Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp scs sss ssj ma hssjV priezviská

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

cápať -e -u nedok. expr.

1. udierať, biť, búchať: c. dieťa po zadku

2. hádzať, trepať: c. hrnce o zem; pejor. c. do seba hltavo jesť

3. ťažko stúpať (po blate, vode): c. nohami ako slon

4. padať: guľky c-u do kaluže

5. tárať, trepať: c. hlúposti;

dok. capnúť -e -ú -pol, k 1, 2, 5 i capiť


dokúpiť -i dok. dodatočne kúpiť, prikúpiť: d. náhradné súčiastky;

nedok. dokupovať


dolapiť dok.

1. prichytiť, pristihnúť: d. niekoho pri čine

2. chytiť, lapiť: d. divú mačku; skočí, aby ho d-l


chlapiť sa nedok.

1. držať sa chlapsky, usilovať sa: ch-l sa pri práci

2. vychvaľovať sa, vystatovať sa: darmo sa ch-í; ch-li sa, že vyhrajú


chlpiť nedok. tvoriť chumáče, uzlíky, zamotávať, zauzľovať: ch. nite, vlnu

// chlpiť sa zamotávať sa, zauzľovať sa: vlasy sa ch-ia


chopiť dok. kniž. chytiť (význ. 1), uchopiť, vziať: ch. za ruku, za plece;

nedok. chápať2 -e -u

// chopiť sa dok.

1. chytiť sa, lapiť sa: ch. sa zbrane

2. využiť vo svoj prospech, zmocniť sa: ch. sa príležitosti, pomocnej ruky; ch. sa moci

3. začať nejakú činnosť, pustiť sa do niečoho: ch. sa práce; ch. sa velenia;

nedok. chápať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

capiť ‑í ‑ia, capnúť ‑e ‑ú ‑pol dok.
dokúpiť ‑i ‑ia dok.
chlapiť sa ‑í ‑ia nedok.
chlpiť ‑í ‑ia nedok.; chlpiť sa
chopiť ‑í ‑ia dok.; chopiť sa

stopiť dok. ‹a < l› šport. (čo) zastaviť v pohybe, stlmiť: s. loptu

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

capiť, capnúť 1. p. udrieť 1, plesnúť 1, 2 2. p. hodiť 3. p. spadnúť 1


hodiť prudkým pohybom spôsobiť let al. pád niečoho: hodiť loptu do oblokavrhnúť (obyč. prudko): vrhnúť laso, guľuexpr.: šmariťzašmariťtresnúťtresknúťplesnúťplesknúťšľahnúťtrepnúťcapiťcapnúťčapiťčapnúťšvacnúť: šmaril, tresol tašku do kúta; v zlosti šľahla, capla, švacla kabát na gaučexpr.: pleštiťpľaštiť (obyč. tak, že sa niečo rozpadne, rozpľasne): pleštil tanier o zemnár. šmrliť (Šikula)expr. sotiť (prudko posunúť): vrece sotil do autaexpr.: prasknúťpraštiťmrštiťbuchnúťdžuchnúťbacnúť (hodiť o niečo): praskol, buchol knihu o stôlexpr. kydnúť (vo väčšom množstve): kydnúť jedlo na tanierexpr. frknúť (malé množstvo): frknúť soli do hrnca s polievkouhovor. expr.: šibnúť (prudko) • šmyknúť (tajne): šibla, šmykla mu stovku do taškyhovor. expr. struhnúť: chytil fľašu a struhol ju do náshovor. pohodiť (hodiť obyč. menšie množstvo): pohodiť husiam zrnonahodiť (obyč. na dopravný prostriedok): nahodili štrk na vozpohádzaťexpr. potrepať (postupne, viac predmetov)


chlapiť sa 1. p. usilovať sa 1, 2 2. p. chváliť sa


chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod. • pýšiť sabyť pyšný: oprávnene sa chvália, pýšia pracovnými výsledkami; je pyšný na svoje detibyť hrdýhrdiť sakniž. honosiť sa (zdôrazňovať pocit hrdosti na niečo): je hrdý na svoj titul; honosí sa majetkomexpr. ukazovať sa (prejavovať sa navonok): rád sa ukazuje so svojimi známosťamivychvaľovať savystatovať sahovor. expr.: vyťahovať savypínať savyvyšovať savynášať saexpr.: chlapiť sablýskať sa (vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvaľuje sa, vystatuje sa postavením; vypína sa, vyvyšuje sa nad všetkých; blýska sa vtipmi; chlapí sa, že zvíťazízried. chrabriť sa (robiť sa chrabrým) • hovor. zastar. blirírovať (Kukučín, Jégé)chvastať sa (nekriticky priaznivo hovoriť o svojej osobe): rád sa chvastázastar. veličiť sa (Šoltésová)kasať sa (chystať sa ukázať svoju prevahu a pod.): kasal sa, že bude prvýexpr.: nafukovať sanaparovať saprtošiť sahrub. prdúskať sa: nafukovali sa, naparovali sa, že nás dostihnúexpr.: rozdrapovať sanadrapovať sarozhadzovať sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzovalzried. pechoriť sa


