;
3. vyhovujúci z hľadiska spoločenských noriem, najmä mravných: p. príklad p-é predsavzatie, p-é plány;
4. dobrý, hodný uznania: p. výkon, p. úspech, p. výsledok; p-é slovo dobré, vľúdne, láskavé; iron. To je pekný galimatiáš (Zgur.) veľký; to je nie p-é od teba nie správne, nie slušné;
● hovor. iron. p. vták, p. vtáčik o prefíkanom človeku; iron. to je p-á robota, to je p. poriadok výrazy nespokojnosti s niečím;
5. hovor. veľký: p. príjem, p. majetok; p. kus (dobytka) veľký, vykŕmený; Mal dosť pekný kapitál odložený. (Jégé)