plesnúť, plesknúť 1. prudkým, rýchlym pohybom al. nárazom (obyč. plochých predmetov) spôsobiť vznik prenikavého, dosť ostrého zvuku • pľasnúťpľasknúť: ples(k)núť, pľas(k)núť dlaňou, bičomtlesnúťtlesknúťtľasknúť (dlaňami) • zaplesnúťzaplesknúťzaplieskať: zaples(k)núť, zaplieskať korbáčomtresnúťtresknúťtrepnúť: rozčúlene tres(k)ol, trepol dveramiexpr.: capnúťcapiť: zaucho hlasno caplo do ticha izbyexpr. lupnúť: udrel, až luplozapukať (viac ráz): zapukať bičom

2. zasiahnuť niekoho, niečo hlasným, dosť ostro znejúcim úderom • pľasnúťpľasknúť: ples(k)ol, pľas(k)ol muža po pleciťapnúťtľapnúť (zľahka) • pľaštiťpleštiť (silnejšie) • expr.: capnúťčapnúťčľapnúťčapiť (prudko) • expr.: lupnúťpacnúťbacnúť: lupla dieťaťu po zadku, pacla ho po prstochexpr. črchnúť (Jesenská)

p. aj udrieť 1

3. p. hodiť


spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamyexpr.: rachnúťruchnúťrafnúťdruzgnúťcapiťcapnúťtrocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť saskydať saskotiť sastrepať saskrochmeliť sazmechriť sasterigať sasteperiť sazrepetiť sazmlieť sakniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopydet. hapať: dávaj pozor, aby si nehapalskotúľať saexpr.: kycnúťskopŕcať sakopŕcnuťskopŕcnuťskoprcnúťkoprcnúť saskopŕcnuť savykoprcnúť saskrbáľať saskrbáliť saskobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľalexpr. zrebriť sazletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríkaexpr.: džuchnúťžuchnúťšustnúťzošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlonár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol!expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieťzhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúťlupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavyexpr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šuškyexpr.: plesnúťplesknúťpľasnúťpľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blatazrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilozvaliť saexpr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypalexpr.: roztiahnuť sarozcapiť sarozčapiť sanatiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhýfraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť saprevrátiť saprevaliť saexpr.: vyvrátiť savykrbáliť savykydnúť savyvaliť savykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalilapopadaťpospadávaťpospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosanapadnúťnapadaťspŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístienapršať (veľa) • popršaťspršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúťzrútiť sazrúcať savyrúcať sazboriť sazosypať sazvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

4. p. klesnúť 1


udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať


usilovať sa 1. vynakladať úsilie na niečo, vyvíjať duševnú aktivitu na dosiahnutie al. prekonanie niečoho • snažiť sa: musíme sa usilovať, snažiť byť spravodliví; usiluje sa, snaží sa vyhovieť každémuvyvíjať úsilie: vyvíja úsilie, aby bol prvýpričiňovať sapričíňať sa (vynakladať zvýšené úsilie na niečo popri niekom inom): aj vojaci sa pričiňovali, pričíňali o odstránenie následkov haváriehorliť (horlivo sa zasadzovať za niečo): po celý život horlil za pokroknamáhať sa (vynakladať námahu na niečo): namáhali sa zo všetkých síl, aby zvíťazilihľadieťdbať (venovať starostlivosť niečomu): hľadí vždy prísť do roboty načas; dbal vždy na to, aby slovo dodržalchlapiť sa (usilovať sa pri namáhavej robote): chlapil sa, ale vrece nezdviholexpr.: pechoriť sapachtiť sa (dychtivo sa usilovať o niečo, často malicherne): pechoria sa, pachtia sa za slávouchápať sa: chápe sa, pechorí, a predsa mu to nevychádzapokúšať sa: pokúšať sa vyriešiť problémnár. drcoliť sa

2. s úsilím pracovať • činiť sa: ak sa budeš usilovať, odmena ťa neminie; v novom zamestnaní sa činíoháňať saobháňať sa: musí sa dobre o(b)háňať, aby uživil rodinuexpr.: zvŕtať saobracať sa (usilovne a šikovne robiť): vie sa v robote zvŕtať, obracaťchlapiť sa (držať sa po chlapsky): chlapil sa, ale ďalej nevládalkraj. obhadzovať sa: ak sa nebudeš obhadzovať, aj o gazdovstvo ťa pripravianár. uvíjať sa (Dobšinský)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

cápať, -e, -u nedok. expr.

1. (koho, čo) udierať, biť, búchať: c. niekoho po rukách; c. piestom šaty pri praní;

2. (koho, čo i bezpredm.) hádzať, trepať: c. hrnce o zem;

pren. hovor. pejor. rozprávať prázdne, hlúpe reči, tárať: čo cápeš!, c. dve na tri, c. hlúposti

hovor. pejor. c. do seba hltavo jesť, napchávať sa;

3. ťažko, nemotorne kráčať, brodiť sa, šliapať (napr. po blate, po vode): Ja pustím psov! — Vtom cápe bača Adam. (Ráz.)

4. ťažko, nemotorne padať

všetko mu z ruky cápe je nešikovný;

dok. k 1, 2, 4 capnúť, k 1, 2 i capiť, k 1 i vycápať


capiť, -í, -ia dok. expr. (koho, čo)

1. udrieť: capil ho dlaňou po hlave (Tim.); c. niekoho po líci;

2. prudko hodiť, šmariť: c. niekoho, niečo o zem; c. niekomu zaucho;

nedok. cápať


chápať sa, -e, -u, -ajúci nedok.

1. (koho) zmocňovať sa, využívať niečo vo svoj prospech: ch. sa návrhu, príležitosti, nádeje; ch. sa niečoho oboma rukami; ch. sa pomocnej ruky; ch. sa moci;

2. (čoho, zried. i do čoho) začínať nejakú činnosť, púšťať sa do niečoho, dávať sa, chytať sa do niečoho: ch. sa práce, diela, ch. sa remesla, ch. sa zodpovednej úlohy; ch. sa velenia, iniciatívy; Žene sa ťažká práca nedovoľuje ani vtedy, keď sa sama do nej chápe. (Heč.)

ch. sa zbrane dávať sa do boja; ch. sa pera začínať písať (ako spisovateľ);

3. usilovať sa o niečo, pechoriť sa: ch. sa k životu, ch. sa dopredu; Ako strom, keď nepríde naň vlaha. Živorí, chápe sa a napokon predsa len uschne. (Kuk.) Chápal sa, že si sadne. (Jégé);

dok. k 1, 2 chopiť sa


chlapiť sa, -í, -ia nedok.

1. robiť sa udatným, mužným; držať sa po chlapsky, vzmužovať sa, činiť sa, usilovať sa: Ďalej nevládal, čo sa ako chlapil. (Vaj.)

2. chváliť sa, vystatovať sa: Večer pri poháriku sa chlapili, že oni tú borovicu kúpia. (Jégé);

dok. pochlapiť sa


chlpiť, -í, -ia nedok. (čo) zamotávať, zauzľovať, robiť uzly, chlpy: ch. nite, ch. vlnu, ch. vlasy niekomu;

dok. pochlpiť, schlpiť, zachlpiť

|| chlpiť sa

1. zamotávať sa, zauzľovať sa: niť sa chlpí, vlasy sa chlpia;

2. nár. expr. vadiť sa, hádať sa: Ony dve často sa chlpia. (Tim.) Chlpili sa o dom. (Vaj.);

dok. k 1 pochlpiť sa, schlpiť sa, zachlpiť sa, k 2 pochlpiť sa


chopiť, -í, -ia dok. (koho za čo) chytiť, uchopiť, vziať, lapiť: ch. niekoho za ruku, za plece, za rameno;

nedok. chápať2, -e, -u

|| chopiť sa

1. (čoho, koho) vziať do ruky, chytiť, lapiť: Chlapci sa chopili tetkiných rúk. (Zgur.) Vojaci, chopte sa ho! (Karv.)

2. (čoho) zmocniť sa, využiť niečo vo svoj prospech: ch. sa návrhu, príležitosti; ch. sa niečoho oboma rukami; ch. sa pomocnej ruky, ch. sa moci;

3. čoho začať nejakú činnosť, pustiť sa do niečoho, dať sa, chytiť sa do niečoho: ch. sa práce, diela, ch. sa remesla, ch. sa zodpovednej úlohy; ch. sa velenia; ch. sa iniciatívy začať iniciatívne konať

ch. sa zbrane dať sa do boja; ch. sa pera začať písať (ako spisovateľ);

nedok. k 2, 3 chápať sa

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

capiť nedokonavé sloveso
(ja) capím VKesa+; (ty) capíš VKesb+; (on, ona, ono) capí VKesc+; (my) capíme VKepa+; (vy) capíte VKepb+; (oni, ony) capia VKepc+;

(ja som, ty si, on) capil VLesam+; (ona) capila VLesaf+; (ono) capilo VLesan+; (oni, ony) capili VLepah+;
(ty) cap! VMesb+; (my) capme! VMepa+; (vy) capte! VMepb+;
(nejako) capiac VHe+;

dokúpiť dokonavé sloveso
(ja) dokúpim VKdsa+; (ty) dokúpiš VKdsb+; (on, ona, ono) dokúpi VKdsc+; (my) dokúpime VKdpa+; (vy) dokúpite VKdpb+; (oni, ony) dokúpia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dokúpil VLdsam+; (ona) dokúpila VLdsaf+; (ono) dokúpilo VLdsan+; (oni, ony) dokúpili VLdpah+;
(ty) dokúp! VMdsb+; (my) dokúpme! VMdpa+; (vy) dokúpte! VMdpb+;
(nejako) dokúpiac VHd+;

dolapiť dokonavé sloveso
(ja) dolapím VKdsa+; (ty) dolapíš VKdsb+; (on, ona, ono) dolapí VKdsc+; (my) dolapíme VKdpa+; (vy) dolapíte VKdpb+; (oni, ony) dolapia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dolapil VLdsam+; (ona) dolapila VLdsaf+; (ono) dolapilo VLdsan+; (oni, ony) dolapili VLdpah+;
(ty) dolap! VMdsb+; (my) dolapme! VMdpa+; (vy) dolapte! VMdpb+;
(nejako) dolapiac VHd+;

dopiť dokonavé sloveso
(ja) dopijem VKdsa+; (ty) dopiješ VKdsb+; (on, ona, ono) dopije VKdsc+; (my) dopijeme VKdpa+; (vy) dopijete VKdpb+; (oni, ony) dopijú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dopil VLdsam+; (ona) dopila VLdsaf+; (ono) dopilo VLdsan+; (oni, ony) dopili VLdpah+;
(ty) dopi! VMdsb+; (my) dopime! VMdpa+; (vy) dopite! VMdpb+;
(nejako) dopijúc VHd+;

dostúpiť dokonavé sloveso
(ja) dostúpim VKdsa+; (ty) dostúpiš VKdsb+; (on, ona, ono) dostúpi VKdsc+; (my) dostúpime VKdpa+; (vy) dostúpite VKdpb+; (oni, ony) dostúpia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dostúpil VLdsam+; (ona) dostúpila VLdsaf+; (ono) dostúpilo VLdsan+; (oni, ony) dostúpili VLdpah+;
(ty) dostúp! VMdsb+; (my) dostúpme! VMdpa+; (vy) dostúpte! VMdpb+;
(nejako) dostúpiac VHd+;

chlapiť nedokonavé sloveso
(ja) chlapím VKesa+; (ty) chlapíš VKesb+; (on, ona, ono) chlapí VKesc+; (my) chlapíme VKepa+; (vy) chlapíte VKepb+; (oni, ony) chlapia VKepc+;

(ja som, ty si, on) chlapil VLesam+; (ona) chlapila VLesaf+; (ono) chlapilo VLesan+; (oni, ony) chlapili VLepah+;
(ty) chlap! VMesb+; (my) chlapme! VMepa+; (vy) chlapte! VMepb+;
(nejako) chlapiac VHe+;

chlpiť nedokonavé sloveso
(ja) chlpím VKesa+; (ty) chlpíš VKesb+; (on, ona, ono) chlpí VKesc+; (my) chlpíme VKepa+; (vy) chlpíte VKepb+; (oni, ony) chlpia VKepc+;

(ja som, ty si, on) chlpil VLesam+; (ona) chlpila VLesaf+; (ono) chlpilo VLesan+; (oni, ony) chlpili VLepah+;
(ty) chlp! VMesb+; (my) chlpme! VMepa+; (vy) chlpte! VMepb+;
(nejako) chlpiac VHe+;

chopiť dokonavé sloveso
(ja) chopím VKdsa+; (ty) chopíš VKdsb+; (on, ona, ono) chopí VKdsc+; (my) chopíme VKdpa+; (vy) chopíte VKdpb+; (oni, ony) chopia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) chopil VLdsam+; (ona) chopila VLdsaf+; (ono) chopilo VLdsan+; (oni, ony) chopili VLdpah+;
(ty) chop! VMdsb+; (my) chopme! VMdpa+; (vy) chopte! VMdpb+;
(nejako) chopiac VHd+;

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

rozdrapiť dk koho, čo (na čom): trhnutím rozdeliť niečo na časti, roztrhnúť, poškodiť niečo, poraniť niekoho: Andreas Polony Susanu Bergan w zahrade geg wlasneg qwaltom ukrutne prepadnucze csepjecz s hlawy strhol, rozdrapil, na strechu wihodil a gu pohlawkowal s. ľupča 1730; gak ho dochityim, napoli ho rozdrapim krupina 1737; naber sluky zelenge, co pocyna w nych gadro twrdnut, malycko kosstycku rosdrap na nych tk 18. st; (Judka) gissla k djtetu fatentis a chcela ho rozdrapit krupina 18. st;
-ovať ndk: refrico; rozdrapugem; discindo: rozdrapugem, precjnám na dwoge ks 1763;
-ávať frekv: divellere, discerpere: rozdrapáwati pd 18. st


rozkropiť dk kropením rozptýliť, rozstreknúť, rozprsknúť: dispergere quid liquidi roratim vel parvi: rozprskati, rozkropiti pd 18. st


rozkúpiť dk kupovaním po jednotlivých kusoch rozobrať: emendo distrahere: rozkaupiti pd 18. st;
rozkupovať ndk: emendo distrahere: rozkupowati pd 18. st


rozlepiť dk oddeliť od seba niečo zlepené: reglutinare: rozlepiti pd 18. st


rozpiť sa dk oddať sa nadmernému pitiu, začať nadmieru piť: ad compotationem ipsa, potatione prouari (?) magis: rozpjti se pd 18. st


rozstúpiť sa dk
1. rozdeliť sa, roztvoriť sa: Bože, nech poručjti zemi, aby se rozstupila za 1676; když gsem mori Čerwenemu kazal, na dwe strany lidu yzraelskemu se rozdelilo a rostupilo, cestu mu sprawilo mk 18. st; Yordan se rozstupyl na dwe stranj cs 18. st
2. rozísť sa, rozdeliť sa: nowé lahwice wjna (kožené) naplnili sme a guž sa rozpučili y rozstúpili kb 1757 roztrhali sa;
rozstupovať sa ndk k 1: dispenno: rozstupugem se, rozstahugem se ks 1763

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dochopiť dochopiť dokúpiť dokúpiť dolapiť dolapiť dopiť dopiť Chlapiť sa Chlapiť sa chlipiť chlipiť chopiť chopiť

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko PIŤHOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
MARTIN, okr. MARTIN – 1×;

Priezvisko PIŤKO sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
ROŽŇAVA, okr. ROŽŇAVA – 1×;

Priezvisko PIŤO sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 23×, celkový počet lokalít: 10, v lokalitách:
VRAKUŇA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;
HLOHOVEC, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 3×;
VRÁBLE, okr. NITRA – 3×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
NOVÉ ZÁMKY, okr. NOVÉ ZÁMKY – 2×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
KLOKOČINA (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;
LEVICE, okr. LEVICE – 1×;
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 1×;

Priezvisko PIŤOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 24×, celkový počet lokalít: 12, v lokalitách:
KLOKOČINA (obec NITRA), okr. NITRA – 3×;
LEVICE, okr. LEVICE – 3×;
NOVÉ ZÁMKY, okr. NOVÉ ZÁMKY – 3×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
VRÁBLE, okr. NITRA – 2×;
VRAKUŇA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
HLOHOVEC, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 1×;
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 1×;
RAČA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko PIŤUCHOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
ŽILINA, okr. ŽILINA – 1×;
VEĽKÉ CHLIEVANY, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 1×;

Priezvisko PIŤUCH sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 6×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
ŽILINA, okr. ŽILINA – 2×;
PARTIZÁNSKE, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 1×;
PRIEVIDZA I-STARÉ MESTO (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 1×;
PRIEVIDZA III-NECPALY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 1×;
VEĽKÉ CHLIEVANY, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

kúpiť: →speex →vorbis
nakúpiť: →speex →vorbis
napiť: →speex →vorbis
nastúpiť: →speex →vorbis
nenastúpiť: →speex →vorbis
nepiť: →speex →vorbis
nepochopiť: →speex →vorbis
neprekvapiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor